Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Európsky parlamet rieši rozpočet. FOTO: Twitter

Európsky parlament v stredu podporil ambicióznu reformu rozpočtu Európskej únie a vyzval na jeho navýšenie na 1,3 percenta HDP. Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít. Zreformovať chce aj poľnohospodárske a kohézne politiky, na ktoré sa vynakladá prevažná časť financií Únie.

Európska komisia v máji uverejní svoj návrh stratégie financovania Únie po roku 2020. Európska únia bude musieť predovšetkým vyriešiť, ako financovať nové výzvy, ktorým v súčasnosti čelí: od nezamestnanosti mladých, nedostatku investícií, zmeny klímy a migrácie až po tie, ktoré ešte len majú prísť.

Podľa europoslancov preto Únia potrebuje silnejší a flexibilnejší rozpočet.

„Nemôže existovať žiadna nová európska politika bez dodatočných prostriedkov na jej vykonanie,“ povedala europoslankyňa Isabelle Thomasová (S&D), spoluautorka správy Parlamentu.

Európsky parlament schválil rozpočet EÚ na rok 2018. Socialisti sa zdržali

Europoslanci si „vydupali“ viac peňazí na zvýšenie zamestnanosti mladých, podporu malých a stredných podnikov, vedu a výskum ako aj na program Erasmus+

Vlastné zdroje

Parlament hlasoval o dvoch spoločných správach. Jedna obsahuje víziu Parlamentu pre budúci Viacročný finančný rámec (VFR). Druhá je o potrebe hľadania spôsobov na zvýšenie vlastných zdrojov rozpočtu Únie namiesto spoliehania sa na ročné príspevky členských štátov.

„Rozpočet už nemôže byť primárne založený na príspevkoch členských štátov. Tento systém financovania v praxi znamená znižovanie rozpočtu rok čo rok,“ uviedla Thomasová.

„Musíme zaviesť nové vlastné zdroje, ako napríklad daň z finančných transakcií, daň z nadnárodných spoločností a mechanizmus regulovania emisií uhlíka v hraniciach Európskej únie,“ dodala a zdôraznila, že poslanci Európskeho parlamentu nebudú hlasovať o žiadnej dohode, pokiaľ v nej nebudú zahrnuté aj nové vlastné zdroje príjmov pre európsky rozpočet.

Prieskum EÚ ukazuje, že Európania od Bruselu očakávajú riešenia. Väčšina respondentov si myslí, že Európa by mala robiť viac, aby vyriešila širokú škálu problémov, od bezpečnosti až po migráciu a nezamestnanosť.

Rozpočet EÚ pre rok 2018: Menej peňazí pre Turecko a rozvojovú pomoc

Najväčšia časť peňazí pôjde na rast a tvorbu pracovných miest, strategické investície a konvergenciu. Slovenské ministerstvo financií vníma dohodu členských štátov a Európskeho parlamentu pozitívne.

Desatiny percenta

Komisár pre rozpočet, Günther Oettinger, v rozhovore deň pred hlasovaním povedal, že ich cieľ vo výške 1,3 percenta HDP je príliš ambiciózny a 1,2x percent (číslo sa ešte nespresnilo), môže byť tiež prijateľný, pokiaľ toto druhé číslo odzrkadľuje neznáme, ako napríklad prehĺbenie Európskej menovej únie a Európskeho rozvojového fondu.

Komisia, od ktorej sa očakáva, že zverejní svoj návrh 2. mája, si želá, aby výdavky v rokoch 2021 až 2027 predstavovali 1,1 percenta až 1,2 percenta hrubého národného príjmu Európskej únie. Podporuje tak navýšenie súčasného jedného percenta.

„V čase, keď spoločná poľnohospodárska politika a kohézna politika spolu tvoria 80 percent výdavkov, môžete presne vypočítať, koľko peňazí by sa vrátilo späť. V novom VFR však bude na spoločnú poľnohospodársku a kohéznu politiku vyčlenených len 60 percent výdavkov, zatiaľ čo 40 percent bude vyčlenených na Erasmus plus a migráciu,“ dodal Oettinger.

Viac ako 94 percent rozpočtu Únie sa prerozdeľuje členským štátom. Iba 6 percent je určených na prevádzku administratívneho systému samotnej Európskej únie.

„Musíme presvedčiť členské štáty, aby sa upustili od nazeranie na veci z pozície čistého príjemcu, pretože to je zastarané,“ ​​dodal.

Rozpočet EÚ: chceme ho navýšiť, pripúšťame európsku daň

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane.

Koniec úľavám a opravám

Návrh Parlamentu je založený na Správe Skupiny na vysokej úrovni o vlastných zdrojoch, a žiada o podstatné zníženie (až 40 percent) podielu priamych príspevkov založených na HND, čím by sa vytvorili úspory pre rozpočty členských štátov. Súčasne by sa tým dalo vyhnúť logike „spravodlivého návratu“, čo povedie k „hre s nulovým súčtom“ medzi čistými prispievateľmi a príjemcami.

Europoslanci tiež chcú zrušiť všetky úľavy a výnimky, ktoré prinášajú prospech len niektorým členským štátom.

„Postupným nahrádzaním príspevkov založených na HND by sme mohli ukončiť protieurópske  dychtenie po spravodlivom výnose a čistom zostatku. Európa sa musí odkloniť od koncepcie čistého prevádzkového výnosu. Teraz existuje silný dôvod na odstránenie všetkých úľav a opráv. Brexit nám dáva jedinečnú príležitosť, aby sa to stalo,“ zdôraznil poľský poslanec Janusz Lewandowski (EĽS), ktorý spoluzodpovedal za správu.

Diera v rozpočte

Od roku 2013 prispievalo Spojené kráľovstvo do európskych financií priemerne sumou 10 miliárd eur ročne. Očakáva sa, že brexit za sebou zanechá dieru v rozpočte vo výške 90 miliárd eur. Nové priority Európskej únie by mohli navýšiť výdavky o 100 miliárd eur.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

Navrhovaná reforma európskeho rozpočtu by mohla túto dieru zaplátať bez celkového zvýšenia fiškálnej záťaže pre daňových poplatníkov Európskej únie, uviedli europoslanci.

Rozdielne názory na rozpočet sa snažili preklenúť aj európski lídri na decembrovom summite Európskej rady. Rozchádzajú sa v tom, ako zabezpečiť naplnenie väčšieho počtu spoločných cieľov za menej peňazí.

Medzičasom však už 14 alebo 15 členských štátov, vrátane Slovenska, „oznámilo svoj zámer“ zvýšiť úroveň svojho príspevku. Portugalský premiér, Antonio Costa, ktorý sa v stredu prihovoril Parlamentu, zdôraznil, že jeho krajina je „pripravená zintenzívniť svoje príspevky. Je to jediný spôsob, ako môžeme splniť záväzky voči našim občanom.“

Zvýšenie národných príspevkov by podľa slovenskej europoslankyne Moniky Beňovej bolo logické aj z pohľadu Slovenska, „ak chce ďalej participovať na štrukturálnych fondoch a chce, aby boli k dispozícii na rozvoj krajiny a dobiehanie rozdielov, ktoré tu ešte nesporne stále sú.“

„Pokiaľ chceme, aby študenti stále mohli chodiť na výmenné stáže, pokiaľ chceme, aby sa zabezpečili priority vedy, výskumu a inovácií z európskeho rozpočtu, tak ho musíme nejakým spôsobom naplniť a po odchode Británie sa to dá jednoznačne len tak, že sa zvýšia príspevky,“ doplnil europoslanec Ivan Štefanec.