Európske poistenie v nezamestnanosti si vyžaduje harmonizáciu trhu práce

Zdroj: Úrad práce/EurActiv.com

Spoločný federálny rozpočet krajín eurozóny je pri súčasnej úrovni politickej a sociálnej integrácie nerealistický. S riešením hospodárskych kríz a jej následkov by mohla pomôcť Európska schéma poistenia v nezamestnanosti, ktorá by si podľa autorov novej správy think-tanku Bruegel vyžadovala aspoň minimálnu harmonizáciu trhu práce.

To, že krajiny tvoriace menovú úniu potrebujú aj alternatívne a nadnárodné mechanizmy na riešenie asymetrických šokov a cyklických ekonomických výkyvov, predpokladala už aj prvotná štúdia realizovateľnosti Hospodárskej a menovej únie (EMU) z roku 1977, ktorá avizovala vznik malého federálneho rozpočtu EMU. Okrem pravidiel rozpočtovej disciplíny sa však ani v rámci Maastrichtskej zmluvy neporadilo vytvoriť z eurozóny aj úniu fiškálnu.

O riešení „veľkých šokov“ v podobe Európskej schémy poistenia v nezamestnanosti začala únia uvažovať v kontexte správy „štyroch prezidentov“ z decembra 2012. Napriek rastúcemu záujmu odbornej verejnosti ostali diskusie o presnom nastavení systémy na bode mrazu.

„Návrh na poistenie v nezamestnanosti by mohol byť napríklad pre Nemecko menej kontroverzný ako koordinácia rozpočtových politík,“ povedala spoluautorka správy Agnès Benassi-Quéré z Francúzskej rady ekonomických analýz (CEA).

Schému by mohli zaviesť v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu, čím by sa eurozóna vyhla opatreniam, ktoré by si vyžadovali v súčasnosti tabuizovanú zmenu základných zmlúv.

Americký model pre eurozónu?

V analytickej správe autori, medzi ktorých patrí aj Xavier Ragot z OFCE a Guntram Wolff z Bruegelu, tvrdia, že Európska schéma poistenia v nezamestnanosti by sa mala inšpirovať americkým federálnym modelom poistenia, ktorý vstupuje na scénu iba „vo veľmi ťažkých časoch,“ potom, čo bolo v danom štáte už vyčerpané obdobie poberania dávky v nezamestnanosti a je tým štátom aj spolufinancovaný .

Podľa analytikov, americký federálny systém poistenia podporil v priemere jednotlivé štáty medzi rokmi 2008 až 2011 do výšky 0,4 % HDP za rok. „Systém v USA fungoval a to napriek rozdielnej úrovni krytia, ktoré jednotlivé štáty poskytujú. Federálny systém poskytol až 20 týždňov doplnkovej ochrany pre nezamestnaných v štátoch, ktoré mali ekonomické ťažkosti,“ povedal Ragot.

„Tento druh federálneho systému hrá automatickú stabilizačnú úlohu a prispieva tak k uhladeniu procesov,“ doplnil francúzsky analytik.

Spojené štáty ale neposkytujú dávky v nezamestnanosti na tak dlho, ako väčšina európskych krajín. Ich výška sa pohybuje od 30 % pôvodného platu v štáte Illinois až po 60 % v štáte New Jersey.

Čo to znamená pre eurozónu?

Na základe amerického modelu by mohla Európska schéma poistenia v nezamestnanosti v prípade vážnej krízy pomôcť členským krajinám a predĺžiť dobu vyplácania dávok.

Autori navrhujú túto schému ako dočasné riešenie, ktoré by sa aktivovalo iba v prípade núdze, a ktoré by si teda nevyžadovalo trvalé transfery financií medzi krajinami.

Nemecko, ktorého úroveň nezamestnanosti je pomerne nízka by tak trvalo neprispievalo krajinám s vysokou nezamestnanosťou, ako je napríklad Španielsko. To by bolo podľa analytikov „politicky neprijateľné“.

Európska schéma by neriešila štrukturálnu nezamestnanosť ale reagovala by len na prudké výkyvy v štatistikách nezamestnanosti. „Napríklad Francúzsko by vďaka relatívne stabilným číslam nezamestnanosti z tohto fondu neprofitovalo,“ povedala Benassi-Quéré.

Harmonizácia pracovného trhu

Rozdiely medzi americkými štátmi sú podľa analytikov podobné ako rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. Základným predpokladom úspechu európskej schémy je preto podľa nich ďalšie zbližovanie pracovných trhov krajín únie.

„Je ťažké si predstaviť Európsku schému poistenia v nezamestnanosti bez predchádzajúcej minimálnej harmonizácie pracovných trhov,“ hovorí správa s tým, že zmena eurozóny na „plnohodnotnú federáciu bude trvať dlhšiu dobu“.

Problematická bude podľa Benassi-Quéré aj otázka, či môže táto schéma operovať s deficitom. „Ak nie je na to oprávnená, nemusí byť potom v prípade krízy schopná plniť svoju funkciu. Ale na druhej strane, ak bude môcť vytvárať dlh, to nevyhnutne znamená, že bude vydávať eurobondy,“ povedala. Vytváranie európskeho dlhu ďalej otvára otázku morálneho hazardu.