Európsky dvor audítorov volá po vyššej hodnote za peniaze v eurofondoch

coins-1523383_1920

Slovensko má aj v tomto programovom období problém s pomalým čerpaním eurofondov. Pri rýchlom dočerpávaní pred koncom programového obdobia však hrozí neefektívne využitie finančných prostriedkov, varujú európski audítori.

Slovenská verejnoprávna televízia nedávno priniesla informáciu o tom, že slovenské samosprávy čerpajú peniaze z Integrovaného regionálneho operačného programu extrémne pomaly.

Problémy s čerpaním sa však týkajú aj ostatných operačných programov, s čím vo štvrtok (13. septembra) vyjadril nespokojnosť aj vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši. Ak sa situácie výrazne nezlepší, Slovensku hrozí prepadnutie desiatok miliónov eur.

Okrem straty peňazí sa však s pomalým čerpaním spája ešte jedno riziko – neefektívne využívanie finančných prostriedkov EÚ.

Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojej najnovšej správe upozorňuje, že dôraz na rýchlu realizáciu výdavkov môže pri vyplácaní prostriedkov EÚ ohroziť dosahovanie lepších výsledkov. Členské štáty by sa preto takejto situácii mali vyhýbať.

„Čerpanie by nemalo byť cieľom samým osebe, ale naopak prostriedkom, ako investovať do opatrení, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, “konštatujú audítori.

Problémy aj v minulom programovom období

Ako na štvrtkovom brífingu uviedol Richard Raši, ktorého úrad má na starosti eurofondy, vyše dva roky pred koncom súčasného programového obdobia je úroveň zaplatených a vyčerpaných peňazí necelých 16 percent. Dôvodom takejto úrovne čerpania je podľa neho aj byrokracia.

„K dnešnému dňu bolo urobených 90 percent vyzvaní a výziev, aby sa mohli o ne uchádzať potenciálni prijímatelia. Zakontrahovaných bolo viac ako 60 percent,“ spresnil podpredseda vlády údaje o programovom období 2014 až 2020.

V krajnej situácii tak Slovensku potenciálne hrozí, že mu z vyše 15 miliardového eurofondového balíka prepadne aj niekoľko stoviek miliónov eur.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

V predchádzajúcom programovom období Slovensko využilo 97 percent z pridelených viac ako 11,2 miliardy eur. Aj vtedy však hrozilo, že krajina príde o omnoho vyššiu sumu peňazí.

Slovensku sa tomu vyhlo aj vďaka výnimke od Únie, ktoré umožnila čerpať nevyužité peniaze aj nad rámec pravidla n+2, ktoré krajinám dáva na čerpanie dva roky nad rámec programového obdobia.

V prebiehajúcom programovom období platí pravidlo, n+3, čo znamená, že Slovensko bude mať na vyčerpanie národnej obálky čas do roku 2023.

„Vzhľadom na problémy s čerpaním prostriedkov v programovom období 2007 až 2013 a pomalší začiatok obdobia 2014 až 2020 je pravdepodobné, že sa problémy s čerpaním prostriedkov objavia v tomto období,“ pripomínajú európski audítori.

Neskorý štart čerpania

Práca EDA skúmala dohromady 16 operačných programov financovaných z Kohézneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) v siedmich členských štátoch.

Audítori analyzovali aj tri slovenské operačné programy (OP): OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Doprava a OP vzdelávanie.

Riadenie eurofondov majú na starosti členské štáty spoločne s Európskou komisiou. Audítori sa preto zamerali na opatrenia prijaté pre efektívne čerpanie európskych peňazí na obidvoch úrovniach.

Nízka efektivita vynaložených peňazí tak v súčasnom, ako aj v predošlom programovom období je podľa autorov správy spôsobená neskorým prijatím operačných programov, ktoré v každej členskej krajine stanovujú investičné priority.

Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry. 

Väčšinu z nich naposledy Európska komisia odobrila dokonca až po uplynutí prvého roku programového obdobia. Členské štáty tak po začiatku nového programového obdobia ešte „zápasia“ s čerpaním peňazí určených na predošlých sedem rokov. To má podľa audítorov zákonite dominový efekt na spustenie čerpania finančných prostriedkov.

Neskoré prijatie operačných programov súvisí s tradične ťažkými a zdĺhavými rokovaniami o konečnej podobe Viacročného finančného rámca (VFR), čiže sedemročného rozpočtu EÚ. Na tom súčasnom sa členské štáty s inštitúciami EÚ dohodli len dva týždne pred jeho oficiálnym začiatkom.

Audítori preto Komisii odporúčajú vytvoriť presný harmonogram s kľúčovými dátumami, aby sa operačný program začal vykonávať včas na začiatku programového obdobia.

EDA navrhuje Komisii, aby legislatívny rámec VFR navrhovala skôr, ako to robila doposiaľ. Pre programové obdobie 2014 až 2020 bol predložený takmer 27 mesiacov pred jeho štartom. Za primeraný čas audítori považujú minimálne 30 mesiacov..

V súčasnosti už prebiehajú aj rokovania o nastavení kohéznej politiky v budúcom sedemročnom období. Brusel svoj prvý návrh predstavil v máji tohto roku, čiže 32 mesiacov pred spustením nového programového obdobia.

Rýchle dočerpávanie je neefektívne

Sklzy vo vykonávaní operačných programov podľa audítorov zákonite vedú k nízkej efektivite využitých peňazí.

„Je zásadne dôležité vyhnúť sa situácii, keď sa na konci programového obdobia musí čerpať značná suma finančných prostriedkov, pretože sa nemusí dostatočne zohľadňovať hodnota za vynaložené prostriedky. Využitie finančných prostriedkov sa samotné stane cieľom namiesto dosahovania cieľov politiky,” uviedol Henri Grethen, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu.

Pre dosahovanie dobrých výsledkov je poďla správy nevyhnutné, aby sa členské štáty snažili prechádzať situácii, kedy na konci programového obdobia treba naháňať čerpanie veľkého objemu finančných prostriedkov, „pretože unáhlenosť pri ich čerpaní môže viesť k nedostatočnému zohľadneniu hodnoty za vynaložené prostriedky,“

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Audítori takisto hodnotili jednotlivé opatrenia, ktorými sa Komisia s členskými štátmi snažila zabrániť nevyužitiu finančných prostriedkov. Konštatujú, že opatrenia, ktoré prijali, boli zamerané hlavne na čerpanie a zákonnosť, ale náležite nezohľadňovali výkonnosť.

Častou praktikou je preprogramovanie operačných programov.

To znamená, že štáty presúvajú finančné prostriedky medzi jednotlivými operačnými programami alebo prioritnými osami v rámci nich. Umožňuje im to využiť peniaze na opatrenia, kde je väčší dopyt po financovaní alebo ich vykonávanie je jednoduchšie.

Túto možnosť naznačil vo štvrtok aj podpredseda vlády Richard Raši. Vláda podľa neho bude chcieť pomôcť rezortu dopravy a výstavby presunom finančných prostriedkov na podporu dopravnej infraštruktúry.

Pokiaľ ide o hodnotu za peniaze, aj tu audítori upozorňujú na viaceré riziká.

„Preprogramovanie je účinným nástrojom na optimalizáciu čerpania, no viedlo k výrazným
zmenám pôvodných plánov s rizikom pre optimálne využitie prostriedkov“.

Dôležité sú včasné opatrenia

Podobný efekt má podľa zistení audítorov aj zvyšovanie miery spolufinancovania zo strany EÚ. „To podporuje čerpanie, ale znižuje hodnotu, ktorú možno získať pomocou finančných prostriedkov,“ konštatujú strážcovia európskych financií.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Európskej exekutíve preto odporúčajú priebežné kontrolovanie stavu čerpania, aby včasne mohla na podobné situácie reagovať. Keď bolo v predošlom programovom období jasné, že členské štáty nestíhajú využiť svoje národné obálky, Komisia zriadila špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá im mala podať pomocnú ruku.

Nakoľko vznikla v roku 2014, teda rok pred koncom obdobia oprávnenosti, audítori hodnotia konanie Komisie ako pomalé. Napriek tomu priznávajú, že dosiahla dobré výsledky. Miera čerpania v členských štátoch sa vďaka nej výrazne zvýšila, v niektorých prípadoch o viac ako 20 percentuálnych bodov.

Priemerná miera čerpania EÚ nakoniec dosiahla hodnotu 97,2 percenta. Niekoľkým členským štátom, vrátane Slovenska, sa nepodarilo využiť všetky dostupné finančné prostriedky. Celkovo v Únii zostalo nevyužitých takmer štyri a pol miliardy eur.