Europarlament trvá na zvýšení sedemročného rozpočtu EÚ o 110 miliárd eur

Zľava predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, predseda Európskej rady Charles Michel a predseda Európskeho parlamentu David Sassoli. [EPA-EFE/Francois Walschaerts]

Európsky parlament v rokovaniach s predstaviteľmi členských štátov a eurokomisie požiadal o navýšenie sedemročného rozpočtu EÚ o 110 miliárd eur. Od Rady chce tiež záväzný prísľub, že podporí zavedenie nových európskych daní na dofinancovanie rozpočtu.

Europoslanci v pondelok (7. septembra) absolvovali ďalšie kolo rokovaní s Radou ministrov, teda predstaviteľmi členských štátov o novom Viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 až 2027 a pláne obnovy po koronakríze. Rokovaní sa zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie.

Rozhovory sa v tomto kole sústredili na nové vlastné zdroje rozpočtu, na ktorých sa dohodli európsky lídri na júlovom summite. Čerstvé peniaze majú slúžiť na financovanie 750-miliardového krízového fondu, ktorý má dvadsaťsedmičke pomôcť prekonať socio-ekonomické dopady pandémie.

Malý priestor na manévrovanie

Vyjednávači na dohodu už nemajú veľa času. Nový finančný rámec a jeho programy začínajú už 1. januára. Podľa zdrojov bruselského portálu EURACTIV.com boli pondelkové diskusie „intenzívne“, no zároveň „konštruktívne“.

Na stole boli aj ďalšie témy súvisiace s ekonomickou obnovou. Trio inštitúcií sa venovalo spôsobe riadenia a rozhodovania o využití peňazí z Nástroja na podporu obnovy a odolnosti, hlavného piliera plánu obnovy EÚ, ktorý má cez granty a pôžičky financovať reformy v krajinách EÚ.

V debatách si tiež vymenili názory na zelené prvky rozpočtovej dohody, vrátane záväzku vyčleniť 30 percent prostriedkov na ekologické investície.

Najspornejšou témou ale bolo možné navýšenie objemu Viacročného finančného rámca, ktoré žiadajú europoslanci. Premiéri a prezidenti sa v lete dohodli na sedemročnom rozpočte v hodnote 1,074 bilióna eur.

Europarlament môže zbrdziť dohodu o pláne obnovy, nepáčia sa mu škrty v programoch

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli avizuje, že europoslanci neschvália dohodu lídrov o pláne obnovy z posledného summitu automaticky. Prekáža mu zníženie prostriedkov pre vedu a výskum, či pre výmenný študentský program Erasmus. 

Podľa európskych zákonodarcov by sa mal navýšiť o ďalších 110 miliárd eur. Dodatočné peniaze by mali smerovať do Komisiou riadených programov ako študentský výmenný program Erasmus, či vedeckovýskumný Európsky horizont.

„Priestor na manévrovanie je veľmi obmedzený,“ uviedol na margo apelu europoslancov zdroj z prostredia Rady EÚ.

Nový rozpočet aj s krízovou nadstavbou podľa európskej legislatívy musí schváliť aj Európsky parlament. Europoslanci po poslednom summite ale už niekoľkokrát vyhlásili, že s dohodou členských krajín nie sú úplne spokojní a sú dokonca pripravení ju odmietnuť.

Čo s európskymi daňami

Pre niektoré členské štáty je ale ďalšie navyšovanie eurorozpočtu v súčasnosti nepredstaviteľné. Výsledkom maratónu rokovaní európskych lídrov je už teraz suverénne najväčší rozpočet v histórii Únie. Spolu s prostriedkami na hospodársku obnovy by mal byť na úrovni 1,8 miliardy eur.

Ďalším sporným bodom je spôsob, ako Únia splatí 750-miliardový plán obnovy, na ktorý si Európska komisia požičia peniaze na finančných trhoch. Podľa dohody by sa tento problém mal vyriešiť reformou takzvaných vlastných zdrojov rozpočtu EÚ. Lídri už súhlasili so zavedením novej dane z nerecyklovaných plastov.

Od Komisie zároveň žiadajú, aby predstavila návrhy nových zdrojov: digitálnej dane, uhlíkového cla a odvodu zo schémy obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS).

Olbrycht: Otázka právneho štátu sa previaže s ratifikáciou pôžičky pre fond obnovy

Európsky parlament bude chcieť dohliadať na implementáciu 750-miliardového fondu obnovy rovnako ako členské štáty, hovorí v rozhovore jeden zo spravodajcov Parlamentu k budúcemu 7-ročnému rozpočtu Únie JAN OLBRYCHT.

Europoslanci ale teraz od členských krajín chcú, aby sa k zavedeniu nových vlastných zdrojov prihlásili aj právne záväzným vyhlásením.

Podľa zdroja z prostredia Rady je ale zvláštne požadovať právny záväzok, keď ešte neexistujú oficiálne návrhy Európskej komisie.

„Nikdy by ste si nekúpili auto bez toho, aby ste ho predtým aspoň raz videli,“ uviedol pre EURACTIV.com.

O niečo jednoduchšia by mala byť dohoda na spôsobe riadenia plánu obnovy. Podľa obidvoch strán existuje ochota nájsť cestu, ako Európsky parlamenty viac zapojiť do rozhodovania o využití krízového finančného balíka.

Legislatívne hry

Členské štáty trvajú na tom, aby Viacročný finančný rámec a plán obnovy boli súčasťou jedného legislatívneho balíka, keďže obidva finančné nástroje sú silno previazané.

Európsky parlament ale žiada väčší priestor na samostatné posilnenie Viacročného finančného rámca. Preto navrhujú, aby sa najskôr dosiahla dohoda na výnimočnom fonde obnovy a zdrojoch, ktoré ho budú financovať. To by podľa nich následne umožnilo viac času na rokovania o navýšení rozpočtových prostriedkov pre programy ako Erasmus a Európsky horizont.

Hlavný vyjednávač europarlamentu v záležitosti sedemročného rozpočtu EÚ a šéf rozpočtového výboru Jan van Overveldt sa k týmto otázkam v tejto fáze zatiaľ nechcel vyjadrovať. Podľa EURACTIV.com bude ale Parlament chcieť urýchliť rokovania o pláne obnovy, aby členské štáty mali dostatok času na ratifikovanie navýšenia stropu vlastných zdrojov.

Parlament trvá na mechanizme na ochranu právneho štátu

Je to jedna z hlavných podmienok Európskeho parlamentu, kým udelí svoj súhlas s novým sedemročným európskym rozpočtom. Členské štáty sa na mechanizme ešte finálne nedohodli, snažia sa ho ale oslabiť. 

V niektorých krajinách Únie bude potrebný súhlas aj národných parlamentov. Ako vyplýva z vládneho materiálu, ktorý informuje o výsledkoch júlového summitu, súhlas Národnej rady Slovenskej republiky nebude potrebný.

Problémom v rokovaniach môže byť aj ďalšia požiadavka europarlamentu, aby sa vyplácanie peňazí z fondu obnovy previazalo s rešpektovaním princípov právneho štátu.

Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi sa na poslednom summite podarilo oslabiť Komisiou navrhovanú podobu mechanizmu podmieňovania a ponechať väčšie právomoci v rukách členských štátov. S tým má Európsky parlament problém.

Budapešť sa teraz snaž prepojiť hlasovanie o mechanizme právneho štátu s hlasovaním o rozpočte EÚ. Tým chce dosiahnuť, aby Európsky parlament netrval na pôvodnej, prísnejšej podobe podmieňovacieho mechanizmu. Tento krok by Maďarsku umožnil zablokovať dohodu o pláne obnovy, ak by sa tamojšej vláde nepáčil text o previazaní európskych peňazí s dodržiavaním demokratických princípov.