Eurokomisia búra mýty o eurofondoch

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Európska komisia sa faktami pokúša vyvrátiť 10 vybraných mýtov, ktoré v Únii najčastejšie zaznievajú o kohéznej politike EÚ.

Európska komisia sa dlhodobo snaží zlepšiť povesť eurofondov, ktorá je pre rôzne škandály, či politické a ideologické dôvody v mnohých krajinách EÚ naštrbená. V oznámení teraz zostavila 10 najčastejších mýtov, ktoré kolujú o politike súdržnosti EÚ (kohézna politika, eurofondy) a pomocou faktov sa ich snaží vyvrátiť.

Keby sme mali zhrnúť do jednej vety najrozšírenejšie výhrady voči eurofondom na Slovensku, kde tvoria väčšinu verejných investícií, mohla by znieť zhruba takto: Eurofondy sú spravované zle, financujú nezmyselné a nepotrebné projekty bez pridanej hodnoty a často končia vo vreckách podvodníkov.

V tejto krátkej vete sú hneď štyri tvrdenia, ktoré sú podľa Komisie nepravdivé.

https://twitter.com/ElisaFerreiraEC/status/1291697250813521921

Chyby a kontroly

Je riadenie eurofondov neefektívne?

Členské štáty a Európska komisia spoločne nesú zodpovednosť za čerpanie eurofondov. Na efektivitu ich využívania majú ale rozhodujúci vplyv národné orgány: majú na starosti výber, financovanie aj kontrolu efektívneho a transparentného financovania projektov. Eurokomisia má v tomto procese hlavne poradnú úlohu.

A teda – to, či sú fondy spravované efektívne a zmysluplne závisí hlavne od členského štátu.

Dôležitejšie ale je, že úradníci Komisie môžu zasiahnuť v prípade nezrovnalostí. Pod tento termín spadajú aj podvody, no najčastejšie ide o bežné administratívne chyby. Na Slovensku je suma, ktorých sa nezrovnalosti týkajú, podľa každoročných správ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) už tradične najvyššia v EÚ. Podľa slovenských úradov to ale súvisí hlavne s inou metodikou vykazovania chýb.

Ak kontrola chybu odhalí, Komisia môže rozhodnúť o pozastavení platby, alebo nepreplatení nákladov. V roku 2017 napríklad Komisia zo všetkých vyplatených peňazí z fondov EÚ spätne vymohla alebo presunula na iné projekty 2,8 miliardy eur.

Slovensko má opäť suverénne najväčšiu mieru nezrovnalostí pri čerpaní eurofondov

Podľa správy OLAF sa pochybenia alebo podvody v čerpaní eurofondov a poľnohospodárskych dotácií v posledných piatich rokoch týkali takmer dvadsiatich percent peňazí vyplatených z európskeho rozpočtu.

Podľa ministerky Veroniky Remišovej (Za ľudí), ktorá teraz zodpovedá za eurofondy, Slovensko za posledných 14 rokov čelí finančným opravám v hodnote 997 miliónov eur. Ako tvrdí, väčšinu projektových chýb majú na svedomí práve štátne orgány.

Celkovo je ale početnosť nezrovnalostí pri správe prostriedkov kohéznej politiky podľa Komisie nízka. Zo zistení úradu OLAF vyplýva, že v rokoch 2013 až 2017 súviseli iba s 1,8 percentami platieb. Podvod bol potvrdený len pri malom zlomku týchto nezrovnalostí.

„Percentuálny podiel nezrovnalostí v uplynulých rokoch neustále klesá. V právnych predpisoch na obdobie rokov 2014 až 2020 sa výrazne posilňujú opatrenia na ďalšie predchádzanie nezákonným výdavkom a ochranu rozpočtu EÚ, tvrdí Komisia.

(Ne)pridaná hodnota

Pri búraní mýtu o nízkej pridanej hodnote europrojektov sa Komisia odvoláva na nezávislé hodnotenie investícií z politiky súdržnosti v programovom období 2007 až 2013. Podľa neho do roku 2015 v EÚ európske fondy pomohli vytvoriť 1,2 milióna pracovných miest a podporili 121 tisíc startupov a 400 tisíc malých a stredných podnikov.

Z hodnotenia tiež vyplynulo, že každé investované euro z fondov EÚ z tohto obdobia dosiahne návratnosť 2,74 eura. „Znamená to, že do roku 2023 sa politika súdržnosti podpíše pod takmer jeden bilión EUR dodatočného HDP,“ tvrdí Komisia v oznámení.

Na Slovensku sa v minulosti experti viackrát pokúsili zmerať ppríspevok fondov EÚ k rastu HDP. Podľa štúdie Slovenskej akadémie vied by slovenský hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2014 bol bez eurofondov nižší o šesť percent. V roku 2015, kedy Slovensko dočerpávalo eurofondy dokonca o 8,4 percenta. Národná banka Slovenska odhadla, že na 3,8-percentnom raste HDP v roku 2015 sa európske fondy podieľali 1,5 percentuálnym bodom.

Pomalé čerpanie?

Komisia reaguje aj na výhrady týkajúce sa pomalého čerpania eurofondov. V tomto prípade si pomáha číslami z predošlých programových období. V rokoch 2007 až 2013, teda prvom eurofondovom období, ktorého sa plnohodnotne zúčastnilo aj Slovensko, nakoniec členské vyčerpali až 97,2 percenta dostupných peňazí.

Slovensko v štrnástich operačných programoch vtedy – aj vďaka výnimočne predĺženej lehote na čerpanie  – z celkovej alokácie 11,6 miliardy eur vyčerpalo 97,53 percenta.

V rokoch 2000 až 2006 bola v EÚ konečná miera čerpania 96 percent.

Eurofondy začínajú odznova: Ako ich Slovensko čerpalo doteraz? (INFOGRAFIKA)

Od Slovenska v súčasnom programovom období pomalšie čerpá peniaze z fondov EÚ iba Chorvátsko. Za šesť rokov sa Slovensku z národnej alokácie podarilo minúť 33 percent dostupných prostriedkov.

To sú ale údaje z minulosti, ktoré sami o sebe nehovoria nič o čerpaní eurofondov v súčasnosti. Pohľad do eurofondových štatistík v prebiehajúcom období ukazujú na veľké odlišnosti v tempe míňania dostupných peňazí z fondov EÚ medzi jednotlivými krajinami.

Dobrým príkladom je aj Slovensko, ktoré dnes v dynamike čerpania oproti minulému programovému obdobiu výrazne zaostáva. V šiestom roku súčasného cyklu (2019) bola miera čerpania na úrovni 28 percent. Za rovnaký časový úsek v predchádzajúcom sedemročnom období bola miera implementácie skoro o 10 percentuálnych bodov vyššia (37,7). V niektorých operačných programoch Slovensko nesplnilo záväzok ročného prečerpania a nenávratne prišlo tak už o viac ako 150 miliónov eur.

Podľa posledných zverejnených údajov je v teraz čerpanie na úrovni 35 percent. V rámci celej Únie je miera čerpania 41 percent. Členské krajiny môžu eurofondy čerpať do roku 2023.

Čo majú z eurofondov bohaté krajiny

Eurofondy nemajú svojich kritikov len v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré z politiky súdržnosti ťažia najviac. V štátoch, ktoré „platia“ rozvoj regiónov aj na Slovensku tým, že do rozpočtu EÚ odvádzajú viac peňazí ako dostávajú, často zaznieva názor, že z fondov EÚ majú prínos iba chudobnejšie krajiny.

Podľa Komisie to je ale obmedzené videnie kohéznej politiky. Okrem toho, že peniaze z európskych fondov dostávajú všetky krajiny, pripomína aj nepriame prínosy: mier, stabilitu a bezpečnosť, lepšiu infraštruktúru a slobodu bývať, pracovať, študovať a cestovať kdekoľvek v rámci bloku štátov.

Zdôrazňuje tiež ekonomické výhody pre čistých platcov. Zákazky na eurofondové projekty v menej rozvinutých krajinách môžu získať – a aj získavajú – nemecké alebo rakúske firmy. Navyše, ak majú sídlo v mieste operačného programu, môžu sa o eurofondy samy uchádzať.

Čo všetko musí splniť Slovensko, aby mohlo čerpať eurofondy po roku 2020?

Čerpanie európskych dotácií v novom programovom období nie je samozrejmosť. Štáty EÚ musia najskôr splniť základné podmienky, ktoré majú zvýšiť účinnosť eurofondov. Ministerstvá tak majú 18 mesiacov na vypracovanie dlhodobých investičných plánov a prípravu úradníkov. 

Finančná podpora zaostalejších regiónov podľa Komisie pritom pomáha aj ich zahraničnému obchodu.

„Odhaduje sa, že za každé euro vynaložené v krajinách, ktoré využili politiku súdržnosti v období rokov 2007 až 2013, poputovalo deväť eurocentov do krajín, ktoré nezískali podporu z Kohézneho fondu,“ argumentuje eurokomisia. Kohézny fond je jeden z eurofondov, ku ktorému majú prístup iba najzaostávajúcejšie krajiny.

Ďalším dôležitým rozmerom podľa Komisie je, že eurofondy prispievajú k presadzovaniu základných hodnôt, na ktorých dvadsaťsedmička stojí. Každá členská krajina totiž dostane prístup k peniazom z fondov EÚ iba ak splní vopred dohodnuté podmienky.

Pri výbere projektov potom musí dodržiavať zásady ako napríklad rodovú rovnosť či nediskrimináciu.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8