Banícke odbory organizujú petíciu za otvorenie 12. ťažobného poľa, pod ktorú sa podpisujú aj vládni politici. Na rozdiel od minulosti však všetci priznávajú, že k transformácii hornej Nitry bude musieť dôjsť.
Aktualizované o opravu chyby v článku 14. mája 2018 o 11:03.
Pravdepodobne budúci týždeň budú poslanci Trenčianskeho samosprávneho kraja opätovne hlasovať o príprave na otvorenie 12. ťažobného poľa na hornej Nitre. Pri hlasovaní v polovici apríla sa nenašla potrebná trojpätinová väčšina na schválenie príslušného všeobecne záväzného nariadenia.
Odbory v Hornonitrianskych baniach Prievidza rozbehli s podporou vedenia spoločnosti petíciu za schválenie nového poľa.
Najväčšia opozičná strana Sloboda a solidarita už upozornila, že na získavanie podpisov využívali bane nátlak na vlastných zamestnancov. Problematický je však aj leták na podporu petície. Tvrdí totiž, že Slovenské elektrárne „sú pripravené prevádzkovať ju aj po roku 2023, na ďalších 10 rokov“ a že „Elektráreň Nováky už dnes plní ekologické kritériá, ktoré Európska únia vyžaduje po roku 2021.“ Dostupné odhady aj samotné Slovenské elektrárne tieto tvrdenia vyvracajú.
Kým politici z vládnej väčšiny petíciu odborov podporili, kritika sa jej ušla od opozičných strán. Petíciu proti ťažbe rozbehla aj starostka Opatoviec nad Nitrou, ktoré ležia na území plánovaného 12. ťažobného poľa.
„Dajme stopku demagógii“
Elektráreň Nováky (ENO) je dominantným odberateľom hnedého uhlia, ktoré ťažia Hornonitrianske bane Prievidza. Odborom preto ide o zachovanie spaľovania uhlia.
Leták na podporu odborárskej petície sa v bode „Dajme stopku demagógii!“ snaží spochybniť fakt, že elektráreň potrebuje pre prevádzku v budúcom desaťročí nové investície.
Dôvody pre petíciu
„Tvrdenia, že Elektráreň Nováky končí v roku 2021 sú nepravdivé. Člen predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček 10. 4. 2018 v Bojniciach, počas diskusného fóra Okrúhly stôl k centralizovanému zásobovaniu teplom v mestách Prievidza a Nováky, vyhlásil, že sú pripravení prevádzkovať ju aj po roku 2023, na ďalších 10 rokov,“ píšu odbory v letáku s názvom „Bez 12. poľa Nováky sú práca a sociálne istoty zamestnancov ohrozené“.
Dodávajú, že „ENO už dnes plní ekologické kritériá, ktoré Európska únia vyžaduje po roku 2021“.
Slovenské elektrárne sa ohradili
Prevádzkovateľ elektrárne odmieta tvrdenia odborov.
„Slovenské elektrárne rešpektujú právo občanov na prejavenie názoru prostredníctvom petícií, jednoznačne však odmietajú využívanie vyjadrení, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, neúplné a navodzujú falošný dojem, že prevádzkovaniu elektrárne Nováky po roku 2021, respektíve 2023, nič nebráni,“ reagoval pre portál euractiv.sk ich hovorca Miroslav Šarišský.
Navyše zdôraznil, že „životnosť viacerých kľúčových súčastí elektrárne Nováky sa blíži ku koncu a pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky miliónov eur.“
„Bez tejto investície by elektráreň nemohla byť prevádzkovaná bezpečne a spoľahlivo a plniť všetky zákonné technické a environmentálne limity,“ doplnil Šarišský.
Treba desiatky miliónov eur
V roku 2021 nadobudnú účinnosť nové emisné štandardy, ktorým sa musí prispôsobiť aj Elektráreň Nováky. Schválili ich členské štáty ešte vlani v apríli vykonávacím aktom na základe platnej európskej smernice o priemyselných emisiách.
Štúdia konzultačnej firmy DNV GL, ktorú si vlani nechala vypracovať mimovládna Európska klimatická nadácia, odhaduje, že Nováky potrebujú investíciu vo výške 82 miliónov eur.
Štúdia DNV GL priniesla odhad, ktorý pracuje s najprísnejšou úrovňou nových štandardov. Kvalifikovaný odhad, ktorý majú podľa informácií euractiv.sk k dispozícii slovenskí aktéri, je nižší – okolo 50 miliónov eur. Stále však neplatí, že elektráreň plní kritériá, ktoré vyžaduje európska legislatíva.
Opozícia hovorí o nátlaku
Petíciu odborov podporilo aj vedenie baní. Opozičná Sloboda a solidarita dokonca priniesla svedectvo, ktoré hovorí o nátlaku vedenia na zamestnancov, aby zháňali ďalšie podpisy.
Bývalý pracovník Hornonitrianskych baní Prievidza Jozef Striežinec tvrdí, že vedenie sa vyhrážalo jeho partnerke, ktorá v baniach stále pracuje. Keď odmietla zbierať podpisy pod petíciu, riaditeľ Peter Čičmanec riaditeľ odštepného závodu baní, Hlavná banská záchranná stanica, jej mal pred ďalšími svedkami povedať, aby počítala s tým, že v baniach nebude ďalej pracovať, lebo je proti ich záujmom.
„Hornonitrianske bane Prievidza odmietajú účelové tvrdenie opozičnej strany Sloboda a Solidarita o nátlaku a vydieraní zamestnancov pod hrozbou straty zamestnania, ak nepodpíšu petíciu na podporu zachovania ťažby z 12. poľa Nováky,“ reagovala pre TASR hovorkyňa baní v zastúpení Jana Janáčová.
Už aj baníci hovoria o prechode
Oproti minulosti však baníci priznávajú potrebu transformácie regiónu. Leták obsahuje aj bod „Chceme sociálne spravodlivú transformáciu regiónu!“
Píše sa v ňom: „Okamžité ukončenie ťažby ohrozuje naštartovaný proces premeny baníckeho regiónu na nebanský. Plynulé a postupné ukončenie ťažby má vytvoriť čas a financie na prípravu nových projektov zamestnanosti. Možnosť čerpania prostriedkov z európskych fondov má začať až po roku 2020. Nedopusťme, aby sme zostali bez práce a boli prinútení odísť z regiónu.“
Koncom apríla ubehla lehota na predkladanie konkrétnych projektov na transformáciu regiónu v rámci iniciatívy trenčianskeho kraja, Európskej komisie a slovenskej vlády. Tá má o akčnom pláne pre hornú Nitru rozhodovať na konci roka.
Elektrárne chcú riešenia
Otázka transformácie regiónu je z pohľadu Slovenských elektrární „nepochybne kľúčová“.
Podľa Šarišského „je k nej potrebné pristupovať zodpovedne, jasne a transparentne pomenovávať fakty a hľadať riešenia v spolupráci všetkých zainteresovaných, od štátnych orgánov, cez samosprávy, podnikateľské subjekty, až po medzinárodné inštitúcie, berúc do úvahy oprávnené záujmy všetkých občanov.“
Slovenské elektrárne sa podľa neho k tejto otázke stavajú „s maximálnou zodpovednosťou a aktívne sa zúčastňujú na všetkých rokovaniach a diskusiách o tejto téme.“
Iniciatíva Progresívneho Slovenska
Mimoparlamentné Progresívne Slovensko ohlásilo vlastnú iniciatívu. Ťažbu hnedého uhlia chce zastaviť „čo najskôr“.
Hnutie navrhuje, aby štát baníkom garantoval príjem vo výške doterajšej mzdy po dobu troch rokov po zatvorení baní, ale aj rekvalifikačné programy a špeciálne zdravotné programy. Pre región žiada rozvoj priemyslu, podporu začínajúcich podnikateľov, likvidáciu ekologických záťaží, budovanie infraštruktúry a využitie turistického potenciálu.
Progresívci zároveň spustili petíciu proti otvoreniu 12. ťažobného poľa, za ukončenie dotácií na ťažbu do konca roku 2020 a za „spravodlivú, sociálne a environmentálne citlivú transformáciu regiónu vrátane financovania tejto transformácie.“
Raši: Vykopávajú otvorené dvere
Podpredseda vlády Richard Raši (Smer-SD), ktorý je kompetenčne zodpovedný za prípravu akčného plánu transformácie, progresívcom cez TASR odkázal, že vykopávajú otvorené dvere. Zároveň odmietol okamžité zatvorenie baní.
Podobné požiadavky ako Progresívne Slovensko má však aj petícia obyvateľov Opatoviec nad Nitrou, v ktorej výbore sedí starostka obce Dana Melišková (nezávislá).
Od vlády žiada, aby „bezodkladne schválila útlm ekonomicky stratovej ťažby a spaľovania uhlia, ktoré majú negatívny dopad na životné prostredie“, „urýchlene naštartovala všetky útlmové aktivity“, „vytvorila podmienky na spravodlivú kompenzáciu sociálnych dôsledkov rodinám odkázaným na prácu v banskom priemysle“, zabezpečila „požadovala dôslednú revitalizáciu životného prostredia a území zasiahnutých banskou činnosťou“ a „urýchlene začala s tvorbou nových pracovných miest v oblastiach mimo baníckeho priemyslu.“
Fico podporil odborárov
Za petíciu za otvorenie 12. ťažobného poľa sa naopak postavili politici SNS, ĽSNS a Smeru-SD. Podľa facebookovej stránky Neberte prácu baníkom, ktorá odborársku petíciu obhajuje, ju podpísali podpredsedovia SNS Anton Hrnko a ĽSNS Milan Uhrík. Na svojom profile sa podpisom pochválil aj predseda Smer-SD Robert Fico.
Aj ten však priznáva, že k transformácii bude musieť dôjsť. Hlavnú úlohu pripisuje Európskej komisii.
„Raz možno príde deň D, keď budeme musieť uvažovať o iných riešeniach pre hornú Nitru, ale kým nie je jasné, čo konkrétne Európska komisia ponúka tomuto regiónu, ľudia musia mať svoju prácu,“ povedal Fico vo videu s odborármi.
Horná Nitra bola podľa neho vždy spojená s históriou ťažby hnedého uhlia. „A bola by veľká chyba, keby sme nejakým administratívnym rozhodnutím túto tradíciu zastavili,“ dodal predseda Smeru-SD.
Predseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko bol v minulosti spoluvlastníkom spoločnosti I – Europa, s.r.o. ktorá je vydavateľom portálu EURACTIV Slovensko.
