Európska centrálna banka chce zabrániť panike na trhu s dlhopismi

Prezidentka ECB Christine La Garde oznámila sprísnenie menovej politiky. [EPA-EFE/Sem van der Wal]

Ak by banka nezasiahla, štátom by mohli výrazne stúpnuť úroky, ktoré platí na splátkach za dlh. V Taliansku sú už najvyššie od roku 2014, čo by sa mohlo preliať aj do iných krajín. Nový nástroj však nebude bez podmienok.

Článok bol súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, pripravovaného v spolupráci s Denníkom N

V stredu (15. júna) mala Európska centrálna banka mimoriadne rokovanie. Témou boli rastúce náklady na pôžičky pre slabšie ekonomiky eurozóny. Inak povedané, rastie rozdiel v úrokoch, ktoré musí za pôžičky platiť napríklad Taliansko a Nemecko (považované za referenčnú krajinu).

ECB prisľúbila vytvorenie nástroja, ktorý má zabrániť rýchlemu rastu rozdielov v úrokoch zo štátnych dlhopisov krajín eurozóny.

ECB smeruje k sprísneniu menovej politiky

Na budúci týždeň bude zasadať vedenie Európskej centrálnej banky. Môžeme čakať sprísnenie menovej politiky. Dôvodom je vysoká inflácia, ktorá v najbližšom čase pravdepodobne neustúpi.

Čo sa deje a prečo

Minulý týždeň ECB oznámila sprísnenie menovej politiky: ukončenie programu nákupu dlhopisov, júlové zvýšenie úrokovej miery o 0,25 percentuálneho bodu, po ktorom budú pravdepodobne nasledovať ďalšie. Urobila to, aby zastavila rast inflácie.

Prísnejšia menová politika je problémom najmä pre slabšie krajiny eurozóny. Bez intervencií ECB na finančných trhoch môžu výrazne vzrásť úroky, ktoré musia tieto štáty platiť za svoj dlh. Presne to sa teraz deje: v utorok stúpol výnos talianskych štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou na 4,27 percenta, najvyššie od roku 2014 a 2,5 percentného bodu nad výnosom 10-ročného dlhopisu Nemecka.

Prečo je to problém a aký je jeho rozsah

Pri nekontrolovateľnej cene dlhu sa Taliansko môže dostať do situácie, že ho nebude schopné refinancovať na finančných trhoch. Problém by sa mohol preniesť na iné krajiny s vysokým dlhom a/alebo rozpočtovým deficitom. Zopakovala by sa situácia z dlhovej krízy po roku 2010: rastúci počet krajín eurozóny by bol odkázaný na „záchranné pôžičky“.

EÚ má pre takéto prípady vytvorený Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), známy tiež ako stály euroval, ktorý môže poskytovať pôžičky do výšky pol bilióna eur. Pri rozsiahlej kríze, ktorá by zasiahla viacero veľkých ekonomík eurozóny, to však nemusí stačiť. Kľúčovú úlohu v stabilizácii eurozóny hrala posledných desať rokov práve Európska centrálna banka a jej intervencie na finančných trhoch.

Vážnosť situácie naznačuje aj fakt, že mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov býva výnimočné, naposledy sa konalo na začiatku pandémie.

Únia pozastavila fiškálne pravidlá na ďalší rok

Členské štáty nebudú musieť dodržiavať trojpercentný deficit a 60 percentný dlh ani v roku 2023. Európska komisia však upozorňuje, že nie je čas na veľké stimulačné balíky.

Čo bude nasledovať

Napriek komplikovanej situácii ECB zvyšovanie úrokovej miery nezastaví. Do konca roka by mala základná úroková miera vystúpiť na 1,25 percenta. Podľa Deutsche Bank znamená krízové stretnutie Rady guvernérov skôr opak: ECB sa pripravuje na rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky, nový nástroj má zabrániť prepuknutiu paniky.

Banka má v úmysle flexibilnejšie investovať výťažok zo splatných dlhopisov, ktoré nakúpila počas podporného programu zavedeného po začiatku pandémie. Slovo „flexibilnejšie“ pravdepodobne znamená, že sa zameria na dlhopisy krajín, ktorým hrozí rast úrokov.

V krízovej situácii sa môže do nákupu problémových dlhopisov (na primárnych aj sekundárnych trhoch) zapojiť aj ESM. Krajiny, ktorých dlhopisy by fond takto nakupoval, by sa museli zaviazať k plneniu špecifických podmienok.