Hovorkyňa Európskej prokuratúry pre EURACTIV Slovensko odkazuje, že zníženie trestov za korupciu ovplyvní aj účinnosť ochrany eurofondov pred zneužitím. To môže byť aj dôvodom na ich zmrazenie.
Reforma trestov za korupciu a majetkovú trestnú činnosť bola jedným z kľúčových sľubov Smeru-SD, ktoré strana komunikovala už pred parlamentnými voľbami. Svoje znepokojenie z týchto plánov pre EURACTIV Slovensko vyjadril Úrad európskej prokuratúry (EPPO). Podľa neho hrozí, že avizované reformy môžu ohroziť ochranu eurofondov.
„Na základe predbežnej analýzy sa obávame, že niektoré z navrhovaných zmien a doplnení slovenského trestného zákona by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu EÚ boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami,“ uviedla hovorkyňa Európskej prokuratúry Tine Hollevoet.
Úrad bude podľa nej preto „veľmi pozorne analyzovať možné legislatívne zmeny na Slovensku v kontexte ich potenciálneho vplyvu na prácu EPPO“.
Európski prokurátori odkazujú na zmrazenie eurofondov
Hovorkyňa zároveň dala do pozornosti, že ich úrad „má povinnosť informovať príslušné inštitúcie o každej praxi alebo legislatívnej zmene, ktorá negatívne ovplyvňuje schopnosť chrániť finančné záujmy EÚ alebo jej nezávislosť“.
Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty. V opačnom prípade Európska komisia od roku 2020 zaviedla preventívny nástroj na ochranu eurofondov.
Nazýva sa mechanizmus podmienenosti a umožňuje pozastaviť eurofondy štátu, ktorý podvodom nedostatočne predchádza alebo ich slabo vyšetruje. Mechanizmus sa týka aj peňazí z plánu obnovy a aplikoval sa napríklad už na susedné Maďarsko.
Z dlhoročného väzenia podmienka
EPPO varovalo Slovensko pred možnými následkami zníženia trestov za korupciu už po minuloročnom návrhu Tomáša Tarabu (vtedy nezaradený poslanec, dnes vicepremiér za SNS).
Ako poukázal Denník N, v prípade, ak by rezort potenciálne pristúpil na minuloročný Tarabov návrh, tak by napríklad Norbertovi Bödörovi, ktorý je obvinený z korupčného škandálu s eurofondmi, mohla namiesto niekoľkoročného väzenia hroziť len podmienka.
Taraba totiž do svojej úpravy zahrnul možnosť vyhnúť sa trestaniu podvodníkov s eurofondmi účinnou ľútosťou a vrátením zneužitých peňazí. Ako však uviedol pre denník SME, „terajší návrh zákona nevidel“.
„Má to na starosti minister spravodlivosti Boris Susko, budeme o tom rokovať. Myslím si, že ten zákon z nejakej časti bude vychádzať z toho, s čím som prišiel v minulosti,“ uviedol Taraba. Svoj niekdajší návrh predložil s tým, „aby o ňom vyvolal debatu“.
Zmeny chcú konzultovať s eurokomisiou
Premiér Robert Fico ešte pred voľbami argumentoval, že úpravu považuje za nutnú, lebo „Slovensko má problém s preplnenými väznicami“ a nedostatočne využíva alternatívne formy trestov. Podľa vlastných slov prvé dni po svojom nástupe k moci využil na to, aby na osobnom stretnutí s Ursulou von der Leyen skritizoval jej úrad.
Uviedol, že nová vláda pripravuje zásadné zmeny trestného zákona a trestného poriadku ako odpoveď na to, že „eurokomisia odignorovala hrubé porušovanie ľudských práv a zneužívanie trestného práva proti opozícii na Slovensku“.
Zároveň dodal, že by „privítal konzultácie ohľadne týchto zmien“, s čím podľa jeho slov predsedníčka Európskej komisie súhlasila. EURACTIV Slovensko oslovil exekutívu Únie s otázkou, či ju už vládna koalícia v tomto smere kontaktovala, k termínu zverejnenia článku však reakciu neposlala.
Na druhej strane Komisia v piatok (1. decembra) obdržala paragrafové znenie ďalšieho návrhu štvrtej Ficovej vlády, ktorý sa týka reformy špeciálnej prokuratúry. Komisia potvrdila, že ho momentálne vyhodnocuje.
Skrátenie trestu aj pre Kočnera
Ak k skráteniu trestov za korupciu dôjde, mohlo by to významne ovplyvniť aj súčasné korupčné prípady, ktoré sa stále vyšetrujú alebo v nich prebiehajú súdne konania. Zníženie sadzieb by sa mohlo dotknúť desiatok ľudí s prepojením na vládne strany, ktorí momentálne čelia obvineniam z korupcie, preberania úplatkov či zo zneužívania svojho postavenia.
Skrátiť trest by to mohlo napríklad Mariánovi Kočnerovi, ktorý si v súčasnosti odpykáva 19-ročný trest v kauze falšovania zmeniek, alebo aj Norbertovi Bödörovi, ktorému v prípade preukázania viny v megakauze Dobytkár hrozí trest odňatia slobody na 12 rokov.
Zatiaľ nie je jasné, akú podobu avizované úpravy nadobudnú, keďže ministerstvo spravodlivosti ostáva vo svojich vyjadreniach zdržanlivé: „Na zmenách v oblasti trestného práva sa intenzívne pracuje, momentálne je však ešte predčasné hovoriť o akýchkoľvek detailoch budúcej právnej úpravy,“ uviedol rezort pre EURACTIV Slovensko.
