Európania sa chystajú na záchranu veľkých ekonomík

USA, Čína a ďalšie krajiny cez víkend vyzvali eurozónu k agresívnejšej odpovedi na svoju dlhovú krízu. Európski predstavitelia teda začali hľadať spôsoby ako zvýšiť objem prostriedkov dostupných v dočasnom eurovale (EFSF), ktorý má dohodnutú kapacitu na úrovni 440-miliárd eur.

Komisár pre menové záležitosti Olli Rehn v sobotu uviedol, že hneď ako národné parlamenty schvália reformu EFSF z mimoriadneho krízového summitu 21. júla, pozornosť sa sústredí na to, aby vyťažiť čo najväčší vplyv z dostupných prostriedkov. Nové právomoci by mali byť odobrené do polovice októbra. Tento týždeň o nich rozhoduje slovinský, nemecký, fínsky a rakúsky parlament.

Najväčšiu záťaž za zachraňovanie ekonomík znáša Nemecko, ktoré už nechce uvoľniť ďalšie prostriedky. Berlín je skôr za zvýšenie finančnej sily fondu s pomocou Európskej centrálnej banky.

Zástupcovia eurozóny si uvedomujú, že dočasný euroval nestačí na záchranu veľkých rizikových ekonomík akými sú Taliansko a Španielsko. Podľa odhadov by Madrid v prípade núdze potreboval 300 miliárd eur a Rím dvakrát toľko. Niektorí analytici odhadujú, že ak sa bude kríza šíriť ďalej, EFSF potrebuje k dispozícii asi dva bilióny eur.

Nemenovaný zdroj prezradil agentúre Reuters, že eurozóna hľadá spôsoby ako jedno euro z EFSF premeniť na päť eur. Ešte však nepadlo rozhodnutie ako by sa to dalo urobiť a a tiež nie je jasný spôsob ako by sa dala zvýšiť kapacita eurovalu, bez zvyšovania garancií.

Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Lorenzo Bini Smaghi včera (26. septembra) uviedol, že existujúce prostriedky možno využiť ako kolaterál pre pôžičku od ECB, takže by bolo viac peňazí na boj proti kríze.

Jednou zo zvažovaných možností je, že EFSF by sa stal ručiteľom, ktorý by zastrešoval prvú vlnu strát zo španielskych a talianskych dlhopisov. To by mohlo kapacitu minimálne štvornásobiť. Avšak právna legitimita takejto operácie je otázna.

Zvažuje sa aj návrh, že by z EFSF vznikla banka, ktorá by mala prístup k úverom z ECB, čím by fond získal neobmedzenú kapacitu. Centrálna banka však upozornila, že takto by sa spolitizovali jej operácie.

EFSF ako banka

Túto myšlienku navrhol hlavný ekonóm Deutsche Bank Thomas Mayer a šéf Centra pre európske politické štúdie Daniel Gros. Tí poukazujú na to, že ak by EFSF bol bankou, mohol by sa refinancovať cez Európsku centrálnu banku.

Euroval by mohol nakupovať dlhopisy krajín pod tlakom trhov na sekundárnom trhu a potom ich využiť ako kolaterál pri požičiavaní z centrálnej banky tak, ako to robia ostatné banky.

Takto sa zvýši objem prostriedkov v eurovale bez toho, že by museli intervenovať vlády a ECB by zasa nebola priamo zainteresovaná do financovania vládnych fiškálnych politík.

Šéf nemeckej Bundesbank Jens Weidmann však upozornil, že získanie bankovej licencie bude pre euroval príliš náročné. Je len prostriedkom špeciálneho určenia na financovanie vlád a nemá bankový základ. Okrem toho ECB či už priamo alebo nepriamo cez takéto nástroje vlády financovať nesmie.

Zavedenie trvalého eurovalu (ESM)

Podľa odborníkov by bankovú licenciu ľahšie získal stály euroval (Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý dočasný EFSF nahradí v polovici roku 2013. ESM už nebude prostriedkom špeciálneho určenia, ale trvalou finančnou inštitúciou s hotovostným krytím na úrovni 80 miliárd eur.

Avšak aj v tomto prípade by mohli nastať právne problémy pri refinancovaní cez ECB, keďže aj úlohou ESM bude pomáhať vládam s financovaním. Nemecko však navrhlo, aby trvalý euroval začal svoju činnosť už začiatkom roku 2012 miesto roku 2013, teda hneď ako členské štáty ukončia ratifikačný proces.

EFSF ako ručiteľ za dlhopisy nakupované Európskou centrálnou bankou či investormi

Dočasný či trvalý euroval by mohli svoje prostriedky používať na krytie strát, ktoré by mohla zaznamenať ECB za nákupy dlhopisov rizikových krajín. Samozrejme s jasným limitom. Mechanizmy by museli straty vyplácať len v prípade defaultu, ktorý je však v prípade Talianska a Španielska len málo pravdepodobný.

Problémom však je, že ECB by musela pokračovať v intervencii na sekundárnych trhoch. S čím však nesúhlasia viacerí predstavitelia banky, pretože ide o formu pomoci vládam.

Eurovaly by teda mohli ručiť prípadné straty iným hráčom na finančnom trhu, mimo ECB. V tomto prípade by si mohli za svoje služby účtovať aj poplatky.

(EurActiv/Reuters)