Európski lídri: Dohodu o bankovej únii chceme mať hotovú do júna

Mario Centeno, šéf Euroskupiny; Angela Merkelová, nemecká kancelárka; a Mark Rutte, holandský premiér. [Consilium]

Hlavy štátov eurozóny zavŕšili piatkový summit dohodou o časovom pláne pre dokončenie bankovej únie. V otázke budúcnosti fiškálnej únie sa však podľa očakávaní ďalej neposunuli. 

Dvojdňový summit Európskej únie sa v piatok zavŕšil zhromaždením devätnástich krajín eurozóny.

Diskusia predsedov vlád však zatiaľ stále neodstránila najväčšie názorové rozdiely, ktoré brzdia návrhy týkajúce sa predovšetkým bankovej únie. Viac svetla nepriniesla ani do dlhodobejších cieľov, akým je napríklad kontroverzný návrh na vybudovanie pre rozpočet eurozóny.

Piatkového summitu eurozóny sa kvôli domácim povinnostiam nezúčastnil nový slovenský premiér Peter Pellegrini. Slovensko tak zastupoval jeho rakúsky kolega Sebastian Kurz.

Podľa francúzskeho prezidenta, Emmanuela Macrona, však ale diskusia lídrov ukázala, že sú ochotní skompletizovať bankovú úniu ešte v prvom polroku tohto roku.

Dobudovanie bankovej únie by mala byť naša priorita, myslí si Centeno

Obdobie hospodárskeho rastu v eurozóne nebude trvať večne. Európska únia by ho preto mala využiť na priajtie nevyhnutných opatrení pre horšie časy, myslí si nový šéf Euroskupiny Mário Centeno.

„Konečne sme sa dokázali dohodnúť na tom, že je potrebné dokončiť bankovú úniu do konca júna,“ povedal novinárom po summite.

Lídri sa už počas decembrového stretnutia dohodli, že hlavnú pozornosť sústredia na dokončenie bankovej únie, ktorú považujú za najambicióznejšiu reformu od zavedenia eura.

Hlavnými časťami balíku je nový zaisťovací finančný nástroj pre Jednotný fond riešenia krízových situácií, ktorý má zabraňovať zlyhaniu veľkých európskych bánk. Ďalším, kontroverznejším nárvhom, je vytvorenie spoločného systému pre ochranu vkladov klientov európskych bánk (EDIS).

Dvanásť krajín je však aj naďalej proti jednotnej ochrane úspor, pokiaľ banky ešte viac neočistia svoje účtovné bilancie od nesplácaných úverov.

„Je absolútne jasné, že v tejto oblasti potrebujeme dosiahnuť rýchly pokrok,“ dodala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá pred novinárov predstúpila spoločne s Macronomom.

Dlhodobá agenda

Počas diskusií, po ktorých neboli prijaté žiadne závery, si lídri vymieňali svoje názory na jednotlívé návrhy na vybudovanie fiškálnej únie. V súvislosti s dobudovaním hospodárskej a menovej únie sa hovorí predovšetkým o vytvorení stabilizačného „vankúša“ pre pre horšie časy v budúcnosti.

Macron, ktorý je najhlasnejším obhajcom samostatného rozpočtu pre eurozónu, uviedol, že Berlín a Paríž počas nasledujúcich dvoch mesiacov vypracujú konkrétne návrhy a predstavia ich na júnovom stretnutí hláv členských krajín. Na tomto časovom pláne sa lídri dohodli už na decembrovom summite.

Komisia chce z dlhodobého rozpočtu EÚ vyčleniť pre eurozónu 25 miliárd eur

Peniaze zo špeciálnej rozpčotvej linky majú vládam pomôcť s prijímaním štrukturálnych reforiem. Krajiny mimo eurozóny by mali priblížiť k prijatiu spoločnej európskej meny.

„Dosiahli sme veľký pokrok,“ povedal Macron.

„Myslím, že to bol veľmi dobrý odrazový mostík pre ďalšie diskusie,“ súhlasila Merkelová a dodala, že „sme na správnej ceste“.

Nemecká kancelárka zdôraznila, že uzavretie prebiehajúcich návrhov a odsúhlasenie novej agendy myslia „veľmi vážne“.

Rovnako predseda Európskej rady Donald Tusk zdôraznil dôležitosť čo najrýchlejšieho posilnenia hospodárskej a menovej únie.

Najvhodnejšie obdobie

„Prežívame najpriaznivejšie obdobie od zavedenia eura, čo je veľmi vhodný čas, aby sme sa strategicky zamysleli nad našimi dlhodobými ambíciami,“ povedal.

Pripustil, že niektoré z návrhov vrátane fiškálnej kapacity boli „kontroverzné“. Celkovo sa však jeho prejav niesol v optimistickom tóne.

„Sú tu rôzne smery, ktoré ešte musíme preskúmať,“ povedal.

Jednou z možností, o ktorej sa diskutuje už niekoľko rokov, je použitie nového finančného nástroja na podporu štrukturálnych reforiem v členských štátoch. Návrh minulý rok predstavila Komisia a sľubuje si od neho zvýšenie konkurencieschopnosti členských krajín.

Grécko splnilo domáce úlohy. Od eurozóny dostane ďalšiu pôžičku

Euroskupina dala v pondelok zelenú pre novú grécku pôžičku v hodnote 6,7 miliardy eur. Odobrila tiež začiatok technickej prípravy pre odpustenie časti gréckeho dlhu po tom, čo Grécko definitívne opustí európsky záchranný program.

Myšlienka „hotovosti za reformy“ sa prvýkrát spomína už v plánoch z roku 2012, na ktorých pracoval ešte Tuskov predchodca Herman Van Rompuy.

Vhodnosť prepojenia fiškálnej kapacity so zdravými národnými hospodárskymi politikami zdôraznili aj niektorí z podporovateľov nového finančného nástroja.

Španielsky premiér Mariano Rajoy si myslí, že eurozóna potrebuje spoločný rozpočet na podporu krajín v čase krízy.

Predtým sa však národné hospodárstva musia stať konkurencieschopnými a mali by zlepšiť stav svojích verejných financií. Bolo by „nespravodlivé“, ak by peniaze používali nedisciplinovaní členovia únie, povedal.