Európske poistenie v nezamestnanosti je spať v hre

Ilustračný obrázok. Budova nemeckej federálnej agentúry pre prácu. [EPA-EFE/Friedemann Vogel]

Eurokomisia plánuje budúci týždeň predložiť návrh Európskeho zaistenia národných schém poistenia v nezamestnanosti. Oprašuje tak päť rokov starý nápad, ktorý bude náročný na realizáciu.

Európska komisia a ministri financií EÚ zvažujú všetky možnosti v arzenále na zmiernenie ekonomického dopadu koronavírusu COVID-19. Po rokoch diskusií sa na scénu vracia Európske zaistenie národných schém poistenia v nezamestnanosti. Už roky sa o nej diskutuje ako o jednej z možných podôb, akú by mohol mať stabilizačný nástroj pre eurozónu pre prípad krízy.

Zjednodušene ide o poistku pre členské štáty. V prípade, že sa ich systémy poistenia v nezamestnanosti dostanú pod veľký tlak, EÚ im preplatí časť nákladov.

Podľa zdrojov EURACTIV.com plánuje Európska komisia 7. apríla predložiť euroskupine návrh na vytvorenie tohto mechanizmu.

Eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni po minulotýždňovom rokovaní ministrov financií eurozóny povedal, že Komisia na tejto iniciatíve „tvrdo pracuje“.

Varoval však, že nie je k dispozícií veľa zdrojov, ktoré by túto schému mohli podoprieť, keďže je EÚ momentálne na konci súčasného programového obdobia (2014 až 2020). Budú sa preto hľadať nové riešenia.

Európske dlhopisy by pre Slovensko mohli byť výhodné, tvrdí ministerstvo financií

Slovensko podporuje zapojenie trvalého eurovalu do pomoci krajinám postihnutým pandémiou COVID-19, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v eurozóne. Štáty s eurom sa ešte musia dohodnúť na veľkosti a podmienkach pôžičiek. 

Podľa denníka Financial Times by riešením by mohla byť schéma mobilizujúca prostriedky s využitím európskeho rozpočtu ako garancie, možno spolu s ďalšími garanciami z členských štátov. Cieľom je dosiahnuť kapacitu (palebnú silu) medzi 80 a 100 miliardami eur.

Tieto prostriedky by sa požili na poskytovanie výhodných pôžičiek štátom zasiahnutým náhlou krízou, ako je ta súčasná s novým koronavírusom.

Aj keď je spomínaná suma je výrazne vyššia ako 13 miliárd, pre pôvodne plánovaný rozpočet pre eurozónu (Rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť, BICC), stále predstavuje len 0,7 percenta HDP EÚ. Správa, ktorú pre Európsku komisiu minulý rok pripravil think-tank CEPS, hovorila o objeme tohto mechanizmu medzi 0,3 a 0, 85 percenta HDP eurozóny.

Inštitúcie oprašujú všetky možnosti

Európske zaistenie v nezamestnanosti bola jedna z možností, o ktorej sa počas utorkovej telekonferencie (31. marca) rozprávali predsedníčka Európskej komisie, predseda Európskej rady a predsedníčka Európskej centrálnej banky. Vymieňali si na nej informácie o aktivitách, ktorými jednotlivé inštitúcie môžu prispieť k všeobecnému úsiliu.

„Oživiť európsku ekonomiku bude vyžadovať všetky dostupné prostriedky na národnej aj európskej úrovni. Rozpočet EÚ sa bude musieť adaptovať na krízu. Je čas myslieť netradične. Každá možnosť v súlade so zmluvami EÚ by sa mala zvážiť,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel.

Komisia očakáva, že kríza spôsobená vírusom bude horšia ako veľká hospodárska kríza. Interný dokument, ktorý videl EURACTIV.com, varuje, že čísla nezamestnanosti budú dočasne veľmi vysoké.

Komisia pôvodne neplánovala túto iniciatívu rozvíjať, keďže na to, aby sa dopracovala ku konsenzuálnemu riešeniu je potrebné ešte veľa práce. Európska rozpočtová rada minulosti varovala, že implementácia takejto podoby stabilizačného mechanizmu by bola mimoriadne náročná na implementáciu. No potreba mobilizovať čo najviac zdrojov a odpor voči ambicióznejším plánom ako sú napríklad „koronabondy“ primäla Komisiu zmeniť plány.

Slovensko je myšlienke otvorené

Iniciatíva sa zvažuje už päť rokov. Dopredu sa ju snažilo posúvať aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016. Slovenské ministerstvo financií pred voľbami hovorilo, že európsku schému zaistenia národných schém nezamestnanosti považuje „za vhodný variant zmierňovania dopadov zásadnejších makroekonomických šokov kedy národné automatické stabilizátory nestačia“.

Súčasný minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na priamu otázku EURACTIV.sk k tejto schéme v januári 2020, ktorá bola súčasťou predvolebnej analýzy, odpovedal, že je skôr proti. „Vieme sa rozprávať o čomkoľvek, ale v tomto momente skôr nie.“ Na margo iných stabilizačných nástrojov povedal, že aj súčasný európsky rozpočet má „stabilizačnú z funkciu ak je dobre nastavený“.

Ministerstvo pod jeho vedením sa zatiaľ v aktuálnych diskusiách v eurozóne o nových nástrojoch (použitie eurovalu, eurobondy) priveľmi nevyhraňuje a ponecháva si otvorené možnosti.

Plány strán pre eurozónu: Automatické sankcie, vankúš v prípade šokov a riadený bankrot

VOĽBY 2020 | Strany by chceli zjednodušiť pravidlá Paktu stability a rastu a lepšie ich vymáhať, no výrazne sa líšia v miere ochoty vybaviť eurozónu novými nástrojmi, väčšina strán je skôr opatrná. Dve strany žiadajú zakotviť možnosť bankrotu pre členské krajiny.