Europoslanci diskutovali o lesoch, Wiezik narazil na rozdielne názory vo vlastnej frakcii

Návrh rezolúcie o európskych lesoch, ktorú pripravili členovia frakcie Európskej ľudovej strany, bol podľa europoslanca Michala Wiezika klasickým prolesníckym stanoviskom bez širšieho kontextu. Predkladatelia jeho pozmeňovacie návrhy nezohľadnili, no uznesenie napokon stiahli.

Európsky parlament má za sebou prvú diskusiu o stave lesov v EÚ. Väčšina z viac ako päťdesiatky europoslancov, ktorí sa do pondelňajšej rozpravy zapojili, apelovala na Európsku komisiu, aby aktívnejšie podporovala ochranu a obnovu európskych lesov.

Vystúpenia v niektorých momentoch kopírovali polarizovanú diskusiu medzi lesníkmi a ochranármi, ktorá sa v posledných rokoch vedie na Slovensku – a to predovšetkým v otázke ťažby dreva v kalamitných oblastiach chránených lesov.

Lesnícka politika je v kompetencií štátov

Počas rozpravy niekoľkokrát zaznelo, že lesy hrajú kľúčovú úlohu pre zmierňovanie globálneho otepľovania a zachovanie biodiverzity. Ako upozornil Bas Eickhout z frakcie zelených (Zelení/EFA), eurokomisia sama priznáva, že európske lesy zachytávajú čoraz menej oxidu uhličitého.

„To má rovnaký efekt ako nárast emisií“ vysvetľoval holandský europoslanec. „Preto očakávame, že Komisia začne konať (…), aby v záujme ochrany klímy a biodiverzity zlepšila stav našich lesov,“ dodal Eickhout.

Hory, lesy, dobre vám je?

Stav slovenských lesov je jedna z top environmentálnych výziev na Slovensku. Infografika ponúka základné štatisticky EÚ a OECD o dôvodoch a rozsahu úbytku lesov a ťažby dreva.

Komisia má ale v tomto prípade zviazané ruky európskymi zmluvami. Európska dvadsaťosmička doposiaľ nemá spoločnú lesnícku politiku, ako je to napríklad v prípade poľnohospodárstva. Podľa zásady subsidiarity je uplatňovanie vhodného obhospodarovania lesov v plnej kompetencii členských štátov.

Referenčným dokumentom na koordináciu politík týkajúcich sa obhospodarovania lesov je Stratégia lesného hospodárstva EÚ. Tá však bola prijatá v roku 2013 a preto viacerí europoslanci volajú po jej aktualizácii. Názory na konkrétne ochranné opatrenia sa ale medzi europoslancami líšia.

Viac peňazí z agropolitiky EÚ

Podľa slovenského europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko, RE) Únia musí prijať pravidlá, ktoré ukončia plošné postreky nebezpečnými pesticídmi a zaistia, aby sa aspoň päť percent európskych lesov ponechalo bez zásahov človeka. „Nesmieme zabudnúť, že lesy nie sú len zdrojov príjmov, ale aj zdrojom života a biologickej rozmanitosti,“ uviedol Hojsík.

Český zástupca Hynek Blaško (SPD, ID), naopak, zodpovednosť za zlý stav lesov nepriamo pripísal ochranárom. Eurokomisiu vyzval, aby v národnom parku Šumava zasiahla proti „ľudskej – hoci aj odbornej – hlúposti“ a zrušila zákaz ťažby stromov napadnutých lykožrútom v bezzásahových zónach.

„Keďže si nevieme poradiť sami, je potrebné, aby nám poradil niekto z vonku,“ dodal český europoslanec, ktorý sa do europarlamentu dostal na kandidátke krajne pravicovej a euroskeptickej strany Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Viacerí europoslanci vo svojich vystúpeniach poukazovali na nedostatok finančných a personálnych zdrojov na ochranu lesov EÚ v jednotlivých členských štátoch. Od prítomného eurokomisára pre energetiku a klímu Miguela Ariasa Cañeteho žiadali väčšiu finančnú podporu z rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Tá je už dnes hlavným zdrojom financií pre ochranu a udržateľné obhospodarovanie lesov. V súčasnom programovom období majú členské štáty na lesohospodárske opatrenia k dispozícii viac ako osem miliárd eur.

Problematické uznesenie

O situácii v lesoch EÚ sa však diskutovalo už počas minulého týždňa v europarlamentných výboroch pre životné prostredie (ENVI) a poľnohospodárstvo (AGRI), ako na svojej facebookovej stánke informoval slovenský europoslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD, EPP). Nemeckí zástupcovia vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP) predložili pracovný návrh rezolúcie o európskych lesoch.

Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

„Návrh bol postavený na princípe pomoci vlastníkom a obhospodarovateľom lesov, prostredníctvom financií vrátane krízového fondu, tiež tam bola prednesená kritika plánovaného škrtania druhého pilieru (programy rozvoja vidieka, – pozn. red.) Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý  by podľa predkladateľov mohol byť využitý v rámci pomoci,“ napísal pre portál EURACTIV.sk Wiezik.

Wiezik uzneseniu vyčíta, že za kritickou situáciou v európskych lesoch vidí výlučne sucho a podkôrny hmyz. „Čiže išlo o klasické prolesnícke stanovisko bez širšieho kontextu,“ vysvetľuje.

Člen strany SPOLU, ktorý sa téme lesov venoval ako ekologický aktivista a vysokoškolský pedagóg, preto k prvej verzii uznesenia vypracoval pozmeňovacie návrhy. V nich, ako tvrdí, poukázal na to, že uznesenie nezohľadňovalo zlý manažment lesov zameraný na pestovanie monokultúr a stanovište nepôvodných druhov drevín, čo považuje za „kontraproduktívne a škodlivé“.

„Ďalej som navrhol zapracovať do rezolúcie aj efektívnu ochranu primárnych lesov a funkčných lesných komplexov, ktorým by bolo umožnené prirodzene sa adaptovať na zmeny klímy a aktuálne narušenia,“  dodáva.

Vo frakcii ale Wiezikove pripomienky nezohľadnili, pričom predkladateľ návrhu uznesenia to mal odôvodniť tým, že sú v rozpore s „tradičným postojom našej frakcie, ktorá zohľadňuje primárne hospodárske záujmy.“

Wiezik: Sklamaný nie som

Európska ľudová strana v environmentálnych otázkach už tradične patrí medzi najkonzervatívnejšie frakcie v Európskom parlamente. Na základe analýzy združenia mimovládok Climate Action Network Europe (CAN), ktoré hodnotilo plenárne hlasovania europoslancov o klimatickej a energetickej legislatíve, ľudovcom prischla nálepka „klimatických dinosaurov“.

V júnovom rozhovore pre EURACTIV.sk Wiezik priznal, že jeho zaradenie do EPP bolo hlavne politické rozhodnutie strany SPOLU-OD, ktorej je členom. Vtedy pripustil aj vystúpenie z EPP, ak mu bude klásť prekážky „nezlučiteľné s primárne ekologickým mandátom od mojich voličov“.

Po prvom náraze na tradičné názory vo frakcii ľudovcov však o zmene politického trička v europarlamente neuvažuje. Na otázku, či ho postoj jeho kolegov sklamal, odpovedá záporne. „Od začiatku si uvedomujem silné zakotvenie frakcie v stanoviskách adresujúcich najmä hospodárske postoje a hodnoty,“ hovorí.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Napriek čiastočnému oslabeniu po eurovoľbách je EPP stále najsilnejšou frakciou v zákonodarnom orgáne EÚ. Wiezik preto tvrdí, že zmeny postojov medzi konzervatívcami, na ktorých podľa vlastných slov pracuje, budú mať v konečnom dôsledku väčší dopad, ako keby svoju agendu presadzoval v zelenších frakciách.

„Obzvlášť ma tešia postoje odprezentované od šéfa a bývalého šéfa frakcie, ktoré dávajú tušiť, že k takémuto hodnotovému posunu dochádza a je to v ich osobnom záujme.“

EPP nakoniec problematickú rezolúciu o lesoch stiahla. Wiezik si myslí, že aj jeho pričinením. „Keby som tam nebol a neozval sa, europoslanci za EPP by ani len netušili, že s ich rezolúciou o lese nie je niečo v poriadku,“ uzatvára slovenský europoslanec.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia