Eurokomisia pripravila najväčšiu finančnú injekciu pre ekonomiku v histórii, požičia si 750 miliárd eur

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v pláne europarlamentu, [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Nový 750 miliardový fond má členským štátom EÚ pomôcť zotaviť sa z krízy spôsobenej epidémiou koronavírusu. Dve tretiny z týchto peňazí podľa návrhu Európskej komisie budú môcť krajiny EÚ čerpať ako nevratné dotácie. Slovensko z neho dostane 10 miliárd eur.

Európska komisia v stredu (27. mája) predstavila dlhoočakávaný plán pre hospodársku obnovu EÚ po koronakríze. Najdôležitejšou informáciou je návrh na vytvorenie nástroja obnovy v hodnote 750 miliárd eur. Ten bude tvoriť nadstavbu rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 v rozsahu 1,1 bilióna eur.

„Dnešok je pre nás zlomovým dňom,“ povedala šéfka Komisie von der Leyen, ktorá zverejnila detaily plánu v pléne Európskeho parlamentu. „Čo bolo na začiatku iba malým vírusom, ktorý ľudské oko nie je schopné ani vidieť, sa premenilo na ekonomickú krízu s rozmermi, ktoré sa nedajú prehliadnuť,“ vysvetľovala dôvody pre najväčší podporný balík pre ekonomiku EÚ v jej histórii. Ekonomika EÚ v dôsledku pandémie koronavírusu v prvom kvartáli tohto roku zaznamenala historicky najväčší prepad.

Peniaze nového nástroja, pre ktorý exekutíva EÚ vymyslela názov EÚ Budúcej generácie (Next Generation EU), si chce Komisia po schválení členskými štátmi výhodne požičať na finančných trhoch.

Ministerstvo financií: Program hospodárskej obnovy EÚ by mal kombinovať dotácie a pôžičky

Rezort financií podporuje návrhy na vytvorenie Programu obnovy, ktorý bude financovaný zo spoločného európskeho dlhu. Celková výška programu by ale podľa ministerstva nemala ísť na úkor eurofondov. 

Exekutíva EÚ podľa očakávaní navrhuje, aby finančná pomoc z novovzniknutého fondu kombinovala nevratné granty, ako aj pôžičky. Väčšinu – 500 miliárd eur – budú členské štáty čerpať vo forme dotácií. Zvyšné peniaze budú dostupné ako pôžičky.

Svoje dlhy chce Európska komisia začať splácať najskôr v roku 2028, úplne sa ich chce zbaviť najneskôr do roku 2058. Podľa von der Leyen by bolo najideálnejši, keby ho Únia zaplatila z nových európskych daní.

Komisia síce túto otázku necháva na členské štáty, no odporúča im, aby zvážili štyri nové zdroje eurorozpočtu: digitálnu daň, uhlíkové clo, časť výnosov z predaja emisií a daň vybranú na základe spoločného konsolidovaného základu dane právnických osôb (CCTB).

Slovensko získa desať miliárd eur

predbežných výpočtov Európskej komisie vyplýva, že Slovensko do nástroja prispeje piatimi miliardami eur, pričom z neho ale získa dvojnásobnú sumu. Čistá pozícia Slovenska by tak mala byť na úrovni desiatich miliárd eur.

Členské štáty ale nebudú mať úplnú voľnosť pri rozhodovaní, ako peniaze využijú. Časť z nich by napríklad mali smerovať na štrukturálne reformy, ktoré posilnia ich konkurencieschopnosť.

Zverejnenie návrhu Komisie je však iba k prvým krokom k spoločnému postupu EÚ pri ozdravovaní ekonomiky. Do platnosti vstúpi, až keď ho jednohlasne schvália všetky členské štáty. Prvotné reakcie hlavných miest boli opatrné, v nadchádzajúcich dňoch ale treba počítať s pribúdajúcimi pripomienkami štátov EÚ.

Očakáva sa hlavne reakcia krajín z takzvanej „šetrnej štvorky“ – Rakúska, Holandska, Dánska a Švédska. Tie omietajú, aby vypožičané peniaze Európska komisia posielala do členských štátov ako nevratné dotácie. Uprednostňujú výhodné úvery, ktoré by každý štát musel časom  v plnej výške splatiť.

O pozíciách hlavných politických aktérov bude portál EURACTIV.sk informovať v nasledujúcich dňoch.