Európsky nástroj na stabilizáciu investícií: Záchranné koleso v čase krízy?

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Slovensko podporuje vytvorenie európskeho nástroja, ktorý má pomáhať krajinám eurozóny v časoch veľkých asymetrických šokov. K návrhu Európskej komisie má však svoje pripomienky.

Posledný májový deň európska exekutíva v rámci postupného zverejňovania detailov k budúcemu dlhodobému rozpočtu predložila návrh na vytvorenie samostatnej rozpočtovej linky  pre eurozónu v rozpočte EÚ .

Ide o dva nové nástroje: prvý z nich – 25-miliardový program na podporu reforiem – má motivovať členské štáty k prijímaniu dôležitých štrukturálnych reforiem. Európsky nástroj na stabilizáciu investícii (EISF) má štátom eurozóny zas pomôcť zastabilizovať úroveň verejných investícií v časoch hospodárskych prepadov.

Obidva návrhy, ktoré boli už súčasťou decembrového balíka reforiem eurozóny z dielne Komisie, majú prispieť k zaisteniu väčšej stability v Hospodárskej a menovej únii (HMÚ).

Pre rokovania o druhom z nich ministerstvo financií na začiatku tohto týždňa do medzirezortného pripomienkového konania predložilo predbežnú slovenskú pozíciu.

Nakoľko Slovensko dlhodobo hovorí o potrebe vytvorenia obdobného stabilizačného nástroja, rezort návrh Komisie podporuje, hoci má aj pripomienky.

Zárodok transferovej únie?

Čo európska exekutíva navrhuje, je vyčleniť z európskeho rozpočtu 30 miliárd eur, ktoré bude môcť vo forme výhodných úverov poskytovať tým krajinám, ktoré čelia väčším asymetrickým šokom.

Pod asymetrickými šokmi sa rozumie udalosť, ktorá v určitom čase zasiahne ekonomiku jedného konkrétneho štátu. Ten na rozdiel od ostatných štátov, čelí výraznému spomaleniu hospodárskeho rastu, či skokovému nárastu nezamestnanosti.

Program bude dostupný 19 krajinám eurozóny a členským štátom EÚ, ktoré sa zúčastňujú európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). To je v súčasnosti Dánsko; z ostatných štátov má k vstupu do mechanizmu najbližšie Bulharsko a Chorvátsko.

Slovensko zatiaľ nemá jasné stanovisko k 22-miliardovému fondu na podporu reforiem

Európska komisia chce z európskeho rozpočtu vyčleniť peniaze na motiváciu členských štátov, aby v reformných politikách zohľadňovali jej odporúčania. Navrhuje tiež 30-miliardový fond pre krajiny zasiahnuté krízou. 

Vzhľadom k tomu, že krajiny eurozóny podliehajú jednotnej centralizovanej menovej politike, pričom však majú v rukách rozhodovanie o fiškálnej politike, nemôžu využívať nástroje menovej politiky – napríklad pomocou kurzu – na zmiernenie dopadov veľkých asymetrických šokov.

Navrhovaný nástroj, ktorý by podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho nemal byť vnímaný ako „zárodok transferovej únie“, má pomôcť tento deficit čiastočne kompenzovať.

Slovensko podľa vládneho materiálu vytvorenie navrhovaného nástroja podporuje.

„Vzhľadom na štruktúru HMÚ s jednotnou menovou politikou, no s decentralizovanou fiškálnou politikou na vnútroštátnej úrovni, členské štáty eurozóny nie sú dostatočne schopné samostatne tlmiť veľké asymetrické otrasy,“ stojí v dokumente.

Málo ambiciózny návrh

Májový návrh Komisie je čiastočne aj reakciou na volania po vytvorení samostatné rozpočtu pre eurozónu. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker ale vo svojom septembrovom prejave o stave Únie tvrdil, že budovanie paralelných inštitúcií pre krajiny s jednotnou európskou menou nie je správnou cestou. Argumentoval aj tým, že euro skôr či neskôr má byť menou – až na výnimky – všetkých krajín EÚ.

Keď sa však Francúzsko a Nemecko v júni dohodli na vytvorení takéhoto rozpočtu, ich návrh označil za vyvážený a dôležitý. Kým Angela Merkelová ale hovorí o rozpočte v rozsahu niekoľkých desiatok miliárd eur, čo by zodpovedalo aj návrhu Komisie, francúzsky prezident Emmanuel Macron by ho chcel mať v rozmedzí niekoľkých percent HDP eurozóny.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Podľa niektorých expertov je Komisiou navrhovaný nástroj na podporu investícií málo ambiciózny, a jeho navrhovaný objem označili za sklamanie.

Európska fiškálna rada, poradný orgán Európskej komisie, vo svojej správe kritizovala, že sa iniciatíva Bruselu sústredí len na veľké asymetrické šoky, pričom nebude schopný reagovať na otrasy, ktoré zasiahnu eurozónu ako celok. Návrh Komisie preto označila za „príliš obmedzený“.

Efektívny stabilizačný mechanizmus podľa nej vyžaduje finančné zdroje na úrovni „minimálne“ pol percenta HDP eurozóny.

Medzinárodný menový fond vo svojej analýze dospel k názoru, že fiškálna kapacita eurozóny by mala byť založená na príspevkoch členských štátov vo výške 0,35 percenta HDP.

Grégory Claeys z bruselského think-tanku Bruegel pripomína, že bez hlbšej reformy rozpočtu EÚ bude nový nástroj mať pre stabilitu menovej únie len minimálny prínos.

„(Európsky nástroj na stabilizáciu investícií) takmer zodpovedá tretine pôžičiek Írsku v rokoch 2010 až 2013. To znamená, že nebude môcť požičiavať viacerým krajinám súčasne,“ porovnáva ekonóm.

Slovenské ministerstvo financií v júni pre redakciu portálu EURACTIV.sk uviedlo, že vidí priestor pre navýšenie objemu nástroja.

Hlavným kritériom bude nezamestnanosť

Pi rozhodovaní o výške podpory pre krajinu, ktorá o pomoc z EISF zažiada, sa bude prihliadať na závažnosť otrasu a na maximálnu výšku oprávnených verejných investícií.

Finančná podpora tak pochopiteľne zatiaľ nemá ambíciu pokryť celkové dopady spojené s asymetrickým šokom, ale čiastočne znížiť ich náklady.

Aby bol dotknutý štát skutočne oprávnený čerpať pomoc z EISF, musí splniť dve podmienky.

V prvom rade musí spĺňať kritériá zdravej makroekonomickej a fiškálnej politiky. Európska komisia tak môže pri rozhodovaní prihliadať na to, ako krajina reaguje na jej odporúčania v rámci Európskeho semestra, ktorým sa koordinujú hospodárske politiky členských štátov EÚ.

Slovensko nepodporí pilotnú schému presmerovania eurofondov na reformy

Proti pilotnej fáze schémy, tak ako ju navrhla Európska komisia, je Slovensko aj Európsky parlament. Podpora reforiem vraj nemá ísť na úkor znižovania regionálnych rozdielov a konvergencie.

Slovensko takéto kritériá oprávnenosti popdoruje. „Z hľadiska podmienenosti využívania EISF podporujeme kritériá oprávnenosti, ktoré umožňujú čerpanie iba fiškálne zodpovedným štátom. V priebehu rokovaní preto budeme požadovať jasnú definíciu metodiky posudzovania súladu s pravidlami Paktu stability a rastu a plnenia odporúčaní v rámci Európskeho semestra,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Pokiaľ krajina toto splní, pomoc z nástroja sa automaticky spustí v prípade, že bude vystavený „veľkému asymetrickému šoku“. To chce Komisia merať na základe údajov o nezamestnanosti. „Miera nezamestnanosti je vynikajúcim ukazovateľom hospodárskeho cyklu. Účinky otrasov na verejné financie okrem toho zväčša zaostávajú za cyklom rastu a v skutočnosti viac-menej zodpovedajú cyklu nezamestnanosti,“ píše sa v návrhu nariadení Európskej komisie.

Za štát vystavený veľkému asymetrickému šoku tak Komisia bude považovať ten, ktorého štvrťročná miera nezamestnanosti presiahne priemernú mieru nezamestnanosti za posledných 15 rokov a zároveň medziročne narastie o jeden percentuálny bod.

Rezort financií takéto kritériá víta. Dodáva ale, že „budeme požadovať, aby kritériá aktivácie podpory EISF neboli nevýhodné pre štáty, ktoré zaznamenali významný pokrok v znižovaní nezamestnanosti.“

Nový fond na podporu stabilizácie

Komisia ďalej navrhuje vytvoriť Fond na podporu stabilizácie, ktorý by mal krajinám cez úrokové dotácie kompenzovať náklady vzniknuté v súvislosti s pôžičkami.

Zdroje fondu budú pochádzať z pravidelných ročných národných príspevkov, ktoré určí Európska centrálna banka na základe menového príjmu (tzv. ražobné) prideleného národným centrálnym bankám. Ten sa vypočítava na základe podielu členských štátov na základnom imaní ECB.

Aj tu však platí, že nárok na dotáciu budú mať len rozpočtovo zodpovedné krajiny.

Ako sa píše v pozícii vypracovanej rezortom financií, Slovensko návrh podporí „s podmienkou, že jeho fungovanie bude fiškálne neutrálne,“ čo v preklade znamená, že krajinám neposkytne väčšiu sumu dotácií, ako bude vo fonde k dispozícii.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Výška slovenského príspevku sa na základe terajšieho návrhu zatiaľ nedá presne odhadnúť.  V roku 2017 bol menový príjem Slovenska 118 miliónov eur. Dá sa teda očakávať, že slovenský príspevok do fondu v roku 2021, kedy by mal fond vstúpiť do platnosti, by bol na podobnej úrovni.

„Vzhľadom na nejednoznačnosť výšky príspevku ako aj prebiehajúce technické diskusie o finálnom znení textu nariadenia, rozpočtové zabezpečenie príspevku Slovenska do Fondu na podporu stabilizácie bude predmetom diskusií v rámci prípravy štátneho rozpočtu na rok 2021, kedy nariadenie nadobudne účinnosť,“ dodáva ministerstvo financií.