Európske poľnohospodárstvo čaká kľúčový týždeň, ochranári hovoria o bozku smrti pre prírodu

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Europoslanci budú hlasovať o prijatí návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2021. Ich pozmeňovacie návrhy sú ale podľa ochranárov ranou pre ekologické a klimatické ambície Eurokomisie a zakonzervujú súčasný stav v poľnohospodárstve, ktorý vedie k strate biodiverzity.

Európske poľnohospodárstvo má pred sebou kľúčový týždeň.

Odohrajú sa totiž hneď dve dôležité udalosti, ktoré budú mať veľký vplyv na to, ak sa v budúcich siedmich rokoch rozdelí zhruba 400 miliárd eur agrodotácií.

Najskôr budú k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) po roku 2020 v pondelok (19. októbra) hľadať rámcovú dohodu agroministri na Rade EÚ. Neskôr v týždni sa o spoločnú pozíciu v rovnakej veci pokúsi Európsky parlament.

No hoci sa zdá, že nekonečná diskusia o budúcich agrodotáciách speje do finále, minimálne v otázke hlavnej idey reformy sa akoby vrátila úplne na začiatok.

Podľa ochranárov totiž všetko nasvedčuje tomu, že europoslanci aj členské štáty oslabia už aj tak nedostatočné zelené ambície reformy SPP.

Bozk smrti od lobistov

Vedecké práce čoraz jednoznačnejšie poukazujú na rýchlu stratu biologickej rozmanitosti v poľnohospodárskej krajine. Spoločným menovateľom úbytku rastlín a živočíchov je podľa nich intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré je podporované nevhodným nastavením európskej poľnohospodárskej politiky.

Európska komisia preto v roku 2018 navrhla nové agrodotačné pravidlá, ktoré majú tento problém riešiť.

Teraz ale hrozí, že navrhovanú zelenú architektúru oslabia tak europoslanci, ako aj členské krajiny.

Iba nedávno Európsky parlament odhlasoval rýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov – o 60 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Všetko ale nasvedčuje tomu, že v poľnohospodárstve pôjdu európski zákonodarcovia opačným smerom.

Dohodu na reforme SPP dotiahli tri najväčšie parlamentné skupiny – ľudovci (EPP), socialisti (S&D) a liberáli (RE). Medzinárodná ochranárska organizácia SOS/Birdlife návrh ihneď označila za „bozk smrti pre prírodu“. Podľa mimovládky europoslanci podkopávajú ambície, na ktorých sa EÚ dohodla v Európskej zelenej dohode, keď navrhujú, aby 60 percent peňazí z rozpočtu išlo na podporu príjmov farmárov v podobe priamych platieb. Podľa mnohých štúdií je práve tento typ agrodotácií pre prírodu veľmi škodlivý, pretože farmárov priamo nabáda k intenzívnym poľnohospodárskym postupom.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Ochranári za touto pozíciou vidia tlak záujmových skupín, ktoré v Únii zastupujú veľké agrospoločnosti. Hovoria predovšetkým o najväčšom európskom farmárskom zväze Copa-Cogeca a veľkých potravinárskych spoločnostiach a producentoch pesticídov.

Podobne to vníma aj Nezisková organizácia Corporate Europe Observatory, ktorá skúma vplyv lobingu na tvorbu politík EÚ. Lobisti podľa výskumníkov chcú oddialiť reformu čo najďalej, pričom sa snažia presvedčiť európskych úradníkov, že zelené politiky Únie nie sú uskutočniteľné a efektívne a ohrozia živobytie farmárov.

„Ich plánom je zachovať súčasnú podobu agropolitiky EÚ, čo by výrazne podkopalo ciele stratégie Z farmy na stôl a Stratégie pre biodiverzitu,“ tvrdí organizácia. Ide o návrh dvoch desaťročných stratégií Európskej komisie, ktoré prepisujú pravidlá agropotravinárstva. Každý štát by podľa nich napríklad mal vyčleniť štvrtinu agrárnej plochy na ekofarmy a radikálne znížiť používanie chémie pri práci na pôde.

Postoj členských štátov

Očakáva sa, že dobré správy pre biodiverzitu a klímu neprinesie ani pondelkové stretnutie Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (AGRIFISH). Naznačujú to závery zo septembrovej schôdzky ministrov. Hoci v ňom tvrdia, že Únia musí mať ohľadom životného prostredia veľké ambície, následne oslabujú hlavné nástroje na jeho ochranu.

Už podľa súčasných pravidiel musia farmy vyčleniť určitú časť plochy na neproduktívne prvky, ktoré vytvárajú lepšie životné podmienky pre vtáctvo, či opeľovače. Sem patria napríklad trvalé pasienky, kvetinové záhony, či remízky.

Stratégia Z farmy na stôl požaduje, aby krajiny EÚ na takéto postupy vyčlenila 10 percent poľnohospodárskej pôdy. Členské štáty chcú ale tento podiel znížiť na tri percentá.

Metánová stratégia je na svete. Revolúciu neprináša, tvrdia kritici

Európska komisia predstavila dlhoočakávanú metánovú stratégiu. Prioritou je zlepšenie monitoringu. Kritici tvrdia, že dokument sa iba „kĺže po povrchu” a ignoruje poľnohospodárstvo.

Ďalším príkladom je zachovanie takzvaných viazaných platieb do budúceho obdobia. Tie umožňujú vyčleniť časť národnej alokácie na špeciálnu podporu produkcie konkrétnych plodín alebo chov hospodárskych zvierat. Viazanie platieb síce krajine môže pomôcť so sebestačnosťou v potrebných komoditách, no má negatívne dopady na životné prostredie.

„(Závery Rady EÚ) sú napísané tak, že systematicky oslabujú zelené ambície Európskej komisie (…) a poškodia aj samotných farmárov, keďže so životným prostredím priamo súvisia najväčšie výzvy pre poľnohospodárstvo: erózia pôdy, obdobia sucha a horúčav, úbytok opeľovačov,“ analyzujú vedci pozíciu dvadsaťsedmičky EÚ.

Ekoschémy

Pondelkovej Rady sa zúčastní aj slovenský minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO). Ešte minulý týždeň na ministra apelovali ochranári, aby sa zasadil o to, že SPP bude viac podporovať farmárov, ktorí hospodária s ohľadom na prírodu.

Tentokrát sa k ochranárom v memorande „Za zdravú krajinu“ pridali aj farmári, včelári, poľovníci a neštátni vlastníci lesov.

Okrem iného požadujú, aby 30 percent z rozpočtu agropolitiky išlo na takzvané ekoschémy (ekologické režimy). Ekoschémy navrhla eurokomisia, ako jeden z nových a hlavných nástrojov, ktorým chce motivovať farmárov k udržateľným agrárnym postupom. Súbor týchto aktivít si môže krajina zostaviť podľa svojich potrieb.

Ornitológ Jozef Ridzoň ako vhodný príklad pre Slovensko uvádza schému pre dropa.

„Dnes farmári za hospodárenie s ohľadom na výskyt tohto druhu môžu dostať maximálne 351 eur na hektár, no aby na takomto hospodárení neprerobili, potrebovali by aspoň 400 až 600 eur,“ vysvetľuje.

Podľa predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku – Asyf Milana Jurkyho je budúcnosťou precízne poľnohospodárstvo, ktoré berie väčší ohľad na životné prostredie. „Pre to sú dôležité výsledné rámce novej poľnohospodárskej politiky a motivačné nastavenie ekoschém, čo by vyriešilo nemálo problémov, ktorým dnes čelíme,“ hovorí Jurky.

Mičovský po vystúpení v Rade EÚ odmieta, že by oslaboval zelené ambície v agrosektore

Ochranári kritizujú ministra Jána Mičovského za jeho nesúhlas s návrhom, aby každý štát EÚ povinne vyčlenil časť agrodotácií na nové ekologické režimy. Minister ale tvrdí, že v opačnom prípade hrozí, že farmári počas programového obdobia prídu o milióny eur.

Mičovský ale na poslednom stretnutí agroministrov odmietol, aby EÚ nútila členské štáty k povinnej 30-percentnej alokácii pre ekologické režimy. Rezort podľa neho s ekoschémami počíta, no chce, aby boli čo najflexibilnejšie.

„Tento systém sa teraz zavádza prvýkrát a my sa ho najskôr musíme naučiť. Riziko, že to nenastavíme hneď v prvom roku správne, si nemôžeme dovoliť,“ povedal pre portál EURACTIV.sk

Dobrou ukážkou toho, ako to vyzerá, keď Únia odovzdá rozhodnutie členským štátom, je stropovanie agrodotácií. Aj pri dohode o určení limitu priamych platieb na jednu farmu sa dlho diskutovalo, či má byť povinné alebo nie. Nakoniec v Rade zvíťazila druhá možnosť  – štáty EÚ sami rozhodujú, či zavedú dotačné stropy a za akých podmienok. Je viacero dôvodov, prečo je stropovanie dôležité aj z pohľadu životného prostredia. Takto ušetrené peniaze by sa napríklad mohli použiť na environmentálne projekty, alebo na väčšiu podporu farmárov, ktorí majú záujem o udržateľné narábanie s pôdou.

Slovenská vláda už dlho avizuje, že stropovanie presadí. No ako nedávno informovali poľnohospodárski experti, ak by prešlo v podobe, o ktorej hovorí Ján Mičovský, obmedzenia sa nebudú týkať ani jednej slovenskej farmy.

Za ochranárov sa teraz postavil aj Mičovského kolega z vlády a šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO).

„Slovensko potrebuje moderné poľnohospodárstvo, ktoré chráni prírodu a zabezpečí zdravé potraviny,“ tvrdí minister životného prostredia.

„Preto apelujem na rezort pôdohospodárstva, aby počas rokovaní na európskej úrovni presadzoval nastavenie dotácií pre farmárov tak, aby viac zohľadňovali ochranu biodiverzity, opeľovačov a zachovanie živej krajiny,“ dodáva Budaj.