Europarlament schválil miliardy na cezhraničné projekty v doprave, energetike a digitalizácii

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Európsky parlament odobril nový Nástroj na prepájanie Európy s rozpočtom viac ako 30 miliárd eur v rokoch 2021 až 2027. Väčšina z nich pôjde do dopravnej infraštruktúry na cezhraničné projekty. 

Na štruktúre nového Nástroja na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility – CEF) sa Európsky parlament dohodol s Radou Európskej únie v rámci trialógu ešte v marci. Rada schválila nástroj v polovici júna. V stredu (7. júla) ho odobril aj Parlament.

Z CEF by sa v rokoch 2021 až 2027 mali financovať dopravné, energetické projekty „s európskou pridanou hodnotou”. Okrem toho by mal do roku 2030 zaistiť aj dokončenie dôležitých európskych projektov ako Rail Baltica – vysokorýchlostnej železnice spájajúcej Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko. Prioritou bude tiež infraštruktúra na dobíjanie alternatívnych palív a rozširovanie pokrytia 5G na dôležité dopravné osi.

Parlamentom schválená verzia sa od tej, ktorú schválila Rada mierne líši. Poslancom sa podarilo presadiť, aby 60 percent prostriedkov z CEF išlo na projekty, ktoré budú prispievať k plneniu klimatických cieľov Únie. Očakávať preto možno veľký dôraz na železnice. Časť z prostriedkov určených na energetické projekty by mala ísť do rozširovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov v prihraničných oblastiach.

Prioritou je dopravná infraštruktúra

Nástroj na prepájanie Európy je relatívne novým finančným nástrojom Únie. Existuje od roku 2014. V tomto roku tak vstúpi do svojho druhého programového obdobia. Finančné prostriedky sa oproti svojmu predchodcovi mierne zvýšia. Príjemcovia budú mať k dispozícií 33,7 miliárd eur rozdelených do troch hlavných pilierov – 23 miliárd eur je určených na dopravné projekty, päť miliárd na projekty v oblasti energetiky a dve miliardy eur na projekty v oblasti digitalizácie. Zhruba desať miliárd eur vyčlenených pre dopravné projekty bude pochádzať z Kohézneho fondu. Tieto peniaze by členským krajinám mali pomôcť dokončiť chýbajúce dopravné spojenia. Ďalšie peniaze v objeme približne 1,4 na veľké cezhraničné infraštruktúrne projekty poskytne Komisia na základe kritéria konkurencieschopnosti.

Novinkou je vyčlenenie 1,69 miliardy eur na vojenskú mobilitu z dopravného piliera. Tie by sa mali použiť na prispôsobenie časti infraštruktúry na potreby presunu armády a vojenskej techniky podľa kritéria dvojitého použitia.

Projekty v digitálnom sektore sa budú takisto sústrediť na spoločný záujem. V tomto prípade pôjde o bezpečné a vysokokapacitné digitálne siete a systémy 5G. Rovnako aj digitalizácia dopravných a energetických sietí. V porovnaní s predošlým programovým obdobím je suma vyčlenená na digitalizáciu štvornásobne vyššia.

V energetike bude cieľom posilnenie interoperability energetických sietí a zabezpečenie súladu projektov s plánmi Únie a členských štátov v oblasti klímy.

Slovenskí europoslanci nástroj podporujú

Slovenskí europoslanci sa zhodujú, že schválenie nového nástroja je dobrou správou. CEF podľa nich môže hrať dôležitú úlohu v postpandemickej obnove aj pri plnení klimatických cieľov Únie.

„Nástroj na prepájanie Európy má šancu hrať významnú úlohu pri obnove po skončení pandémie COVID-19 a pri budovaní klimaticky neutrálnej EÚ. Inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility, sú nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie,” uviedol Michal Wiezik (Spolu/EPP).

„Považujem za rozhodujúce, aby sme nadviazali na rozvoj moderného a bezpečného prepájania Európy v oblasti dopravy, energií a digitálnej transformácie a plne využili navrhovaných takmer 34 miliárd eur pre členské štáty na šesť rokov,” doplnila Miriam Lexmann (KDH/EPP).

Ako sa čerpali eurofondy do dopravy? (INFOGRAFIKA)

Programové obdobie čerpania eurofondov 2014-2020 sa skončilo. Peniaze sa môžu vďaka pravidlu N+3 dočerpávať ešte dalšie tri roky. Najviac európskych peňazí smerovalo z celkového balíka určeného pre Slovensko do dopravy. V rámci tejto oblasti zase do ciest a železníc. 

Lucia Ďuriš Nicholsonová (Renew) spomenula investície do vojenskej mobility. „Po prvýkrát bude CEF zahŕňať aj vojenský rozmer financovaný priamo z Európskeho obranného fondu, ktorý sa bude využívať na dvojitú, civilnú a vojenskú dopravnú infraštruktúru. Malo by to prispieť k dosiahnutiu rýchlej a bezproblémovej mobility, ako aj k posilneniu našej schopnosti reagovať na núdzové situácie ako sú humanitárne krízy či prírodné katastrofy,” uviedla.

Nicholsonová spoločne so svojím bývalým straníckym kolegom Eugenom Jurzycom (SaS/ECR) za kľúčové považujú aj účinné monitorovanie a hodnotenie programov. Jurzycovi v schválenej verzii programu vadia zle definované ukazovatele. „Ide o veľký počet ukazovateľov, v ktorých sa často opakuje rovnaká chyba. Napríklad: počet podporených aktivít zvyšujúcich bezpečnosť dopravy. Ako keby dve aktivity, ktoré znížia počet mŕtvych na cestách o tretinu, boli lepšie než jedna aktivita, ktorá zníži počet mŕtvych o dve tretiny?” uvádza.

Modernizovaný Nástroj na prepájanie Európy vstúpi do platnosti bezprostredne po zverejnení nových pravidiel v Úradnom vestníku Európskej únie. Pravidlá sa začnú uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021. Členské štáty budú mať dva roky, aby vytvorili podmienky pre ich uplatňovanie.