Európska minimálna mzda je na stole

Komisár pre sociálne záležitosti László Andor, Zdroj: Európska komisia

Mať prácu ešte neznamená nebyť chudobným. V Európe viac ako 8 % pracujúcich žije zo mzdy, ktorá ich nevytrhne spod hranice chudoby.

„Riziko chudoby napriek zamestnaniu je vysoké, osobitne v krajinách s nerovnomerným rozdelením zárobkov a nízkou minimálnou mzdou, medzi ľuďmi pracujúcimi na dočasný pracovný úväzok a s nízkou intenzitou práce a v domácnostiach s jedným rodičom,“ píše Komisia v oznámení, ktoré získal EurActiv.

Exekutíva ho nazvala – „V ústrety obnove bohatej na tvorbu pracovných miest“. Oficiálne by ho mala zverejniť zajtra (19. apríla) po tom, čo ho schváli kolégium komisárov.

Komisár zodpovedný za sociálne záležitosti László Andor v dokumente navrhuje zavedenie minimálnej mzdy v celej EÚ a jej zvýšenie tam, kde to je možné.

„Stanovenie minimálnej mzdy pomôže zabrániť deštruktívnej honbe za dnom nákladov na prácu, a je významným faktorom na zabezpečenie primeranej kvality práce,“ píše sa v oznámení.

Návrh určite zasiahne do francúzskej prezidentskej kampane a povzbudí úradujúceho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý dlhodobo vyzýva k zastaveniu „sociálneho dumpingu“ na jednotnom trhu.

Veľký otáznik nad Nemeckom

Väčšina členských krajín EÚ už minimálnu mzdu má, no jej výška sa výrazne líši – v Rumunsku dosahuje okolo štvrtiny priemernej mzdy, kým v Írsku viac ako polovicu. Na Slovensku je od 1. januára 2012 na úrovni 327,20 eur.

Nemecko, Taliansko, Rakúsko či škandinávske krajiny však minimálnu mzdu nemajú vôbec. V Taliansku a Rakúsku ju určujú kolektívne zmluvy v jednotlivých sektoroch. V Nemecku takmer tretina pracujúcich nemá právo na minimálny plat.

„Nemecko je veľkou otázkou,“ uviedol predstaviteľ EÚ, ktorý si neželal byť menovaný. Komisia síce môže žiadať štáty, aby prehodnotili svoje sociálne politiky, ale konečné rozhodnutie je na národných vládach.

Exekutíva vo svojom oznámení povzbudzuje krajiny s pozitívnou bilanciou na bežnom účte, aby pristúpili k cielenému zvyšovaniu platov, čo môže pomôcť podporiť agregovaný dopyt. Tým zjavne apeluje na Nemecko.

Na druhej strane sú však krajiny ako Grécko s veľmi štedrými sociálnymi schémami a kde minimálna mzda bude musieť klesnúť. V praxi sa to už aj deje, v rámci plnenia podmienok záchranného programu.

„Vývoj platov by mal brať do úvahy pozíciu členských štátov z hľadiska konkurencieschopnosti,“ uvádza dokument. Pre Komisiu je teda prioritou, aby boli stanovené také minimálne mzdy, ktoré zaistia konkurencieschopnosť a tiež poskytnú dostatočný príjem.

Dane

Komisia zopakuje aj svoj návrh presunúť zdaňovanie z práce na iné oblasti – životné prostredie, spotrebu či nehnuteľnosti. To by malo znížiť náklady na prácu a zvýšiť zamestnávanie.

„V mnohých členských štátoch je priestor na zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie zo strany zamestnávateľov, ktoré tvoria veľkú časť daňového klinu,“ uvádza v oznámení.

Podľa návrhu by štáty zároveň mali zvážiť motivačné príspevky firmám za nábor ľudí do práce. Zamerať by sa mali v prvom rade na zraniteľné skupiny ako dlhodobo nezamestnaných a mladých.

Prioritou Komisie v boji proti nezamestnanosti je aj propagovanie podnikania či premena nedeklarovanej práce na normálne zamestnanie.