Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Tlačová konferencia spravodajcov pozmeneného textu k návrhu Komisie o Kohéznej politike po roku 2020. [Európsky parlament]

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ.

Europoslanci v stredu (14. februára) schválili svoj rokovací mandát do ďalších diskusií s členskými štátmi a Európskou komisiou ohľadom pravidiel kohéznej politiky EÚ (politika súdržnosti, eurofondy) po roku 2020.

V pozmeňovacích návrhoch podľa očakávaní odmietli májový návrh nariadení Európskej komisie, ktorý počíta so znížením rozpočtu politiky zameranej na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

Tento krok podľa europoslancov podkope dôveru občanov v Európsku úniu a naopak nahrá populistickým euroskeptickým stranám pred májovými európskymi voľbami.

Europarlament zároveň nechce, aby sa čerpanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) podmieňovalo prijímaním reforiem, ktoré Komisia štátom Únie odporúča v rámci Európskeho semestra.

Zníženie alkoácii nie je trestom

Európska komisia v máji minulého roku na hospodársku sociálnu a teritoriálnu kohéziu po roku 2020 vyčlenila vyše 330 miliárd eur. Oproti súčasnému obdobiu ide o zníženie o 10 percent. To pochopiteľne znamená, že viacero krajín dostane menej peňazí z fondov EÚ ako doteraz. Slovensku sa národná alokácia zníži o 22 percent z 15,3 miliárd na necelých 12 miliárd eur.

Návrh európskej exekutívy pred europoslancami obhajovala eurokomisárka zodpovedná za regionálnu politiku Corina Cretuová. Komisia sa podľa nej snažila zachovať čo najvyššiu úroveň rozpočtu politiky súdržnosti, nakoľko je to v živote európskych občanov „najhmatateľnejšia politika“. Pripomenula však, že Brusel prvýkrát musel vyčleniť peniaze na Európsky obranný fond, ale aj bezpečnosť a ochranu hraníc.

„Kohézna politika bude mať najvyšší rozpočet spomedzi všetkých politik v rozpočte EÚ, pričom 80 percent z týchto prostriedkov pôjde na najmenej rozvinuté regióny,“ vyhlásila Cretuová.

Zníženie národných obálok niektorých krajín je podľa Cretuovej „uznaním ekonomického pokroku“, ku ktorému v týchto krajinách došlo.

„Určite nejde o žiadne bezdôvodné trestanie krajín“ dodala rumunská komisárka.

Na solidarite sa šetriť nedá

Europoslanci ale pre škrty Komisie nemajú veľké pochopenie. Pádnym dôvodom podľa nich nie je ani výpadok britských príspevkov do rozpočtu po brexite.

„V solidarite nie je priestor na šetrenie,“ myslí si chorvátska europoslankyňa Ruža Tomašić (ECR).

V prijatom pozmeňovacom návrhu sa európski zákonodarcovia dohodli, že v ďalších rokovaniach budú požadovať navýšenie prostriedkov na politiku súdržnosti o 14 percent na 378 miliárd.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Podľa nemeckej poslankyne Iris Hoffmanovej (S&D) je okresávanie zdrojov politiky súdržnosti nešťastné aj kvôli blížiacim sa európskym voľbám. „V čase narastajúceho pravicového populizmu  je kohézna politika dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, pretože môže budovať mosty a upevňovať sociálnu súdržnosť.“ oponovala návrhu Komisie Hoffmanová.

Europoslanci v ďalších rokovaniach okrem toho budú bojovať za to, aby pri prerozdeľovaní eurofondov mali silnejšie slovo aj regionálni aktéri a mimovládne organizácie. Politika súdržnosti by podľa nich tiež mala brať väčší ohľad na klimatické ciele, ku ktorým sa EÚ zaviazala. V prijatom texte požadujú, aby na opatrenia na ochranu životného prostredia smerovalo až 30 percent zdrojov z fondov EÚ. Podľa Komisie by na tento účel malo ísť 25 percent z národných alokácií.

Pre Slovensko sú eurofondy životne dôležité

Za upravený text nariadenia z dielne Európskej komisie hlasovalo 460 europoslancov, 170 bolo proti a 47 sa zdržalo. Podporilo ho aj všetkých 12 slovenských europoslancov prítomných na hlasovaní.

Hlasy z regiónov: Kohézna politika Európskej únie v praxi

ŠPECIÁL / Dopravná infraštruktúra, sociálna inklúzia, obehové a nízkouhlíkove hospodárstvo či kultúra. Od roku 2007 mohlo na rozvoj regiónov Slovensko využiť takmer 30 miliárd eur z fondov EÚ.

Dohodu Parlamentu privítal tiež slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, člen výboru pre regionálny rozvoj, člen výboru pre regionálny rozvoj, ktorý pracoval na pozícii europarlamentu. Kohézna politika má pre Slovensko podľa neho stále „vitálny význam“.

„Bez nej by sme si ani nevedeli predstaviť mnohé digitalizačné a modernizačné programy či už diaľnic, železníc alebo aj škôl a nemocníc. Parlamentom upravený text nariadenia, má kľúčový význam práve pre pokračovanie takýchto zásadných investícií Európskej únie do regiónov, uviedol pre EURACTIV.sk Mikolášik.

Európsky semester

Počas rozpravy sa europoslanci vo svojich vystúpeniach najčastejšie venovali návrhu Komisie na prepojenie čerpania eurofondov s Európskym semestrom.

Európsky semester slúži na koordináciu hospodárskych a rozpočtových politík členských štátov. Európska komisia v rámci neho skúma plnenie národných reformných programov a krajinám vydáva takzvané špecifické odporúčania, na ktoré oblasti by sa vo svojich reformných snahách mali zamerať prioritne.

Špecifické odporúčania by mali prehovoriť do programového obdobia 2021 až 2027 dvakrát. Prvýkrát už počas rokovaní o partnerskej dohode medzi Komisiou a členskými krajinami.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Ako minulý rok pre portál EURACTIV.sk uviedol šéf regionálnej politiky Komisie Marc Lemaitre, európska exekutíva na základe Európskeho semestra vypracuje správu, v ktorej predstaví svoju predstavu o investičných prioritách dotknutého štátu.

„Bude to spôsob, akým zlepšíme našu vlastnú analýzu. Poslúži nám to na lepšiu prípravu prioritných oblastí do rokovaní s vládami členských krajín o programovaní budúceho rozpočtového obdobia“ vysvetľoval Lemaitre.

Podľa článku 12 návrhu nariadení by ale vlády po novom do Bruselu mali posielať aj viacročné národné investične stratégie. Návrhy investičných projektov, vrátané tých eurofondových, by mali odzrkadlovať Komisiou odporúčané reformy. Pokiaľ to daná krajina nezohľadní, Komisia môže v krajnom prípade rozhodnúť o zmrazení platieb.

Tresty za nedodržiavanie rozpočtových pravidiel

Europoslanci v stredu navrhli článok 12 z textu nariadení úplne vylúčiť. Obávajú sa, že krajiny budú tlačené do čerpania eurofondov na účely, ktoré nemajú nič spoločné s plnením hlavných cieľov kohéznej politiky, teda znižovaním regionálnych rozdielov.

„O dôležité zdroje takto pripravíme regióny a nie vlády, ktoré sú zodpovedné za neplnenie daných kritérií,“ spresnila obavy rakúska europoslankyňa Monika Vana (Greens/EFA).

Viacerí poslanci sa vyjadrili, že je neprípustné, aby prostriedky z fondov EÚ slúžili na trestanie krajín, ktoré nedodržiavajú rozpočtové pravidlá.

Obavy kolegov zdieľa aj slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EPP),

„Som presvedčený, že spojenie financovania regiónov s makroekonomickou podmienenosťou by regióny významne obmedzovalo a znevýhodňovalo,“ uviedol pre EURACTIV.sk Mikolášik.

Reformy zyšujú efektivitu eurofondov

Ani Európsky parlament ale na túto záležitosť nemá jednotný názor. Ako v pléne uviedla bulharská poslankyňa Iskra Mikhaylovová, pre liberálnu frakciu ALDE, je prepojenie EŠIF s Európskym semestrom, naopak, „dôležité“.

„Prijímanie efektívnych reforiem je pre účinnosť fondov EÚ kľúčové,“ uviedla Mikhaylovová.

Podobný postoj zastáva aj slovenská vláda. Vyplýva to z nedávno schváleného materiálu, ktorý bude slúžiť ako východisko pre ďalšie rokovania o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

„Kondicionality a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ musia byť proporčné, relevantné a v súlade s právnym rámcom EÚ. Slovensko je otvorené diskusii o kondicionalitách napomáhajúcich k plneniu cieľov príslušných politík. Podporujeme prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia