Dôvodom sú škody na hospodárskych zvieratách. V prijatom uznesení europoslanci žiadajú eurokomisiu, aby prehodnotila prístup EÚ k ochrane vlka. Europoslanec Michal Wiezik označil uznesenie za zbytočné. Komisia zmeny v ochrannom štatúte zatiaľ odmieta.
Europoslanci vyzývajú k oslabeniu ochrany mäsožravých šeliem v Európskej únii. Vyplýva to z uznesenia, ktoré európski zákonodarcovia prijali minulý týždeň (24. novembra). Dôvodom sú škody, ktoré veľké mäsožravce spôsobujú chovateľom hospodárskych zvierat.
„Európsky parlament zdôrazňuje, že stav ochrany vlka na celoeurópskej úrovni odôvodňuje zmiernenie štatútu ochrany,“ píše sa v texte, na ktorom sa dohodli europoslanci.
Ide o nelegislatívny materiál, na štatúte chránených mäsožravcov sa tak zatiaľ nič nemení. Týmto krokom ale vytvárajú europoslanci tlak na Európsku komisiu, aby prístup Európskej únie k ochrane vlka prehodnotila. Zároveň od členských štátov žiada, aby lepšie monitorovali populácie a tiež škody, ktoré šelmy spôsobujú poľnohospodárom.
Vlk a ďalšie mäsožravé šelmy sú dnes v Európskej únii striktne chránené Smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov. Legislatíva zakazuje všetky formy úmyselného odchytu alebo zabíjania vlkov vo voľnej prírode.
Keď príde vlk, odíde pastva
Podľa Európskej ľudovej strany (EPP) sa populácie šeliem v EÚ vymkli spod kontroly, následkom čoho majú problémy hlavne poľnohospodári, ktorým predátori usmrcujú chované zvieratá.
„Rastúce populácie veľkých predátorov ohrozujú tradičný spôsob hospodárenia vo viacerých európskych krajinách,“ vysvetlil pred hlasovaním europoslanec Herbert Dorfmann (EPP).
Faktom je, že útoky na stáda hospodárskych zvierat v Únii rastú: vo Francúzsku vlky ročne zabijú viac ako 10-tisíc oviec, v Rakúsku sa počet útokov podľa údajov rakúskeho ministerstva za ostatný rok zvýšil o 250 percent.
Poslankyňa liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) Ulrike Müller hlasovanie označila za pozitívny krok, pretože odlov v prípade potreby „konečne umožní efektívnu ochranu stád“.
„Návrat ohrozených zvierat je bezpochyby úspechom druhovej ochrany. Ale spolužitie znamená, že obe strany majú právo na existenciu,“ uviedla.
„Ochranári si musia uvedomiť, že keď príde vlk, odíde aj pastva – a s ňou aj veľa rastlín a hmyzu,“ dodala.
Prijatie uznesenia privítalo aj najväčšie európske poľnohospodárske združenie COPA-COGECA. Súčasný manažment populácie šeliem je podľa združenia zastaraný a nedostatočný.
„Vzhľadom na rastúci počet tragédií, ku ktorým v dôsledku toho dochádza na našom vidieku, je nevyhnutné okamžite konať,“ vyzvali členské štáty a Európsku komisiu, aby „prestali byť dogmatickí a navrhli konkrétne riešenia v oblasti riadenia populácie“.
Zbytočná rezolúcia
Ochranári a časť europoslancov ale situáciu vníma úplne inak. Snahu oslabiť ochranu šeliem v pléne Parlamentu kritizoval aj slovenský europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko/RE). Jej zámerom podľa neho nie je pomôcť poľnohospodárom, ale uľahčiť cestu k plošnému lovu. Rezolúciu označil za „zvláštnu“, pretože žiada to, čo je už dávno možné.
Európska legislatíva umožňuje odstrel určitého počtu vlkov v prípade veľmi priaznivého stavu populácie. Napríklad Slovensko túto výnimku dlho uplatňovalo, keď agrorezort každoročne určoval kvóty na lov vlka. To vďaka vyhláške, ktorá lov vylúčila, od minulého roka neplatí.
„Pôvodným zámerom poľnohospodárskeho výboru bolo otvoriť smernicu o biotopoch, znížiť ochranu vlka, medveďa a rysa a umožniť ich plošné lovenie. Pre takú ambíciu nemám pochopenie, pretože tieto druhý majú obrovský význam pre ekosystémy a pre biodiverzitu a tiež preto, že (ochrana) má veľkú podporu verejnosti,“ vyhlásil slovenský europoslanec.
Namiesto lovu by sa podľa ochranárov malo skôr poľnohospodárom pomáhať brániť sa pred šelmami. Takisto prijatá rezolúcia vyzýva Komisiu a členské štáty, aby im finančne pomohli so zavádzaním preventívnych opatrení vrátane oplotenia, strážnych psov či odborného poradenstva. Europoslanci v nej ale tiež upozorňujú, že tieto opatrenia v niektorých prípadoch nemusia byť účinné.
Eurokomisia na strane ochrany
Zatiaľ sa však zdá, že výzvy europarlamentu nenájdu oporu u Európskej komisie. Komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič pred zákonodarcami povedal, že populácie vlkov sú ešte stále nestabilné a naliehal na zdržanlivosť.
„Musíme konať veľmi opatrne. Sme presvedčení, že prísny stav ochrany je stále potrebný na to, aby sme mohli dosiahnuť a udržať priaznivý stav ochrany,“ povedal s tým, že vo väčšine členských štátov priaznivá situácia zatiaľ nie je.
Kritickú situáciu v chove oviec podľa neho nemajú na svedomí veľké mäsožravce, pričom poukázal na to, že tie ohrozujú iba 0,06 percenta európskych oviec. „Opatrenia na ochranu hospodárskych zvierat sa ukázali ako efektívne,“ povedal a dodal, že v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na pomoc farmárom pri zavádzaní preventívnych opatrení a že Komisia aktívne monitoruje tento problém na „rôznych úrovniach“.
Za oslabenie ochrany je aj Slovensko
Europoslanci sa tak pridali k skupine členských štátov, ktoré nedávno Komisiu takisto vyzvali k oslabeniu ochrany dravých šeliem. Jej súčasťou je aj Slovensko.
„Je nevyhnutné dospieť k harmonizovanému, legislatívnemu a praktickému riešeniu v Únii, čo si vyžaduje spoluprácu odborníkov, chovateľov, autorít zodpovedných za ochranu životného prostredia a tiež tých, ktorých prioritou je potravinová bezpečnosť a kvalita života na vidieku,“ uviedol na zasadnutí Rady EÚ štátny tajomník agrorezortu Martin Kováč.
Podľa programu starostlivosti na Slovensku odhadom žije zhruba 400 jedincov vlka dravého. Čo sa týka spôsobených škôd, jednotlivé údaje sa líšia. Kým podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz vlk chovateľom každoročne spôsobuje škody vo výške 500-tisíc eur, ministerstvo životného prostredia odhaduje, že toto zviera štátu a vlastníkom hospodárskych zvierat ročne spôsobí ujmu 30- až 40-tisíc eur.
