Európske dlhopisy by pre Slovensko mohli byť výhodné, tvrdí ministerstvo financií

Minister financií Eduard Heger počas rokovaní prostredníctvom videohovoru so svojimi kolegami z Euroskupiny,. [Facebook Ministerstva financií SR.]

Slovensko podporuje zapojenie trvalého eurovalu do pomoci krajinám postihnutým pandémiou COVID-19, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v eurozóne. Štáty s eurom sa ešte musia dohodnúť na veľkosti a podmienkach pôžičiek.

Slovensko podporuje zapojenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, trvalý euroval) do pomoci krajinám eurozóny postihnutým krízou v dôsledku pandémie COVID-19.

Ministerstvo financií je tiež otvorené diskusii o vytvorení európskych dlhopisov, ktoré by podľa neho mohli byť pre Slovensko výhodné. Vyplýva to z odpovedí, ktoré rezort financií zaslal portálu EURACTIV.sk.

„Dnes vieme konštatovať, že podporujeme preskúmanie všetkých možností zmiernenia dopadov súčasnej krízy na hospodárstvo,“ napísalo tlačové oddelenie ministerstva.

Symetrický šok

O opatreniach na pomoc ekonomikám diskutovali prostredníctvom telekonferencie v utorok (24. marca) večer európski ministri financií. Rozhovorov sa prvýkrát zúčastnil aj nový minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Predseda Euroskupiny Mario Centeno po dvojhodinových rokovaniach uviedol, že fiškálne stimuly, ktoré doteraz štáty s eurom prijali, majú už hodnotu dvoch percent HDP eurozóny. To predstavuje zhruba 240 miliárd eur.

Portugalský minister financií tiež povedal, že existuje „všeobecná podpora“ pre myšlienku využiť Európsky stabilizačný mechanizmus v súvislosti s koronavírusovou krízou. V rámci neho by mal vzniknúť “pandemický krízový mechanizmus” založený na už existujúcej úverovej linke ESM (Enhanced Conditions Credit Line).

„Kreditná linka je nástroj, ktorý má v prvom rade slúžiť na stabilizáciu prístupu k financovaniu pre krajiny, ktoré čelia ekonomickému šoku,“ vysvetľuje ministerstvo financií.

Eurozóna hľadá spôsob, ako do záchrany ekonomiky zapojiť euroval

Ministri financií eurozóny sa dohodli na fiškálnych opatreniach na zmiernenie ekonomických dopadov spôsobených šírením nového vírusu COVID-19. Spoločne chcú zmobilizovať 120 miliárd eur. 

Ako sa píše v záveroch z utorkovej Euroskupiny, každý štát bude môcť požiadať o pôžičku až do výšky dvoch percent jeho HDP. Vo výnimočných prípadoch by finančná pomoc túto hranicu mohla prekročiť. Úverovú linku ESM ktorá má v súčasnosti hodnotu 410 miliárd eur, budú môcť využiť všetky krajiny eurozóny.

„Je dôležité povedať, že z hľadiska dopadu na ekonomiku má táto kríza veľmi podobný dopad na všetky krajiny eurozóny, respektíve aj EÚ, ide teda o takzvaný symetrický šok, ktorý si vyžaduje koordinovanú odpoveď. Iniciatívu ESM pripraviť odpoveď šitú na mieru súčasným potrebám, preto podporujeme,“ dodáva v odpovedi.

Objem navrhovanej kreditnej linky, či nastavenie podmienok pôžičky ako dĺžka splatnosti ešte podľa rezortu musia členské štáty doladiť v ďalších rokovaniach.

Eurozóna hľadá spôsob, ako do záchrany ekonomiky zapojiť euroval

Ministri financií eurozóny sa dohodli na fiškálnych opatreniach na zmiernenie ekonomických dopadov spôsobených šírením nového vírusu COVID-19. Spoločne chcú zmobilizovať 120 miliárd eur. 

Holandský minister financií Wopke Hoekstra ale vyjadril rezervovanejší postoj voči použitiu trvalého eurovalu „v tejto fáze krízy“.

„Je dobré, že nástroj ako ESM máme v našej výbave. (No) myslíme si, že logickejšie je ponechať si túto muníciu v našom arzenáli a nevystrieľať ju predčasne,“ cituje Hoekstru Financial Times.

ESM je finančnou inštitúciou, ktorú štáty s eurom zriadili v roku 2011 ako odpoveď na vtedajšiu hospodársku a dlhovú krízu.

Koronabondy

Menší posun priniesli utorkové videohovory v otázke európskych dlhopisov. Skupina členských krajín, medzi ktorými je Taliansko, Francúzsko a Španielsko, volá po zavedení takzvaných koronabondov, ktoré by vydávala niektorá z európskych inštitúcií. Myšlienku podporuje aj eurokomisár pre ekonomické záležitosti Paolo Gentiloni, k spoločnéj emisii dlhu mala ministrov v utorok povzbudiť aj šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde.

Závery Euroskupiny koronabondy explicitne nespomínajú, no píše sa v nich, že ministri „začali diskutovať o ďalších možnostiach ako posilniť krízový manažment a podporiť podmienky pre oživenie ekonomiky.“

„Debata sa len začala a bude potrebné vykonať ešte veľa práce, aby sme sa dostali k cieľovej páske,“ stojí v záverečnom vyhlásení Centena.

Nemecko a Holandsko sú ochotné diskutovať o európskych dlhopisoch

Nemecko a Holandsko, dvaja najväčší odporcovia spoločného dlhu eurozóny, sú otvorení myšlienke eurobodov, ktoré by pomáhali zmierniť hospodárske následky pandémie koronavírusu.

Niektoré krajiny akúkoľvek mutualizáciu dlhu dlhodobo a vehementne odmietali. Súčasná kríza ale nemá pôvod v nezodpovednom hospodárení niektorej z európskych vlád, čo pripomína aj Centeno. „Toto je symetrický šok. Hovoriť o morálnom hazarde nie je v tomto prípade opodstatnené,“ píše sa v jeho vyhlásení. To je aj dôvod, prečo krajiny ako Nemecko a Holandsko túto možnosť zatiaľ nezmietli zo stola.

Na slovenskom ministerstve tvrdia, že sú otvorení diskusii na tému európskych dlhopisov.  „Domnievame sa, že by pre Slovensko ako malú a otvorenú ekonomiku mohli byť výhodné,“ odpovedá rezort.

Východiskom pre ďalšiu diskusiu o európskych dlhopisoch by podľa ministerstva mal byť legislatívny návrh, ktorý Európska komisia predstaví v najbližších dňoch. O balíku návrhov Euroskupiny budú najbližšie vo štvrtok rokovať predsedovia vlád a prezidenti EÚ.