Europoslanci vyzvú Úniu k vydávaniu dlhopisov zaručených eurorozpočtom

Nemecký europoslanec za Európsku ľudovú stranu Mafred Weber a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Predsedovia štyroch najväčších frakcií Európskeho parlamentu navrhujú, aby opatrenia pre naštartovanie ekonomiky po koronakríze Únia financovala z dlhopisov zaručených rozpočtom EÚ. Má ísť o kompromisné riešenie, ktoré nevyžaduje mutualizáciu dlhov.

Štyri najväčšie politické frakcie Európskeho parlamentu podporujú myšlienku vydávania dlhopisov určených na obnovu ekonomiky EÚ, ktoré budú zaručené rozpočtom Európskej únie. Informáciu priniesol bruselský portál EURACTIV.com na základe dokumentu, ktorý má k dispozícii.

Návrh uznesenia bude predmetom hlasovania na zajtrajšom (16. apríla) plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu.

Už o necelý týždeň (23. apríla) budú lídri členských štátov rokovať o novom fonde na ozdravenie ekonomiky EÚ. Na jeho vytvorení sa minulý týždeň dohodli ministri financií EÚ. Kľúčovými otázkami zostáva práve spôsob financovania fondu, ako aj jeho veľkosť.

Krajiny ako Španielsko a Taliansko tlačia na vytvorenie európskych dlhopisov, takzvaných koronabondov. Naopak, Nemecko a Holandsko možnosť mutualizácie dlhu striktne odmietajú.

Z uniknutého materiálu vyplýva, že Európsky parlament podporuje riešenie, ktoré bude rešpektovať obidve červené čiary.

Je to dobrá správa aj sklamanie: Čo (ne)obsahuje dohodnutý plán na záchranu ekonomiky EÚ

Európski ministri sa dohodli na 500-miliardovom balíčku opatrení na záchranu ekonomiky EÚ. Ich dohoda ale nepriniesla odpoveď na otázku, ako Únia zaplatí plán ekonomickej obnovy, keď koronakríza skončí.

Europoslanci v ňom žiadajú Komisiu, aby predstavila mohutný ozdravný investičný balíček, ako súčasť nového Viacročného finančného rámca, teda sedemročného rozpočtu EÚ. Ten podľa zákonodarcov má „ísť nad rámec toho, čo už ponúka Európsky stabilizačný mechanizmus, Európska investičná banka a Európska centrálna banka“.

„Potrebné investície budú financované navýšením Viacročného finančného rámca (VFR), fondami EÚ, finančnými nástrojmi a ozdravnými dlhopismi (recovery bonds) zaručenými rozpočtom EÚ. Tento balíček by nemal zahrňovať mutualizáciu dlhu a mal by sa zamerať na budúce investície,“ píše sa v dokumente. Podpísaní sú pod ním predsedovia štyroch najväčších frakcií – Manfred Weber  za ľudovcov (EPP), Iratxe García Pérez za socialistov (S&D), Dacian Cioloș za liberálov (Renew Europe) a Philippe Lamberts za frakciu Zelení/EFA.

K uzneseniu sa nepridala a frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a ani krajne lavicová frakcia GUE-NGL, hoci jej zástupca v rokovaniach podľa informácii EURACTIV.com s textom uznesenia v zásade súhlasil. Očakáva sa, že niektorí europoslanci GUE-NGL za rezolúciu nakoniec aj zahlasujú.

Nové vlastné zdroje

Europoslanci sa v uznesení venujú aj príprave eurorozpočtu na roky 2021 až 2027. Očakávajú, že bude „flexibilnejší“ a že sa zvýšia rozpočty kľúčových programov.

Predsedníčka komisie Ursula von der Leyen už oznámila, že predstaví revidovaný návrh viacročného rozpočtu Únie. Ten pôvodný pripravila exekutíva EÚ ešte pod vedením jej predchodcu Jeana-Claude Junckera v roku 2018.

„Európsky parlament trvá na prijatí ambicióznejšieho finančného rámca so zvýšeným rozpočtom, ktorý bude v súlade s prioritami a cieľmi EÚ, predpokladaným dopadom koronakrízy na ekonomiky členských štátov a očakávaniami občanov a s flexibilnejším a jednoduchším využitím fondov určených na potlačenie krízy,“ píše sa v uznesení.

Dombrovskis: Únia môže 1,5-biliónový fond na ozdravenie ekonomiky financovať dlhopismi

Európska únia by podľa Valdisa Dombrovskisa mohla financovať svoj fond na ozdravenie ekonomiky v celkovej hodnote až 1,5 bilióna eur dlhopismi, za ktoré by ručili členské štáty.

Podľa europoslancov by sa v tejto situácii mali rozšíriť príjmy rozpočtu EÚ o ďalšie takzvané vlastné zdroje.

Súčasťou pôvodného návrhu Komisie bola aj reforme vlastných zdrojov sedemročného rozpočtu. K tradičným vlastným zdrojom – príjmom z colných poplatkov a odvodom na základe DPH – by mala pribudnúť celoeurópska firemná daň (CCCTB), a dve environmentálne dane: poplatok za nerecyklované plastové obaly (80 centov za kilogram) a 20 percent príjmov zo systému obchodovania s emisiami (ETS).

Nezabudnúť na udržateľnosť

Dokument europoslancov tiež trvá na tom, aby všetky kroky na naštartovanie ekonomiky, ktoré pripraví eurokomisia, boli postavené na Európskej zelenej dohode a digitálnej transformácii.

Balíček opatrení by tak podľa nich mal pomôcť so „zvyšovaním odolnosti (ekonomiky), vytváraním pracovných miest, ekologickou transformáciou, udržateľným socioekonomickým rozvojom, vrátane udržania strategickej autonómie nášho kontinentu a plnenia priemyselnej stratégie, ktorá zachová jadro priemyslu v Európe a tiež nevyhnutnosti zosúladiť naše odpovede s klimatickými cieľmi.“

Od Komisie tiež žiadajú plán na obnovenie dodávateľských reťazcov vo vnútri Únie a zvýšenie výroby kľúčových produktov ako liekov, farmaceutických látok, zdravotníckych pomôcok, zariadení a materiálov.