Európska centrálna banka dala za pravdu bankárom: Zvýšenie bankového odvodu ohrozuje finančnú stabilitu

Guvernérka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde. [EPA-EFE/Armando Babani]

Legislatívny návrh zdvojnásobeného a časovo neobmedzeného bankového odvodu musí byť podľa ECB podložený dôkladnou analýzov jeho dopadov na stabilitu bankového sektora. Minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že rezort základnú analýzu vypracoval.

Po Národnej banke Slovenska (NBS) a Slovenskej bankovej asociácii svoje výhrady k navrhovanému zdvojnásobeniu bankového odvodu do Bratislavy zaslala aj Európska centrálna banka (ECB). Tú o stanovisko k zákonu požiadal rezort financií.

Súčasná 0,2-percentná sadzba, ktorú dnes z hodnoty pasív (očístených o vlastné imanie) na Slovensku banky platia štátu, má po roku 2021 narásť na 0,4 percenta.

ECB v hodnotení tvrdí, že navrhované zvýšenie môže ohroziť finančnú stabilitu bankového sektora a negatívne zapôsobiť aj na úverovanie. Banke sa tiež nepozdáva účel, na ktorý sa majú výnosy z odvodu použiť.

Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií vláda jednomyseľne schválila 6. novembra. Žiadosť o názor k tomuto návrhu do Frankfurtu odišla len deň predtým.

ECB svoje zhodnotenie, pod ktorým je podpísaná jej nová šéfka Christine Lagarde, zverejnila v utorok (26. novembra).

Odporúčania ale v tejto chvíli smerujú hlavne do parlamentu. Osud odvodu už totiž majú v rukách poslanci Národnej rady, keďže ako pozmeňovací návrh je súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2020. Poslanci budú o ňom rokovať v piatok (29. novembra). Finančný výbor parlamentu rozpočet – aj s bankovým odvodom – odporučil schváliť.

Finančný vankúš na zlé časy

Európska centrálna banka sa k osobitnému odvodu pre banky vyjadrila už v roku 2012, kedy sa prvýkrát dostal do slovenskej legislatívy. Jej argumentácia zostáva rovnaká: výnosy z odvodu musia zo zákona slúžiť na pôvodný účel. Tým je vykrytie kríz, ktoré v budúcnosti môžu zasiahnuť banky, a ochrana stability bankového sektora.

„Dane pre finančné inštitúcie (…) musia zaisťovať spravodlivejšie rozdelenie nákladov zlyhania na finančnom trhu medzi daňových poplatníkov a finančný sektor,“ argumentuje ECB. Slovenskú vládu varuje, aby vyzbierané peniaze nepoužila na bežné „konsolidačné účely“. V preklade ju vystríha pred tým, aby z nich financovala napríklad sociálne balíčky.

Po tom, čo odvod prešiel vládou, na rovnakú hrozbu poukazoval aj exminister financií Peter Kažimír. „Nejde o žiadnu sociálnu spravodlivosť, ide o peniaze, iba a len o peniaze. Ide o to, aby sa z týchto peňazí mohli financovať sociálne programy,“ uviedol vtedy súčasný guvernér Národnej banky.

Komisia varuje Slovensko pred porušením rozpočtových pravidiel Únie

Európska komisia od roku 2014 vôbec prvýkrát upozornila Slovensko, že jeho rozpočtový plán nie je v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického sa to dalo očakávať.

Reagoval tak na hlavný argument vlády, ktorá poukazuje na rast ziskovosti bánk – aj vďaka zvyšovaniu bankových poplatkov.

Bankový odvod má ale podľa súčasného ministra financií Ladislava Kamenického (SMER-SD) v prvom rade vytvoriť priestor na dosiahnutie hlavného rozpočtového cieľa pre budúci rok – deficit na úrovni 0,49 percenta.

„Tak ako prostriedky z predchádzajúcich odvodov, aj tieto pôjdu do štátnych finančných aktív. Týmto krokom sa uvoľňuje určitá rezerva, na základe ktorej sa môžu sanovať niektoré iné veci,“ uviedol vo vyjadrení, ktoré portálu EURACTIV.sk zaslalo tlačové oddelenie rezortu. Ministerstvo očakáva, že banky takto do rozpočtu v roku 2020 odvedú 144 miliónov eur.

Ohrozená stabilita

ECB v stanovisku zároveň dáva za pravdu slovenským bankárom, podľa ktorých môže odvod ohroziť finančnú stabilitu sektora. Ak zákon podporia aj zákonodarcovia, Slovenská banková asociácia ho chce napadnúť na Ústavnom súde.

Európski bankári upozorňujú, že zvýšenie a predlženie platnosti sadzby môže mať dopady na ziskovosť bankového systému s negatívnymi dôsledkami na tvorbu vnútorného kapitálu a poskytovanie úverov. Podobný záver spísala aj NBS v ostatnej Správe o finančnej stabilite. „Menšia schopnosť generovania zisku obmedzí možnosti na zvyšovanie kapitálu, čo môže negatívne vplývať na odolnosť bánk v zlých časoch,“ píše sa v správe.

ECB dodáva, že takýto legislatívny návrh musí byť podložený aj dôkladnou štúdiou dopadov. „Síce nie je veľmi rozsiahleho charakteru, ale základnú analýzu už máme vypracovanú,“ reaguje na odporúčania z Frankfurtu Kamenický.

Ako „minimálne“ opatrenie ECB Bratislave radí, aby upustila od zámeru ponechať platnosť bankového odvodu natrvalo. Zákon mal pôvodne platiť do konca roku 2020. Ak ho schváli parlament, bude platiť neobmedzene.

Dlhodobé ponechanie odvodu môže finančné domy podľa Európskej centrálnej banky poškodiť hlavne v čase ekonomického výkyvu. „Odstránenie časového ohraničenia odvodu by mohlo mať procyklické dôsledky, keďže banky tak môžu odvodu podliehať aj v období nepriaznivých ekonomických podmienok.“

Kamenický ale opakuje, že rozpočet okrem pripomienok ECB musí prihliadať aj na dodržiavanie európskych fiškálnych pravidiel. Minulý týždeň Európska komisia varovala Slovensko práve pre odchýlky od cieľov požadovaných Paktom stability a rastu.

„Budeme čakať, ako zákon dopadne v Národnej rade a verím, že konečné rozhodnutie bude prijateľné pre trh, ale aj pre Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku,“ vysvetľuje minister financií.