Eurofondy sú na Slovensku neprehľadným kolosom, zhodujú sa odborníci (ANKETA)

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Prínos eurofondov pre ochranu prírody je neodškriepiteľný. Čerpanie je však nutné zefektívniť. Mnohé samosprávy či menšie organizácie totiž administratívnu náročnosť prípravy projektov nie sú schopné zvládnuť, zhodli sa odborníci.  

EURACTIV Slovensko sa odborníkov na eurofondy, členov monitorovacieho výboru operačného programu Kvalita životného prostredia a zainteresovaných rezortov pýtal, ako sú spokojní s čerpaním európskych peňazí do ochrany životného prostredia a kde vidia najväčšie bariéry.

V tejto súvislosti dostal každý dve rovnaké otázky:

  1. Ako vnímate čerpanie eurofondov do ochrany životného prostredia? 
  2. Kde vidíte najväčšie bariéry pri ich čerpaní?  

Väčšina expertov sa zhodla, že eurofondy sú jedným z kľúčových nástrojov pre podporu opatrení na ochranu životného prostredia. Zároveň však opäť upozornili na obrovskú administratívnu náročnosť prípravy a implementácie projektov. Niektorí poukázali aj na obsahové nedostatky vyplývajúce z prípravy uplynulého programového obdobia. Z toho vyplýva chybné nastavenie výziev, ktoré nie vždy odzrkadľuje dopyt po jednotlivých projektoch.

Ministerstvo životného prostredia sa situáciu snaží riešiť presunom peňazí v rámci jednotlivých prioritných osí programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Veľký dopyt je napríklad po výstavbe kanalizácií, vodovodov a investíciách do odpadového hospodárstva. V nasledujúcich troch rokoch by tieto oblasti mali dostať peniaze z prioritnej osi venovanej protipovodňovým opatreniam, z ktorej sa peniaze čerpajú len pomaly. Tu je však dôvodom komplikovaná a chybné nastavenie, nie nízky dopyt.

Peniaze z uplynulého programového obdobia 2014-2020 sa môžu vďaka pravidlu N+3 dočerpávať ďalšie tri roky.

Martin Hakel

Vedúci Inštitútu regionálnej politiky Bratislavského kraja

1) Pre štát ako aj pre regióny sú eurofondy prirodzene kľúčový finančný nástroj umožňujúci ochranu životného prostredia a biodiverzity, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo či implementáciu mitigačných a adaptačných opatrení na zmenu klímy. Pre Bratislavský samosprávny kraj (BSK) predstavuje jednu z najväčších výziev odstraňovanie environmentálnych záťaží ohrozujúcich kvalitu podpovrchových vôd. Aj napriek tomu, že na daný účel boli vyčlenené značné finančné zdroje, vedomosti o aktuálnom stave záťaží sú limitované a stav pripravenosti na ich sanáciu je nedostatočný. V budúcnosti bude preto potrebné sa zamerať na investície do výskumu a inovatívnych riešení umožňujúcich odstraňovanie záťaží ohrozujúcich životné prostredie. Rovnako je potrebné zamerať sa na zefektívnenie odpadového hospodárstva, a to prostredníctvom osvety obyvateľstva, napríklad v oblasti separovania odpadu, vedúcej k zníženiu miery tvorby odpadu. Výzvu pre BSK predstavuje aj poddimenzované financovanie vodnej a kanalizačnej infraštruktúry v rámci regiónu.

2) Jednoznačne najväčšiu bariéru pri čerpaní fondov Európskej únie v programovom období 2014-2020 predstavuje administratívna záťaž. Vysoká byrokracia pri verejnom obstarávaní vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní a stavebného zákona, či dlhé vyhodnocovanie a zložité kontroly štrukturálnych a investičných fondov, komplikujú čerpanie finančných nástrojov a následnú implementáciu investícií. Navyše nejednotnosť pravidiel pre všetky fondy, verejné obstarávania či kontroly a audity spôsobuje všeobecnú neprehľadnosť administratívnych úkonov potrebných k prefinancovaniu nielen environmentálnych projektov z fondov EÚ. V záujme celej Európskej únie a predovšetkým v záujme toho, aby čerpanie eurofondov bolo efektívnejšie a najmä, aby sa nevytváral odpor a strach čerpať tieto peniaze, by sa tieto prekážky mali odstraňovať. Zjednodušenie čerpania fondov je na mieste a je nanajvýš aktuálne a nevyhnutné na to, aby eurofondy reálne pomohli ľuďom, obciam a regiónom.


Martin Hojsík

Europoslanec za stranu Progresívne Slovensko/Renew Europe

1) Je dôležité povedať, že eurofondy Slovensku dlhodobo veľmi pomáhajú. Ich prínos pre ochranu životného prostredia a teda zlepšenie celkovej úrovne života ľudí na Slovensku je neodškriepiteľný, pretože zdravé životné prostredie je základom ako pre naše prežitie, tak aj ekonomickú prosperitu. No Slovensko má v oblasti čerpania eurofondov stále rezervy.  Ešte stále sa pričasto stretávame s priveľmi technokratickým prístupom k eurofondom. Akoby sme zabúdali, že dôležitejší ako proces je jeho výsledok. Verejná správa na Slovensku musí byť zároveň flexibilnejšia a pripravenejšia na zapojenie odbornej verejnosti a občianskej spoločnosti. Napríklad aj pri príprave a nastavení výziev. Jedným z konkrétnych problémov, na ktoré chcem upozorniť, je nastavenie výziev predovšetkým v oblasti adaptácie na zmeny klímy. Dokumenty rámcujúce tieto výzvy sa nedostatočne venovali negatívnym vplyvom zmeny klímy, napríklad v téme častosti a intenzity horúčav, ale aj povrchových záplav a ich dopadu na život ľudí v mestách. Adaptácia potrebuje strategické plány, ktoré budú hodnotiť vystavenie regiónu na dopady, jeho zraniteľnosť a adaptívna kapacita.

2) Ako som spomenul, formalistický prístup a administratívna náročnosť sú jednými z problémov, ktorým na Slovensku stále čelíme. Ešte stále sa nám stáva, že potrebné a prospešné projekty častokrát nevzniknú len preto, lebo je príliš náročné ich pripraviť. Ak pre vybudovanie jednej cyklotrasy medzi dvoma mestami potrebujeme niekoľko separátnych projektov z každej dotknutej samosprávy, vieme, že máme problém. Zároveň potrebujeme posilniť strategický nadhľad a zlepšiť dodávanie potrebných informácií samosprávam. Starostovia a starostky obcí nemôžu presne vedieť čo robiť, ak im nedáme know-how a potrebné informácie. Nemôžeme predsa čakať, že každý bude odborník na všetko. Podpora samospráv je preto kľúčová. Cestou je zefektívnenie komunikácie medzi celoslovenskou, župnou a lokálnou úrovňou s občianskou spoločnosťou a lokálnou odbornou verejnosťou.

 

Zdĺhavé rozhodovanie a obrovská byrokracia: Ako sa čerpali eurofondy do životného prostredia?

V operačnom programe Kvalita životného prostredia zostáva nevyčerpaná viac ako polovica peňazí. V jednotlivých oblastiach sa navyše peniaze nečerpali rovnomerne. Problém bol najmä v protipovodňových opatreniach. Envirorezort avizuje, že časť peňazí bude presúvať.

Programové obdobie sa 2014-2020 sa prakticky skončilo. …

Juraj Melichár

koordinátor pre energetickú transformáciu v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA. 

1) Je skvelé, že Slovensko má k dispozícii eurofondy na ochranu životného prostredia, ale potrebujeme popracovať na tom, aby podpora bola jednoduchšia a zameraná na výsledky. Napríklad môžeme spojiť skúsenosti expertov v regiónoch s administratívnymi a inými kapacitami na krajskej alebo národnej úrovni vhodnou spoluprácou štátnej a verejnej správy a mimovládnych organizácií. Na druhej strane, bývalý Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu nevyužil horizontálny princíp Udržateľný rozvoj na to, aby podporil environmentálnu šetrnosť v čo najväčšom množstve eurofondových projektov, napríklad cez zelené verejné obstarávanie. Na vhodné nastavenie čerpania eurofondov od roku 2021 na ochranu klímy by malo v prvom rade Ministerstvo životného prostredia čo najskôr aktualizovať model pre uhlíkovú neutralitu a preniesť ho na regionálnu úroveň. Aj v iných oblastiach bude treba rozumne rozdeliť podporu a jasne komunikovať rozdiely medzi Plánom obnovy a odolnosti, Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami, Fondom spravodlivej transformácie,  Modernizačným fondom, Environmentálnym fondom a inými možnosťami podpory.

2) V prvom rade je to administratívna náročnosť čerpania. Štátna správa by sa mala preorientovať z kontroly formálnych a administratívnych dokumentov na skutočné výsledky projektov. Druhou najzávažnejšou bariérou je nedostatok kapacít pre smerovanie regiónov k uhlíkovej neutralite. Nemalo by sa stať, že podporíme predimenzované (obnoviteľné) zdroje energie skôr ako podporíme úspory energie. Potrebujeme strategický prístup namiesto rýchleho využívania aktuálne otvorených výziev. Ďalšou bariérou môže byť nastavovanie výziev z Bratislavy a pandemickú situáciu. Avšak príklady dobrej praxe v pracovných skupinách a podujatiach, kde spolu komunikujú národní, krajskí a miestni experti a expertky, môžeme nájsť v Operačnom programe Kvalita životného prostredia a často sú podporené aj z OP Efektívna verejná správa. Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil, že rozhodnutia o schválení či neschválení príspevku boli zodpovednými riadiacimi, sprostredkovateľskými orgánmi vydávané s obrovským meškaním, niekedy viac ako 300 dní od ukončenia hodnotiaceho kola. NKÚ ďalej považuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti v jednotlivých prípadoch za nevyhnutnosť.

Martina Paulíková

Programová manažérka nadácie Ekopolis

1) V prípade čerpania eurofondov vidím niekoľko línií, kde sa darí a kde sa darí menej. V prvej skupine sú projekty, ako je napríklad výstavba verejných vodovodov a kanalizácií, na ktoré sú prijímatelia zvyknutí, vedia ich implementovať, čerpanie je tu v podstate rámcované iba administratívne neprajným systémom riadenia celých eurofondov. Druhá skupina sú opatrenia, ktorých implementácia je žiadúca a potrebná, ale roky sa robili nevhodným spôsobom, čo ovplyvnilo čerpanie eurofondov a realizáciu projektov. Sem patria napríklad opatrenia na ochranu pred povodňami. Tie v minulosti síce ochránili pred povodňami, ale zároveň zhoršovali stav vôd, čo je v rozpore s našim záväzkom dosiahnuť dobrý stav vôd do roku 2015. Šetrnejšie protipovodňové opatrenia meškajú, a tak sa časť z na to vyčlenených financií musela presunúť inam, lebo by prepadli. A potom je tu tretia skupina projektov, ktoré boli v našom prostredí nové. Vyjasňovala sa napríklad legislatíva na povoľovanie vodozádržných opatrení v intraviláne. Tu bol rozbeh pomalší, čerpanie menšie, ale zdá sa, že o tieto opatrenia je veľký záujem a vedia ich robiť samosprávy aj menšie subjekty. Ako celok je OP Kvalita Životného prostredia pomerne problémovým programom, čo je spôsobené jeho nie celkom ideálnym nastavením na začiatku. A to je škoda, lebo životné prostredie je dlhodobo podfinancované a pri tom určuje kvalitu života a zdravia každého z nás.

2) Jednoznačne byrokracia a administratívna náročnosť pri príprave žiadosti a následne pri implementácií projektov. Systém riadenia pre celé „eurofondy“ časom narástol do extrémne zložitého a neprehľadného kolosu, v ktorom sa orientuje a dokáže ním preplávať bez strát iba málokto. Mnohé samosprávy či menšie subjekty, nehovoriac o mimovládnych organizáciách, síce majú výborné nápady a vedia urobiť kvalitné opatrenia na zlepšenie životného prostredia, ale nemajú z čoho živiť suitu obstarávačov, papierovačov a administrátorov, teda relatívne veľký podporný tím, ktorý je nevyhnutný aj pre malé projekty. Často je brzdou aj to, že prijímatelia nemôžu zo samej podstaty veci alebo na to nemajú zdroje, aby celé mesiace čakali na posúdenie žiadosti. Kým sa o nej rozhodne, tak od realizácie opatrení úplne upustia, alebo ich urobia v menšom rozsahu z iných zdrojov. Nie je to problém eurofondov v oblasti životného prostredia, ale eurofondov ako celku.

Príde Bystrica a Zvolen o časť eurofondov? O čom je spor s Remišovej ministerstvom

Mestá Banská Bystrica a Zvolen možno prídu o eurofondy na udržateľný mestský rozvoj, hoci splnili kritérií pre čerpanie európskych peňazí, ktoré nastavilo ministerstvo regionálneho rozvoja. Remišovej rezort ale v ich spojení vidí silnú aglomeráciu, ktorá bude protiváhou Bratislave a Košiciam.

Katarína Rochovská

Riaditeľka sekcie fondov Európskej únie v Slovenskej agentúre životného prostredia (SAZP)

1) Ako najväčší prínos eurofondov vôbec vidím to, že sa nám prostredníctvom Operačného programu kvalita životného prostredia a operačných programov predchádzajúcich programových období podarilo zhodnotiť verejnú infraštruktúru v oblasti ochrany životného prostredia v tak výraznej miere, v akej by bez možnosti ich využitia ešte dlho zhodnotená nebola. Či už sa jedná o budovanie vodovodov a kanalizácií, čistenie vôd, zvyšovanie kvality ovzdušia, či adaptabilitu krajiny na zmenu klímy, ako aj ochranu pred povodňami, separovanie, spracovanie a využívanie odpadov, či opatrenia do ochrany prírody, dopady týchto projektov je možné vidieť a cítiť takmer v každom slovenskom meste a obci. Investičný dlh v oblasti ochrany životného prostredia je však naďalej značný, no prostredníctvom eurofondov sa nám ho postupne darí znižovať, a aj ďalej bude, keďže investície do ochrany životného prostredia budú prioritou aj na ďalšie sedemročné programové obdobie, v ktorého prvom roku už v súčasnosti sme. Do budúcna by bolo žiaduce možno vo väčšej miere prispôsobiť „ponuku“ samotných výziev s adekvátne vyčlenenou alokáciou zodpovedajúcou dopytu po jednotlivých opatreniach a oblastiach podpory, keďže história ukazuje, že po niektorých investíciách je výrazný dopyt, ktorý ostáva i často neuspokojený, avšak niektoré oblasti, naopak ostávajú nepovšimnuté.

2) Medzi najväčšie prekážky a problémy vo vzťahu k čerpaniu eurofondov patria jednoznačne legislatívne bariéry a komplikácie pri procese verejného obstarávania, a následne aj s uvedeným procesom súvisiace opakované kontroly prijímateľov zo strany rôznych štátnych inštitúcií, často aj s protichodnými závermi resp. výstupmi, čo má za následok pomerne nízku mieru právnej istoty spôsobenú aj právnou asymetriou medzi tým, kto rozhoduje – kto dáva, a tým, kto prijíma. Rovnako aj zdĺhavé lehoty a komplikovanosť v oblasti stavebných a povoľovacích konaní a v nemalej miere aj procesy a spôsoby vysporiadania majetkovoprávnych vzťahov a ich komplikovanosť v slovenských podmienkach sú príčinou neúmerného úsilia, niekedy až nemožnosti realizácie projektových zámerov. Vo vzťahu k čerpaniu eurofondov ako takých je však najväčšou bariérou absencia jednoduchých, prehľadných administratívnych procesov, ktorá by mala prirodzene vyústiť do potreby ich odbyrokratizovania, deregulácie a zjednotenia na všetkých úrovniach. V neposlednom rade by som zdôraznila absenciu viacúrovňovej koordinácie programovania a plánovania na úrovni štát – regióny – obce. Domnievam sa, že spätná väzba a pohľad očami príjemcu na problémy v rámci procesov implementácie by pre tých, ktorí samotné procesy čerpania nastavujú a sú za ne zodpovední predstavovali tú správnu cestu, ktorou by bolo možné spoločnými silami nastaviť procesy adekvátne, a to tak, aby neboli bariérou, ale hybnou silou.

Michal Wiezik

Europoslanec za stranu Spolu/Európska ľudová strana

1) Čerpanie eurofondov je na Slovensku dlhodobo problémové. K najväčšej akcelerácii dochádza spravidla až v posledných rokoch implementácie. Momentálne je miera čerpania v rámci operačného programu Kvalita Životného Prostredia na úrovni 41%. Čo sa týka jednotlivých prioritných osí, vidieť ešte zásadnejší nedostatok v čerpaní – najhoršie je na tom PO 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami s čerpaním len okolo 13.5 %! Vzhľadom na závažnosť environmentálnych kríz, ktorým čelíme, je nevyhnutné zaviesť efektívny spôsob čerpania s reálnou aplikačnou koncovkou a priaznivým vplyvom na životné prostredie a rozvoj regiónov.

2) Problém má technickú a obsahovú rovinu. Po technickej stránke vznikajú bariéry v dôsledku nadmernej byrokratizácie celého procesu prideľovania grantov, v nedostatočnej pripravenosti projektov no žiaľ aj v neschopnosti reagovať na nové výzvy a zásahy v medzisektorových oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie dôslednej zmeny. Myslím si, že celý systém je zaťažený prílišnou komplexnosťou grantových schém, čo nepriaznivo ovplyvňuje rýchlosť čerpania eurofondov na Slovensku, ako aj chybovosť a v neposlednom rade vplýva aj na ochotu subjektov žiadať o podporu a efektívne čerpať fondy. Obsahová rovina súvisí s tendenciou zachovávať veci nezmenené. Vidíme teda prevahu projektov bez náležitej inovatívnosti, ktoré nie sú dostatočne ambiciózne čo sa týka plnenia environmentálnych a klimatických cieľov. Môžeme uviesť investície do zadržiavania vody v krajine, ktoré sú prevažne technického charakteru zamerané na retardáciu povodňovej vlny a technické meliorácie vodných tokov, pričom ignorujú potrebu zadržiavania vody v povodí, čo úzko súvisí so zmenou využívania krajiny a ekosystémovým prístupom. Investície do biodiverzity sa sústreďujú na turistickú hodnotu krajiny, úplne chýbajú aktivity na efektívnu ochranu prírody či obnovné opatrenia pre degradované ekosystémy. Opatrenia v energetike neriešia hĺbkové renovácie, efektivitu využívania a úspory energie, podporu vzniku energetických komunít, ale zas prevažne výmenu starých zariadení za nové, čo sa dá vnímať len ako čiastkové resp. povrchné riešenie.

Ministerstvo životného prostredia

odpovedal Michal Cákoci z odboru komunikácie ministerstva

1) Našli sme systém s problémami, ale veríme, že čerpanie sa už bude len zlepšovať.

2) Bariérou pri čerpaní eurofondov, nielen v operačnom programe Kvalita životného prostredia, je zložitý a centrálne stanovený mechanizmus poskytovania podpory a veľké množstvo overovaných podmienok poskytnutia príspevku z fondov Európskej únie. Bariérou býva aj nie vždy dostatočná kvalita a pripravenosť žiadostí o nenávratnú finančnú podporu zo strany žiadateľov. V procese implementácie projektov najnáročnejšou fázou je proces verejného obstarávania. Ministerstvo životného prostredia v rámci prípravy nového programového obdobia intenzívne komunikuje a spolupracuje s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a na základe skúseností zo súčasného programového obdobia sa svojimi podnetmi snaží čo najviac znížiť administratívnu záťaž a zjednodušiť mechanizmus poskytovania a čerpania financií pre žiadateľov. Ministerstvo životného prostredia v rámci OP KŽP, konkrétnejšie Prioritnej osi 2, považuje za problematické zdržanie realizácie protipovodňových projektov. Problémy sú spojené s komplikovaným procesom prípravy protipovodňových projektov. Časť nevyužitých finančných prostriedkov plánuje rezort presunúť z menej výkonnej Prioritnej osi 2 do výkonnejšej Prioritnej osi 1, a to konkrétne do oblasti vodného hospodárstvo u a do oblasti odpadového hospodárstva.

Ministerstvo regionálneho rozvoja a investícií

odpovedala Alexandra Boškovičová z tlačového oddelenia ministerstva

1) MIRRI na túto otázku neodpovedalo.

2) Keďže eurofondy v rámci ochrany životného prostredia sa týkajú oblastí, ktoré súvisia s napĺňaním záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii (EÚ), zodpovedá tomu aj zameranie vyhlasovaných výziev, čo sa nie vždy stretne so zodpovedajúcim dopytom či záujmom zo strany prijímateľov. Následkom tohto je aj nižšie tempo zazmluvnenia a následné problémy s čerpaním finančných prostriedkov. Do procesov implementácie zasahujú náročné a zdĺhavé procesy odsúhlasovania schém štátnej pomoci ako aj strategických dokumentov. Bariéru pre rýchle čerpanie predstavujú aj technologicky náročné projekty, v ktorých sú viazané vyššie objemy finančných prostriedkov a ktoré sú realizované v priebehu viacerých rokov, keďže ich realizácia je náročnejšia a ich čerpanie možno očakávať až ku koncu obdobia ich realizácie. V neposlednom rade problémy pri čerpaní eurofondov, a to nielen v oblasti životného prostredia, spôsobujú pretrvávajúce pochybenia prijímateľov v procesoch verejného obstarávania, ktorého realizácia je pri využití prostriedkov EÚ nevyhnutná.

 

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8