Komisárka pre kohéziu: Bratislava je dosť bohatá, aby svoje problémy riešila sama

Eurokomisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreira. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Podpora pre Bratislavu musí byť úmerná jej schopnosti vyriešiť si svoje problémy sama, odkazuje komisárka pre kohéziu a reformy Elisa Ferreira. Župan Droba naopak tvrdí, že kraj potrebuje investície, ktoré zo štátneho a krajského rozpočtu nezaplatí.   

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) momentálne s Európskou komisiou rokuje o novej partnerskej dohode na programové obdobie 2021-2027. Tá určí, kam by mali smerovať budúce eurofondy.

Prvú verziu partnerskej dohody poslalo MIRRI do Bruselu ešte v máji. V nej navrhlo aj presun viac ako jednej miliardy eur do Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý má dlhodobo oveľa menšie možnosti európske fondy čerpať. MIRRI na to chce využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú peniaze presúvať. Presun už vzala na vedomie slovenská vláda. Odobriť ho však ešte musí Komisia.

Podľa informácií portálu EURACTIV Slovensko je presun celej miliardy nepravdepodobný. Nepriamo to uviedla aj komisárka Elisa Ferreira, ktorej sa portál EURACTIV Slovensko opýtal, ako Komisia vníma takéto presuny.

„Bratislava je veľmi dynamický región. Samozrejme, že má problémy a potrebuje podporu. Tá však musí byť úmerná jej schopnosti vyriešiť si ich sama a treba povedať, že Bratislava túto schopnosť má,” povedala komisárka. Ferreira však dodala, že situácia nie je čierno-biela a rokovania stále prebiehajú. Presun istej časti peňazí nevylúčila. Záležať bude aj od toho, ako Remišovej rezort presun zdôvodní. Jednoducho povedané, Komisiu bude musieť presvedčiť, že bratislavský kraj peniaze naozaj potrebuje.

Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do bratislavského kraja

Ministerstvo regionálneho rozvoja navrhuje využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú presúvať európske peniaze na projekty z chudobnejších do bohatších regiónov. Ak by Remišovej návrh prešiel, Bratislavský samosprávny kraj by v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ mohol namiesto 20 miliónov eur čerpať až vyše miliardy eur.  

Bratislavský župan Juraj Droba (SaS) s touto argumentáciou nesúhlasí. Bratislavský kraj má podľa neho dlhodobo podfinancovanú koľajovú dopravu aj verejnú osobnú dopravu ako takú. Chýbajú obchvaty okresných miest, dobudovať treba dokonca aj verejnú kanalizáciu a čističky. Školy a škôlky sú v niektorých prípadoch v horšom stave ako na východe. Tieto investície sa podľa neho zo štátnej kasy alebo rozpočtu kraja zaplatiť nedajú.

V čom je problém

Bratislavský kraj má s čerpaním eurofondov dlhodobo problémy. Dôvodom je model rozdelenia peňazí. Európska komisia totiž žiada, aby väčšiu časť peňazí členské krajiny smerovali do chudobnejších regiónov.

Rozhodujúcim faktorom pre prideľovanie peňazí je výška hrubého domáceho produktu (HDP) na hlavu. Podľa neho sa regióny delia na menej rozvinuté, prechodové a rozvinuté. Menej rozvinuté regióny majú HDP na hlavu menšie ako 75 percent Únie. Patria sem všetky slovenské kraje s výnimkou bratislavského. Ten sa radí medzi rozvinuté regióny s HDP na hlavu nad 90 percentami európskeho priemeru, ktoré majú najobmedzenejší prístup k eurofondom. Bratislavský kraj je podľa tejto štatistiky 13. najbohatší región Únie.

Pravidlá Komisie však umožňujú členským štátom istú flexibilitu. V uplynulom programovom období 2014-2020 mohli členské štáty medzi kategóriami premiestniť tri percentá celkovej alokácie. Slovensko túto možnosť pre Bratislavu využilo a kraj tak mal k dispozícii 328 miliónov eur. Pravidlá sa pre nové programové obdobie ešte viac uvoľnili. Namiesto troch percent môžu členské štáty presunúť až 15 percent. MIRRI chce do Bratislavy presunúť desať percent z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu.

Tento postup však najskôr musí odobriť Komisia, a to aj napriek tomu, že sama s flexibilitou prišla. A tá má s presunmi peňazí do bohatých oblastí v krajinách s veľkými regionálnymi rozdielmi problém.

Droba k budúcim eurofondom: Flexibilita je kľúčová, s vysokým spolufinancovaním by mal pomôcť štát

Štátu ako celku vyhovuje status quo, kde je hlavným kritériom pre financovanie z eurofondov HDP. Je preto na ňom, aby vykompenzoval kraj, ktorý je finančne poddimenzovaný a zabezpečuje služby pre celé Slovensko, hovorí bratislavský župan JURAJ DROBA (SaS)

„Podobnú situáciu sme riešili v Grécku. Vláda chcela presunúť časť alokácie do Atén, ktoré majú podobne obmedzený prístup k eurofondom. Problém je, že trpia veľkými dopravnými zápchami. To sme čiastočne akceptovali,” uviedla Ferreira. Komisia už partnerskú dohodu Grécku schválila. Do Atén pôjdu peniaze na rozvoj verejnej udržateľnej dopravy.

Ak by Komisia nesúhlasila a presun sa nerealizoval, kraj by mohol z eurofondov pre v nasledujúcich šiestich rokoch len 20 miliónov eur.

Čím Remišovej rezort argumentuje

Pre Komisiu je dôležitá najmä kohézia, čím sa označuje znižovanie regionálnych rozdielov. Peniaze chce preto smerovať najmä do chudobných regiónov.

„V lete som Slovensko navštívila. Sú tam oblasti, ktoré potrebujú prejsť cez spravodlivú transformáciu aj oblasti, pred ktorými stojí výzva integrácie menšín, najmä Rómov. Chceme, aby členské štáty pripravili programy, ktoré budú regionálne rozdiely znižovať, a nebudú koncentrovať peniaze na jedno miesto,” vyhlásila komisárka.

Rokovania MIRRI a Komisie sa pomaly blížia do finále. Budúci pondelok (18.10.) by mala do Bruselu odísť aktualizovaná verzia partnerskej dohody s už zapracovanými pripomienkami ostatných rezortov aj Komisie. Koľko peňazí nakoniec bratislavský kraj dostane je otázne. Podľa niekoľkých zdrojov z prostredia Komisie k presunu časti peňazí dôjde. Požadovaných desať percent to však s vysokou pravdepodobnosťou nebude. Záležať bude na schopnostiach vyjednávačov ministerstva.

Ferreira dodala, že v bohatých regiónoch si vie predstaviť širšiu podporu vedy a výskumy. V návrhu partnerskej dohody MIRRI argumentuje práve pozíciou Bratislavy ako centra slovenskej vedy a výskumu. V kraji sa nachádza viac ako 50 percent celoslovenských vedecko-výskumných kapacít a tvorí viac ako 70 percent všetkých vedeckých výstupov.

„Má preto najvhodnejšie predpoklady pre komercionalizáciu výsledkov výskumu a vývoja, z ktorej môžu benefitovať podniky vo všetkých regiónoch Slovenska,“ vysvetľuje v návrhu MIRRI.

Ďalším argumentom je, že na území kraja vzniká až takmer približne 28 percent slovenského HDP, z čoho potom ťažia aj ostatné regióny. Problémom bratislavského kraja takisto je, že nezahŕňa iba samotnú Bratislavu, ale aj niektoré menšie mestá a obce.

„Štatistika ukazuje, že Bratislava je 13. najbohatší región z 300 regiónov Európskej únie. Reálne ale v kraji nebol vybudovaný ani jeden kilometer železničnej trate od roku 1993. Podfinancovaná je nielen koľajová doprava ale aj verejná osobná doprava ako taká, obchvaty okresných miest, domovy sociálnych služieb, škôlky, školy, dobudovanie verejnej kanalizácie, čističiek odpadových vôd a v neposlednom rade zelené opatrenia a boj proti klimatickej zmene,” povedal pre EURACTIV Slovensko Droba.

Podľa Drobu ide o veci, ktoré nie je možné zvládnuť zo štátneho či krajského rozpočtu a preto je potrebné mať prístup k európskym peniazom.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8