Europoslanci chcú čerpanie agrodotácií podmieniť dobrými pracovnými podmienkami

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kam smeruje reforma európskeho poľnohospodárstva

Podľa europoslancov by prístup k poľnohospodárskym dotáciám mali mať iba farmári, ktorí dodržiavajú pracovné práva svojich zamestnancov. Členské štáty a poľnohospodárske zväzy ale návrh odmietajú, pretože podľa nich prišiel neskoro a do čerpania prinesie nadbytočnú byrokraciu.

Pôvodne prijatie dohody o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) brzdili hlavne nové environmentálne a klimatické nároky na poľnohospodárov čerpajúcich európske agrodotácie.

Európsky parlament ale v októbri jedným návrhom nekonečné rokovania zamotal ešte viac. Medzi množstvom pozmeňovacích návrhov k reforme poľnohospodárskej politiky totiž europoslanci požadujú do agrodotačných pravidiel zaradiť aj takzvanú sociálnu kondicionalitu.

Na základe tohto návrhu by čerpanie poľnohospodárskych dotácií bolo podmienené dodržiavaním pracovných a zamestnávateľských štandardov. Ak poľnohospodár nebude svojím zamestnancom vytvárať dobré pracovné podmienky, ktoré vyžaduje domáca alebo národná legislatíva, z agropolitiky EÚ finančnú podporu nedostane.

Žiadna dohoda, lepšia dohoda? Únia sa už štyri roky nevie dohodnúť na reforme agrodotácií

Inštitúcie EÚ sa navzájom obviňujú, kto má väčší podiel na tom, že stále nie je jasné, ako bude vyzerať reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Hlavnou deliacou líniou zostáva otázka nových ekologických a klimatických podmienok pre čerpanie agrodotácií. 

Prečo treba nové pravidlá

Tak znie europoslanecký návrh, ktorý sa okamžite stal jednou za najviac diskutovaných bodov v rokovaniach o novej podobe poľnohospodárskej politiky po roku 2023.

Európske inštitúcie rokujú o troch spôsoboch zavedenia sociálnej podmienenosti. Buď by fungovala ako sankčný systém, o ktorom by rozhodovali súdy, alebo by bola ako samostatná kapitola súčasťou národných strategických plánov. Treťou možnosťou je prijatie špeciálneho nariadenia, ktorého plnenie by kontrolovala Európska komisia.

Mechanizmus podmieňovania čerpania nie je v pravidlách SPP ničím novým. Príjemcovia agrodotácií už dnes musia splniť viacero podmienok, ktoré sa ale týkajú ochrany životného prostredia.

Proti novým podmienkam sú však členské štáty. Vidia v nich totiž ďalšiu nadbytočnú byrokraciu, ktorá farmárom opäť skomplikuje využívanie agrodotácií. Jedným z hlavných motívov reformy agrodotácií je pritom čo najväčšie zjednodušenie ich čerpania oproti dnešku.

Podľa kompromisného návrhu, ktorý europoslanci v apríli predstavili Portugalsku, v súčasnosti predsedajúcej krajine v Rade EÚ, by ale nový mechanizmus nezvýšil administratívnu záťaž natoľko, že by odrádzal farmárov od čerpania dotácií. Tvrdia, že v rámci tohto prístupu členské štáty budú zaisťovať dodržiavanie pravidiel o sociálnej podmienenosti prostredníctvom kontrol, ktoré budú vykonávať už existujúcimi kontrolné orgány.

Prísne podmienky, aj odmeny: Ako chce Únia cez agrodotácie ozeleniť poľnohospodárstvo

Europoslanci navrhujú zvýšiť podiel výdavkov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky na ochranu životného prostredia a klímy. Slovenský agrorezort sa ale obáva, že domáci poľnohospodári nebudú vedieť vyčerpať veľké objemy ekologických platieb a preto pre ne požaduje čo najflexibilnejšie pravidlá. 

„Poľnohospodári, ktorí dodržiavajú platné pracovné normy sú dnes znevýhodnení oproti tým, ktorí porušujú zákon alebo kolektívne pracovné zmluvy,“ vysvetľujú europoslanci v liste.

Na stranu europoslancov sa postavila aj exekutíva EÚ, čo potvrdil aj eurokomisár zodpovedný za poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski. Pravidlá agropolitiky EÚ by sa nemali podľa neho zameriavať iba na environmentálne a klimatické faktory, či dobré podmienky zvierat, ale mali byť vytvárať aj podmienky pre rešpektovanie práv zamestnancov zo strany príjemcov dotácií.

„Musíme nájsť spôsob, ako tento princíp implementovať pri pohľade na rôzne kontrolné systémy a fungovanie úradov, čo vykonávajú kontrolu pracovných prostredí. O týchto technických záležitostiach rokujeme a som si istý, že ich nakoniec dokážeme zahrnúť do novej SPP,“ povedal poľský eurokomisár.

Poľnohospodárske zväzy sú proti

Medzi najväčších odporcov novej kondicionality patria podľa portálu EURACTIV Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Česká republika či Litva. Spolu trinásť členských štátov vo februári odmietlo uplatnenie niektorého z existujúcich návrhov už od roku 2023. Namiesto toho chcú posilniť Poľnohospodársky poradenský systém, ktorý by farmárom pomáhal s dodržiavaním pravidiel v oblasti pracovných podmienok.

Návrh sociálnej podmienenosti nepodporuje ani slovenský rezort pôdohospodárstva. Ako uviedol pre portál EURACTIV Slovensko, otázka zavedenia sociálnej kondicionality ako súčasti kontrolného a sankčného systému SPP „nemá poľnohospodársky ani environmentálny charakter“. Návrh na jej zahrnutie do konceptu SPP bol navyše podľa ministerstva predstavený „značne neskoro“.

„Podoba prípadnej implementácie sociálnej kondicionality vrátane začiatku uplatňovania je v súčasnosti predmetom rokovaní na úrovni spoluzákonodarcov,“ odpísala kancelária ministra.

Wojciechowski: Reforma agropolitiky je novou šancou pre malé farmy

Trend sa dlhodobo uberá smerom, že je stále menej a väčších fariem, potrebujeme lepšie kontrolovať tento trend a dať šancu aj malým farmám, hovorí eurokomisár pre poľnohospodárstvo JANUSZ WOJCIECHOWSKI počas kľúčových rokovaní o budúcnosti agropolitiky EÚ. 

K tejto téme sa na poslednom stretnutí poľnohospodárskej Rady ministrov EÚ vyjadril aj exminister Ján Mičovský (OĽaNO). „Pracovné podmienky ľudí v poľnohospodárstve musia mať vysoký štandard, no naše pracovné agentúry predsa nemôžu suplovať orgány, ktoré majú povinnosť kontrolovať pracovnú pohodu a sociálne parametre práce pracovníkov v poľnohospodárstve,“ uviedol vtedy bývalý šéf agrorezortu.

Návrh sa nepáči ani poľnohospodárskym zväzom. Najvplyvnejšie celoeurópske farmárske združenie COPA-COGECA tvrdí, že pracovné podmienky sú už ošetrené na národnej úrovni a EÚ nemá právomoc do nich zasahovať.

Podobne argumentuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), podľa ktorej by sa sociálna kondicionalita nemala vôbec uplatňovať.

„Pracovné práva zamestnancov sú už na vnútroštátnej úrovni ustanovené zákonom alebo kolektívnym vyjednávaním. Nie je teda potrebné znášať ďalšie zaťaženie zamestnávateľov na úrovni EÚ prostredníctvom mechanizmu kondicionality v rámci SPP. Navyše by to prinieslo ďalšiu byrokratickú záťaž,“ uviedol Ján Baršváry, riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Vykorisťovanie a otroctvo

Do diskusie o novej, sociálnej podmienenosti čerpania dotácií sa zapojili aj odborárske združenia. Až tristo európskych organizácii inštitúciám EÚ zaslalo otvorený list, v ktorom podporili návrh európskeho parlamentu.

Tvrdia, že zavedenie pracovnej kondicionality do pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky je „nevyhnutnosťou“, pretože veľa ľudí dnes v poľnohospodárstve ešte stále pracuje v „neľudských pracovných podmienkach“, za nízke mzdy  a často aj nelegálne.

„Pracovníci sa veľakrát stávajú obeťami rozsiahleho vykorisťovania, vrátane pochybných gangsterských praktík a ďalších foriem moderného otroctva,“ píše sa v liste, pod ktorým je podpísaný aj Odborový zväz pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku (OZPP).

Podľa štatistík Eurostatu v poľnohospodárstve pracuje takmer 10 miliónov ľudí, čo je 4,2 percenta pracovnej sily. Z údajov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) vyplýva, že až vyše 61 percent z nich pracuje v čiernej alebo šedej ekonomike bez nároku na sociálne a zdravotné zabezpečenie. V ostatných sektoroch je toto číslo desaťnásobne nižšie.