Európska bielkovinová suverenita? Únia vymýšľa plán, ako sa odstrihnúť od brazílskej sóje

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Miera sebestačnosti EÚ v produkcii sóje je na piatich percentách. Dováža sa hlavne z Brazílie, čím Únia podľa ochranárov priespieva k prehlbovaniu klimatickej krízy. Horiace amazónske lesy môžu byť momentom, ktorý naštartuje európsku diskusiu o tom, ako sa zbaviť závislosti od zahraničnej GMO sóji.

Obrovské požiare v Amazonskom pralese okrem aj naplno spustil aj diskusiu o poľnohospodárskych praktikách využívaných v Južnej Amerike. Nárast počtu požiarov majú podľa mnohých na svedomí miestni farmári, ktorí plochy uvoľnené po spálenom lese využívajú na chov dobytka a pestovanie sóje.

Tej sóje, ktorú vďaka priaznivým cenám – ktorým môžu európski poľnohospodári iba ťažko konkurovať – vo veľkom dovážajú aj štáty európskej dvadsaťosmičky. „Závislosťou od sóji“, ako v nedávnej správe s názvom Hooked on Meat (Závislí od mäsa) tvrdí medzinárodná environmentálna organizácia Greenpeace, tak aj Európska únia výraznou mierou prispieva k prehlbovaniu klimatickej krízy.

Okrem klčovania juhoamerických lesov má rastúca spotreba sóje aj ďalší nepriaznivý dopad na životné prostredie. Stále viac tejto – na bielkoviny bohatej – plodiny sa pestuje kvôli výkrmu dobytka, ktorý je jedným z hlavných producentov skleníkového plynu metánu. K tomu treba pripočítať uhlíkovú stopu spojenú s dovozom plodiny do Európy.

Situácia v Brazílii preto môže byť dôležitým momentom, ktorý zatiaľ vlažnú diskusiu o tom, ako Úniu zbaviť závislosti od zahraničnej – a predovšetkým tej brazílskej – čo najskôr posunie dopredu.

Európska proteínová suverenita?

Niekoľko krajín, vrátane Slovenska, chce preto z obáv o budúcnosť amazonských lesov zablokovať obchodnú dohodu medzi EÚ a blokom Mercosur, na ktorej obidve strany pracujú už 20 rokov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron okrem toho navrhuje koncept „európskej proteínovej suverenity“. V rámci európskej dvadsaťosmičky je Francúzsko jedným z najväčších producentov sóje a oproti iným krajinám zo zahraničia importuje značne menej rastlinných bielkovín – „iba“ 45 percent.

Plochy, na ktorej sa táto plodina v krajine pestuje, sa za vo Francúzsku za posledné tri roky rozšírila trojnásobne. Ako však píše bruselský portál EURACTIV.com, čísla v agrosektore ukazujú, že Macronov plán je prakticky neuskutočniteľný.

Európska únia potrebuje viac bielkovín. Nie z mäsa, ale z rastlín

Európska únia nie je sebestačná v produkcii rastlinných bielkovín, ktoré potrebuje ako krmivo pre dobytok. Pestovanie a obchod s týmito plodinami má dopad na potravinovú bezpečnosť a životné prostredie. Komisia preto pracuje na „proteínovom pláne“.

Štáty EÚ každoročne spotrebujú zhruba 45 miliónov ton bielkovín pre krmivo. Z toho až tretinu tvoria bielkoviny zo sóje. Tá sa využíva na ako krmovina pre kurčatá, ošípané, hovädzí dobytok, ale aj na produkciu mlieka, pretože má vysoký obsah bielkovín (vyše 40 percent).

Chov hospodárskych zvierat je tak silno závislý od produkcie rastlinných proteínov v tretích krajinách. Celková miera sebestačnosti je na mizivých piatich percentách, krajiny EÚ preto spoza hraníc každoročne dovezú zhruba 21 miliónov ton sóje.

Dovezená sója pochádza predovšetkým z krajín, kde je rozšírené pestovanie geneticky modifikovaných plodín (GMO). To je aj prípad Brazílie, kde z celkového objemu vypestovanej sóje je až 89 percent GMO. GMO plodiny sú odolnejšie voči škodcom a majú väčší výnos, no podľa mnohých aj škodlivé účinky na ľudské zdravie.

Pravidlá upravujúce GMO v EÚ sú jedni z najprísnejších na svete. Dnes sa za účelom výroby krmiva a potravín v Únii smie predávať 58 dovážaných GMO. Pestovať sa môže iba jedna – kukurica MON 810. Ako zdroj bielkovín používa GMO plodiny až 27 z 28 členských krajín.

Slovensko chce využiť dobré podmienky

Plne sebestačné v produkcii sóje nie je ani Slovensko. Ročne dovezie necelých stotisíc ton zahraničnej GMO sóje.

Posilnenie pestovania bielkovinovo bohatých plodín preto podporuje aj Slovensko. Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej je to z pohľadu potravinovej sebestačnosti krajiny nevyhnutnosť, pretože „sú významnou súčasťou výživy hospodárskych zvierat a zadržiavajú dusík v pôde“.

„Zvýšením ich pestovania je možné znížiť nielen emisie, ale zároveň zabezpečiť sebestačnosť Slovenska i EÚ od dovozu bielkovín z tretích krajín. Chceme viac slovenskej sóje, ktorá je bez GMO,“ povedala po zimnom stretnutí Rady EÚ ministerka.

Slovensko a EÚ siahajú po sóji ako ekologickej a strategickej plodine

Slovensko sa prihlásilo k maďarsko-nemeckej iniciatíve pre zvýšenie pestovania sóje. EÚ je dnes závislá na jej dovoze cez pol zemegule.

V roku 2017 sa Slovensko pridalo k  deklarácii o sóji, ktorú podpísalo 13 členských krajín. Ide o výzvu k k vyššej miere pestovania sóje a ďalších strukovín na území členských krajín. Spoločný dokument hovorí aj o tom, že najlepšie podmienky na pestovanie sóje sú práve s regióne strednej a východnej Európy, čo chce Slovensko využiť.

Predseda predstavenstva Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSaOS) Marián Uhrík v roku 2016 hovoril, že Slovensko môže byť vo výrobe sóje sebestačné na 100 percent. Jeho predpoveď o „horizonte dvoch až troch rokov“ sa však zatiaľ nepotvrdila.

Podpora pestovateľov bielkovinových plodín

EÚ však už dávnejšie začala s hľadaním spôsobov, ako znížiť objemy sóje dovážanej spoza mora. Koncom roku 2018 Európska komisia na základe iniciatívy bývalých europoslancov vypracovala správu, ktorá má byť základom takzvaného „proteínového plánu“.

Európski úradníci v nej vyzdvihujú vlastnosti sóje a ostatných strukovín, ktoré „prispievajú k viazaniu dusíka (…) a vedú zvyčajne k nižšej potrebe minerálnych a ekologických dusíkatých hnojív, ktoré prispievajú k 25 percent celkových priamych emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva v EÚ“.

Pôda a klíma: Ako prelomiť začarovaný kruh

Neodporúčame ľuďom diéty, hovoríme, že existujú druhy stravovania, ktoré škodia menej, odkazujú vedci z klimatického panelu OSN. Vypracovali komplexnú správu o vzťahu pôdohospodárstva a zmeny klímy.

Napriek tomu sa pre strukoviny stále vyčleňujú iba 3 percentá ornej pôdy EÚ, čo je podľa správy následkom „nedostatočných šľachtiteľských zdrojov a vedomostí“. Komisia preto navrhuje naliať viac peňazí do výskumu zameraného na poľnohospodársku produktivitu v rámci programu Horizont 2020.

Poľnohospodári, ktorí pestujú bielkovinové plodiny, by potom mali dostať ešte väčšiu podporu zo reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020. Zvýšenú pomoc by mal poskytovať tak prvý pilier SPP prostredníctvom dobrovoľnej viazanej podpory, ale i druhý pilier, teda  program rozvoja vidieka.

Takmer 200 miliónov eur by okrem toho malo smerovať na propagáciu prínosov rastlinných bielkovín pre zdravie a životné prostredie.

Ďalším spôsobom, ako zvýšiť bielkovinovú sebestačnosť EÚ, je väčšie striedanie plodín v obrábaní pôdy. To podľa europoslancov zvyšuje kvalitu pôdy, znižuje rozšírenie škodcov a chorôb plodín, čo zase znižuje potrebu využívania pesticídov a tiež prispieva k zvyšovaniu biodiverzity.

Podľa európskych ochranárov ale správa Komisie vôbec nerieši najdôležitejšiu otázku: Prečo EÚ vôbec potrebuje toľko bielkovinových plodín? Hlavným dôvodom je totiž neustále rastúca spotreba mäsa.

„Aby sa znížil dopyt po bielkovinových plodinách ako krmiva pre zvieratá, EÚ musí okamžite prijať opatrenia na zníženie produkcie a spotreby živočíšnych výrobkov,“ hovorí  Stanka Bechevová z mezinárodnej siete ekologických organizácií Priatelia zeme.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia