Europoslanec vyhlásil hladovku v snahe ovplyvniť nový rozpočet Únie

Europoslanec Pierre Larrouturou. [Twitter/Pierre Larrouturou.]

Francúzsky europoslanec Pierre Larrouturou ohlásil 13-dňovú hladovku. Chce docieliť, aby Únia zo sedemročného rozpočtu uvoľnila viac peňazí pre zdravotníctvo, klímu a podporu zamestnanosti. Novým zdrojom prostriedkov podľa neho má byť celoúnijná daň z finančných transakcií.

„Je nemorálne neustále počúvať, že nie sú peniaze pre nemocnice a na zatepľovanie budov, ktoré môžu vytvoriť tisícky nových pracovných pozícii. Pritom malá daň z finančných transakcii vie nazbierať až 50 miliónov eur ročne,” povedal europoslanec a zakladateľ strany Nouvelle Donne Party, ktorá je členom Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D). Larroutorou je tiež hlavným spravodajcom skupiny k rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027.

Komisár pre rozpočet a administratívu Johannes Hahn očakáva, že Európsky parlament a národné vlády spolu s Komisiou tento týždeň nájdu dohodu na novom sedemročnom rozpočte vo výške 1.1 bilióna eur. Trojica inštitúcií v pondelok (9. novembra) absolvovala prvé kolo rokovaní.

Podľa Larroutura sa pondelkom začal „kľúčový týždeň“. „Môže sa stať, že rokovania o viacročnom finančnom rámci skončia dnes (pondelok). Znamená to, že bude od roku 2024 jeho súčasťou aj daň z finančných transakcií?” pýta sa poslanec.

Po štyroch dňoch náročných rokovaní v júli sa európsky lídri dohodli na novom rozpočte EÚ, ktorý je známy ako Viacročný finančný rámec (VRF), ako aj na 750-miliardovom Pláne obnovy EÚ, ktorý má financovať oživenie európskej ekonomiky po koronakríze.

Europarlament môže zbrdziť dohodu o pláne obnovy, nepáčia sa mu škrty v programoch

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli avizuje, že europoslanci neschvália dohodu lídrov o pláne obnovy z posledného summitu automaticky. Prekáža mu zníženie prostriedkov pre vedu a výskum, či pre výmenný študentský program Erasmus. 

Mechanizmy dane z finančných transakcií sú jasné

Larroutorou však upozorňuje na patovú situáciu, ktorá nastala medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom v otázke veľkosti rozpočtu. Europoslanci sa ho snažia navýšiť o 39 miliárd eur oproti dohode štátov EÚ. Súčasne chcú do rozpočtu presadiť dodatočné vlastné zdroje v podobe nových únijných daní.

Jedným zo zdrojov je aj nová daň na plasty, ktorá bude účinná od roku 2021 (jej očakávaný prínos je šesť miliárd eur ročne), digitálna daň (okolo päť miliárd eur), ako aj uhlíková daň na hraniciach EÚ (okolo tri miliardy eur).

Laurroutorou ale do tohto zoznamu požaduje zaradiť aj novú daň z finančných transakcií. „Táto daň by vyniesla 50 miliárd eur, teda viac ako všetky ostatné dane dohromady,“ argumentuje francúzsky europoslanec. Upozornil, že zmienka o nej sa nachádza v správe o financovaní Európskej zelenej dohody.

Poslanec považuje túto daň za efektívny spôsob, ako splatiť peniaze, ktoré si požičia Únia na trhoch, aby ufinancovala plán obnovy. Zároveň podľa neho môže efektívne financovať agendu zdravotníctva, klímy a zamestnanosti. Tiež tvrdí, že na rozdiel od uhlíkovej dane je „technicky hotová“, a teda rýchlejšie uplatniteľná v praxi.

Nové klimatické ciele 2030

Nápad zaviesť túto daň nie je žiadnou novinkou. Larrouturou sa preto opiera o projekt, ktorý predstavila Európska komisia už v septembri 2011. Doposiaľ sa nedočkal jednoznačnej podpory od členských štátov.

Návrh na daň z transakcii v minulosti síce predložil aj Paríž a Berlín, ale jeho rozsah nebol zďaleka taký veľký, ako v správe o financovaní Európskej zelenej dohody. Napríklad jej súčasná podoba plánuje zdaniť všetky finančné nástroje (akcie, dlhopisy a deriváty),

Francúzsko-nemecký návrh naproti tomu obsahuje len zdaňovanie akcií. Podľa názoru rakúskeho ministra financií Gernota Blümela by to ale znamenalo, že by sa až „99 percent transakcii vyhlo zdaneniu”, čo je pre Rakúsko neprijateľné.

Daň z finančných transakcií opäť ožíva, hotová by mala byť v roku 2021

Európska daň z finančných transakcií, o ktorej sa v Únii hovorí už od roku 2011, by mala zaistiť ročné daňové príjmy na úrovni 3,5 miliardy eur. Časť z vyzbieraných peňazí by mohla ísť do budúceho rozpočtu pre eurozónu. 

Zmení niečo na tom nemecké predsedníctvo Rady EÚ?

Očakáva sa, že predstavitelia EÚ si na najbližšom zasadnutí Rady EÚ osvoja klimatické ciele Únie na rok 2030. S týmto cieľmi následne pôjdu na klimatické rokovania OSN, ktoré sa odohrajú budúci november v Glasgowe.

„Angela Merkel je odhodlaná dosiahnuť dohodu o klimatických cieľoch EÚ do roku 2030. Pokiaľ sa nedopracujeme k dohode o rozpočte, tak rokovania stroskotajú. Bez zdanenia finančných transakcii nebudeme mať peniaze na financovanie nových klimatických cieľov a je nepravdepodobné, že ich naplníme,” ukončil Larrouturou.