Eurofondy za právny štát: Slovensko vie podporiť návrh Komisie, tvrdí Javorčík

Veľvyslanec SR pri EÚ Peter Javorčík a minister zahraničia Miroslav Lajčák.

Kočnerove kontakty na prokuratúre, či v justícií neohrozia prístup Slovenska k eurofondom, tvrdí Stály predstaviteľ Slovenska pri EÚ Peter Javorčík. Nový sankčný mechanizmus podľa neho zasiahne, ak v členskom štáte dôjde k zásadným systémovým zlyhaniam alebo ohrozeniu nezávislosti justície.

Slovensko podporuje návrh podmieňovania čerpania financií z EÚ dodržiavaním kritérií právneho štátu. Pred slovenskými novinármi v Bruseli to vyhlásil veľvyslanec Slovenska pri EÚ Peter Javorčík. Skonštatoval, že kauzy týkajúce sa komunikácií predstaviteľov slovenskej justície či prokuratúry napríklad s obžalovaným Marianom Kočnerom by nemali vyvolať uplatnenie tejto podmienky. Podľa Javorčíka by mohol byť návrh schválený v budúcom roku, mal by byť súčasťou veľkého balíka návrhov.

„Rokujeme o takzvanej kondicionalite, o tom, že pri čerpaní fondov, či už štrukturálnych alebo poľnohospodárskych, by krajina mala spĺňať základné princípy právneho štátu. Zatiaľ sa nehovorí o žiadnom trestaní. Vnímam, že tento návrh má mať preventívny charakter, má zaručovať, aby krajina spĺňala princípy právneho štátu, s čím, samozrejme, nemá Slovensko problém,“ priblížil slovenský veľvyslanec.

Slovenské pripomienky

Návrh nového sankčného mechanizmu predstavila Komisia v roku 2018. Jeho hlavným cieľom je zaistiť, aby spoločné európske peniaze

Javorčík uviedol, že návrh, ktorý vyšiel z Európskej komisie, bude ešte predmetom technických rokovaní. „Z politického hľadiska je pre Slovensko tento návrh niečo, s čím počítame, myslím si, že ho aj vieme podporiť,“ doplnil. Podľa veľvyslanca sa debatuje o tom, či pôjde o všeobecne nastavený rámec alebo sa nastavia konkrétne body, na ktoré by sa začal tento mechanizmus uplatňovať.

Slovenská vláda predbežné stanovisko k návrhu schválila v roku 2018. Navrhovaný nástroj neodmieta, no má k nemu viacero pripomienok, čo v októbri portálu EURACTIV.sk znovu potvrdilo tlačové oddelenie rezortu zahraničia.

Právny štát: Slovensko si sankcie vie predstaviť, má však pripomienky

Ministerstvo zahraničia chce, aby mali v procese väčšie slovo členské štáty na úkor Európskej komisie. Hlasovanie o sankciách v Rade navrhuje sťažiť.

Vláde napríklad vadí vymedzenie termínov právny štát a toho, čo sa kvalifikuje ako nedostatok pokiaľ ide o dodržiavanie tohto princípu.

„Pre náležité fungovanie mechanizmu v súlade s primárnym právom EÚ je však potrebné vyriešiť niekoľko prvkov návrhu, ktoré sú súčasťou predbežného stanoviska Slovenska k návrhu (stanovenie jasného zoznamu kritérií pre spustenie mechanizmu, zmena spôsobu hlasovania na kvalifikovanú väčšinu a posilnenie úlohy Rady, napríklad aby mohla Rada ukončiť platnosť opatrení aj bez iniciatívy Európskej komisie),“ odpovedalo ministerstvo.

Dôvodnosť slovenských pripomienok podľa neho potvrdil aj Právny servis Rady EÚ, ktorý voči pôvodnému návrhu Európskej komisie vzniesol pripomienky z pohľadu súladu s primárnym právom EÚ.

„Niektoré otázky sa stále riešia, iné boli predbežne uzavreté, ale musia byť schválené na úrovni Európskej rady ako súčasťou celkového balíka o viacročnom finančnom rámci 2021 až 2027,“ dodáva ministerstvo. To znamená, že nové pravidlá podmieňovania budú musieť schváliť jednohlasne všetky členské štáty.

Problém bude pri systémových zlyhaniach

Aktuálne kauzy na Slovensku, týkajúce sa napríklad viacerých sudcov podozrivých z korupcie alebo komunikácie bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s Marianom Kočnerom, nepovažuje Javorčík za záležitosti, na ktoré by sa mala táto podmienka uplatniť. „Skôr ide o nejaké zásadné systémové zlyhania. Alebo by napríklad bola negatívnym smerom menená legislatíva týkajúca sa nezávislosti súdnictva,“ uviedol príklady prijatia tohto mechanizmu voči členskej krajine. Dodal tiež, že určite by sa neriešili konkrétne prípady.

O návrhu predloženom Komisiou sa podľa Javorčíka diskutuje v Európskom parlamente aj medzi členskými krajinami. „Momentálne to ešte nedošlo na politickú úroveň. Viac výhrad k tomuto návrhu vznášajú práve Poľsko a Maďarsko, ale zatiaľ nie sme na úrovni, že by to nejako blokovali. Diskutujeme o tom,“ priblížil veľvyslanec.