Eurokomisia chce pridať do rozpočtu agropolitiky EÚ po roku 2020 ďalších 24 miliárd eur

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen a eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Objem peňazí, ktoré pôjdu do euróspkeho poľnohospodárstva, sa má oproti pôvodnému návrhu Komisie z roku 2018 zvýšiť. Dodatočné prostriedky agrosektoru poskytne aj nový plán na obnovu ekonomiky EÚ po koronakríze. Väčšina čerstvých peňazí by mala ísť na zelené investície.

Plán ekonomickej obnovy EÚ, ktorý minulý týždeň (27. mája) predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, bude mať vplyv aj na rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Objem peňazí, ktoré pôjdu do euróspkeho poľnohospodárstva, sa má oproti pôvodnému návrhu Komisie z roku 2018 zvýšiť. Dôvodom je revidovaný návrh Viacročného finančného rámca EÚ a tiež nový únijný plán ekonomickej pomoci po koronakríze.

Do poľnohospodárstva by tak Únia mala naliať dodatočných 24 miliárd eur. Väčšina nových peňazí pôjde do projektov financovaných z eurofondov.

Peniaze na zelené projekty

Keď Európska komisia v júni 2018 zverejnila úvodný návrh Viacročného finančného rámca, teda rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, európski farmári boli nespokojní. Sedemročný rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa mal totiž podľa neho znížiť o 15 percent (v stálych cenách). Rozpočet agropolitiky v súčasnom programovom období 2014 až 2020 má hodnotu približne 383 miliárd eur.

Keďže diskusie o novom eurorozpočte dlho stáli na mŕtvom bode, predseda Európskej rady Charles Michel predstavil nový návrh, ktorý škrty v SPP zmiernil, no boli stále dvojciferné.

Nový návrh Európskej komisie, ktorý je súčasťou plánu pre oživenie ekonomiky EÚ, pre poľnohospodárstvo do roku 2027 vyčleňuje 335 miliárd eur. To je v porovnaní so súčaným rozpočtom SPP stále menej o vyše deväť percent.

Až tri štvrtiny z tejto sumy (258 miliárd) pôjde do prvého piliera SPP, teda na priame platby pre farmárov. Zvyšné prostriedky (75 miliárd) pripadne na druhý pilier, teda programy rozvoja vidieka. Ide o rozvojové projekty financované predovšetkým z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) s príspevkom z národných rozpočtov.

Rovnaké pravidlá, no menej peňazí: Únia dolaďuje prechodné obdobie poľnohospodárskej politiky

Únijní ministri odsúhlasili jednoročné prechodné obdobie pre agropolitiku EÚ po roku 2020. Malo by sa riadiť súčasnými pravidlami, no dotácie pre farmárov sa zrejme znížia. Chorvátske predsedníctvo sa na prechodných pravidlách chce dohodnúť do konca marca. 

Jeho rozpočet sa ale v prvých štyroch rokoch programového obdobia rozšíri o 15 miliárd eur z nového plánu obnovy. Dodatočné prostriedky by mali smerovať hlavne na prírode prospešné opatrenia, keďže poľnohospodári a vidiecke oblasti podľa Komisie plnia „významnú úlohu pri zelenej transformácii“.

Rozpočtové prostriedky druhého piliera SPP by tak oproti súčasnosti boli nižšie zhruba o desatinu. Pôvodne Komisia navrhovala škrty v programoch pre rozvoj vidieka na úrovni 30 percent, za čo čelila kritike nielen farmárov, ale napríklad aj ochranárov.

Financie z druhého piliera sa totiž na rozdiel od podpory príjmov farmárov cez priame platby dajú lepšie napasovať na dosahovanie konkrétnych cieľov agropolitiky – napríklad na omladenie poľnohospodárstva cez cielenú podporu mladých farmárov alebo na prispôsobenie sektora na klimatickú zmenu.

Ide však zatiaľ len o návrh Európskej komisie. Teraz o ňom budú diskutovať členské štáty, ako aj Európsky parlament. Jednotlivé čísla sa tak môžu v priebehu rokovaní zmeniť.

Je to dosť?

Avizovaný nárast rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky je vítanou novinkou pre európskych farmárov aj v súvislosti s dvomi nedávno zverejnenými stratégiami Únie: potravinovej stratégie Z farmy na stôl a Stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2030. Niektoré opatrenia desaťročných plánov farmári kritizujú, pretože im podľa nich zvýšia náklady a naopak znížia zisk.

Najväčšie európske združenie poľnohospodárov Copa-Cogeca krízovú pomoc pre agrosektor z plánu obnovy označilo za „prvý dobrý krok“, no súčasne kritizuje, že ani revidovaný návrh eurorozpočtu po roku 2027 nezabránil kráteniu poľnohospodárskej kapitoly.

„Zníženie priamych platieb o zhruba 8,8 percenta v stálych cenách v čase, kedy farmári čelia obrovskému tlaku a očakávaniam, je neprijateľný,“ povedal šéf Copa-Cogeca Joachim Rukwied.

Dve spomínané stratégie, ktoré prinášajú nové pravidlá pre poľnohospodárstvo, sú podľa farmárov ďalším do radu dôvodov, prečo by sa finančné prostriedky agropolitiky nemali znižovať. V tejto požiadavke budú mať farmári oporu aj v Európskom parlamente. Ten síce ešte svoju pozíciu k reforme SPP neprijal, no očakáva sa, že europoslanci škrty v agrodotáciách odmietnu.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

„Naša pozícia sa nezmenila: trváme na tom, že rozpočet vlakovej politiky EÚ nesmieť byť v žiadnom prípade menší ako ten súčasný,“ tvrdí šéf poľnohospodárskeho výboru europarlamentu Norbert Lins (EPP).

Okresávanie balíka peňazí pre poľnohospodárstvo odmieta aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

„Dlhodobou prioritou rezortu je dosiahnutie adekvátneho rozpočtu, nakoľko sa nám navrhovaný rozpočet v aktuálnej situácii javí ako nedostatočný. Nesúhlasíme s výrazným prepadom rozpočtu pre rozvoj vidieka. Uvítali by sme, aby rozpočet pre EPFRV na budúce obdobie bol stanovený minimálne na úrovni súčasného programového obdobia,“ odpísal rezort portálu EURACTIV.sk ešte pred zverejnením nového návrhu eurokomisie.

Súčasné vedenie agrorezortu chce viac pozornosti a prostriedkov venovať práve druhému pilieru SPP. V programovom vyhlásení vlády avizuje, že využije možnosť presunu finančných prostriedkov z priamych platieb v prospech rozvoja vidieka. Európske pravidlá umožňujú takto presunúť 15 percent pridelených dotácií.