Európa sa nechce vzdať predsedníckej stoličky v Medzinárodnom menovom fonde

Možní európski kandidáti na post šéfa Medzinárodného menového fondu.- Jeroen Dijsselbloem a Alexander Stubb, [EPA/Julien Warnand]

Európski lídri trvajú na tom, že post generálneho riaditeľa Medzinárodného menového fondu  patrí Európe. Podľa analytikov si však týmto postojom strieľajú do vlastnej nohy. Rozvíjajúce ekonomiky volajú po otvorenom procese, ktorý zohľadní ich ekonomickú silu.

Christine Lagardeová podala svoju rezignáciu na funkciu šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF). Jej ďalšia kariéra bude pokračovať už v Európskej centrálnej banke (ECB), ktorej bude šéfovať nasledujúcich osem rokov.

„Som veľmi pyšná na výsledky, ktoré sme spolu dosiahli a na mimoriadne efektívnu chémiu medzi (výkonnou) radou, zamestnancami a manažmentom. Nebolo to vždy bezproblémové a jednoduché. Niekedy sme sa rozchádzali v názoroch, ale zakaždým to bolo civilizované a založené na vzájomnom rešpekte,“ napísala Lagardeová v rozlúčkovom liste Výkonnej rade MMF.

Lagardovú do čela ECB nominovali členské štáty v rámci dohody o obsadení hlavných postov v inštitúciách EÚ. S týmto výberom minulý týždeň súhlasili aj ministri financií EÚ.

Dlhoročná tradícia

Tí sa zároveň dohodli, že na uvoľnenú stoličku po Lagardeovej v MMF predstavia jedného spoločného kandidáta. Podľa nepísaného pravidla by tento post mal zastávať Európan, pričom vedúca funkcia v Svetovej banke pripadá USA. Všetkých 11 šéfov, ktoré MMF riadili od jej vzniku v roku 1945, pochádzalo z Európy.

Podľa bruselského portálu Politico ale dodržanie tejto tradície nemusí byť v tomto prípade automatické. Okrem Únie po uvoľnenom poste pokukujú aj ázijské krajiny. Kandidáta tak zrejme ponúkne aj Japonsko, Čína a Singapur.

Vyhliadky Európy môže oslabiť aj jej klesajúci vplyv a podiel HDP v globálnej ekonomike.  Na Zvolenie európskeho kandidáta ale toereticky stačí podpora Spojených štátov, ktoré majú spolu s EÚ vo výkonnej rade MMF takmer väčšinu. Po tom, čo sa predsedom Svetovej banky stal Američan David Malpass, Washington zrejme európskeho kandidáta nepotopí.

 

Christine Lagardová nie je ekonómka ani bankárka, no má šéfovať Európskej centrálnej banke

Vyštudovaná právnička Lagardová zrejme nahradí Maria Draghiho v pozícii prezidenta ECB. Šéfka Medzinárodného menového fondu je považovaná za skúsenú vyjednávačku. Chýbajú jej však skúsenosti s menovou politikou, otázniky visia aj nad jej kauzami z minulosti.

Európski lídri preto nechcú čakať, kým inštitúcia so sídlom vo Washingtone spustí nominačný proces a chcú svojho favorita predstaviť čo najskôr.

Ako ďalej informuje Politico, financmajstri Nemecka, Talianska a Francúzska budú o nominácii hovoriť už v stredu (17. júla) v Paríži počas stretnutia krajín G7.

Medzinárodný menový fond je finančnou inštitúciou, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu finančného systému prostredníctvom pôžičiek a technickej asistencie krajinám v problémoch. MMF po finančnom kolapse v roku 2008 napríklad pomáhal von z finančných problémov Rumunsku a Lotyšsku. Významnú úlohu zohral aj počas záchranných programov pre krajiny postihnuté neskoršou dlhovou krízou.

Favoritom Holanďan

Kto by teda mal byť kandidátom európskej dvadsaťsedmičky?

Jedným z najhorúcejších adeptov je bývalý holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem. Podľa holandských novín jeho meno zaznieva v európskych kruhoch najčastejšie a holandská diplomacia vraj už obchádza európske hlavné mestá, aby pre neho získala dostatočnú podporu. Nemecké ekonomické noviny Handelsblatt v utorok (16. júla) priniesli informáciu, že nomináciu Holanďana vníma pozitívne aj vláda v Berlíne.

Dijsselbloem bol v rokoch 2013 až 2018 tiež šéfom Euroskupiny, teda neformálneho zoskupenia ministrov financií krajín eurozóny. Funkcie sa ujal v zložitom období, kedy prebiehali náročné diskusie o reformách v krajinách, ktoré čerpali finančnú pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval).

Dijsselbloem napríklad zastupoval Euroskupinu v rozhovoroch s gréckymi veriteľmi o podmienkach záchranného programu pre krajnu najsilnejšie zasiahnutú dlhovou krízou. Medzi nich patrí aj práve MMF, čo môže hrať do kariet Holanďanovej kandidatúre.

Politika úsporných opatrení bola pre Grécko jediná možnosť, tvrdí Dijsselbloem

Grécko bude mať čoraz väčší prístup na medzinárodné finančné trhy. Vystúpenie zo záchranného programu, hospodárske vyhliadky a zdravý rozpočet pomohli Grécku opäť získať finančnú nezávislosť, tvrdí bývalý predseda Euroskupiny JEROEN DIJSSELBLOEM.

„Najviac som hrdý na to, že eurozóna zostala celá a vyšla z toho silnejšia. Poznáte spojenie ´Nepremárni dobrú krízu´? My sme túto krízu nepremárnili. Využili sme ju na posilnenie a urobili sme to spoločne,“ hovorí holandský politik, člen ľavicovej Strany práce (PvDA) o svojom pôsobení na čele Euroskupiny.

Ďalšie meno na zozname možných kandidátov podľa informácii Politico je Fín Alexander Stubb. Bývalý fínsky premiér je dnes podpredsedom Európskej investičnej banky. Pred májovými eurovoľbami sa neúspešne uchádzal o pozíciu spitzenkandidáta Európskej ľudovej strany. Tým bol nakoniec Nemec Manfred Weber.

Zároveň sa hovorí aj o inom Fínovi – guvernérovi fínskej centrálnej banky a bývalom eurokomisárovi Oli Rehnovi. Rehn bol podľa viacerých európskych médií tiež favoritom na pozíciu šéfa ECB, ktorý nakoniec pripadol Lagardovej.

V hre je aj guvernér britskej centrálnej banky Mark Carney, ktorému ale šance na úspech zrejme zahatí brexit. Okrem toho by európski financmajstri mohli siahnuť po súčasnom predsedovi Euroskupiny Mariovi Centenovi alebo španielskej ministerke financií Nadii Calviňovej.

Posledné slovo o spoločnom kandidátovi by nakoniec mali mať ministri financií EÚ.

Strela do vlastnej nohy

EÚ trvá na tom, že post patrí európskemu uchádzačovi, čo nedávno verejne potvrdil francúzsky minister financií Bruno Le Maire. „Je v záujme Európy, aby si udržala vedenie MMF.“  K tomuto postoju sa pridala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Niektorí odborníci ale varujú, že bezpodmienečné nárokovanie si postu v medzinárodnej finančnej inštitúcii je kontraproduktívne. Podľa berlínskeho think-tanku Global Public Policy Institute je to aj rozpore s európskym volaním po vytvorení spravodlivého multilaterálneho svetového poriadku.

Šéf Euroskupiny: Z eurovalu by sa mal stať fond na štýl MMF

Zmeny by sa nemali týkať súčasného bailoutu pre Grécko, do ktorého by sa Medzinárodný menový fond mal ešte zapojiť, tvrdí Jeroen Dijsselbloem.

Súčasne pripomína, že na summite G20 v roku 2017 sa svetové mocnosti dohodli na tom, že vrcholné pozície v medzinárodných finančných inštitúciách sa musia obsadzovať na základe otvoreného, transparentného a objektívneho výberového procesu.

„Tento postup sa musí uplatniť. Aby IMF dostal nový impulz, Európa by mala podporiť najlepšie pripraveného neeurópskeho kandidáta,“ argumentuje berlínski analytici.

Podobný názor má aj expert bruselského think-tanku Bruegel Nicolas Verón. Tvrdí, že ak EÚ chce, aby sa jej morálne apely k ochrane prírody a otvoreného svetového obchodu smerom zvyšku sveta dali brať vážne, musí sa rovnako zachovať sama v otázke MMF.

„Tým, že si Európa privlastňuje túto pozíciu, ide proti vlastným záujmom. Je to krátkozraké, hlúpe a pomýlené,“ cituje Veróna Politico.