Európsky parlament trvá na väčšom dlhodobom rozpočte EÚ, ako navrhuje Komisia

Plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu. [EPA-EFE/PATRICK SEEGER]

Navrhované rozpočtové škrty v kohéznej a poľnohospodárskej politike sú podľa Európskeho parlamentu vyššie, ako pôvodne avizovala Komisia.

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu vyzvali na prijatie primeraného dlhodobého rozpočtu (Viacročný finančný rámec, VFR), ktorý EÚ po roku 2020 umožní reagovať na nové výzvy, akými sú bezpečnosť či migrácia a financovať aj existujúce priority ako sú regionálny rozvoj či program Erasmus+.

Pomerom hlasov 409 za a 213 proti (61 sa zdržalo hlasovania) europoslanci schválili nelegislatívne uznesenie, ktoré je prvou reakciou Parlamentu na návrh Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 až 2027 z dielne Európskej komisie.

Návrh Komisie je málo ambiciózny

Najväčším tŕňom v oku europoslancov, ktorí za uznesenie hlasovali, bola navrhovaná veľkosť sedemročného rozpočtu po roku 2020.

V rezolúcii, ktorú Parlament prijali v marci, teda ešte pred prvým oficiálnym návrhom Komisie, požadovali navýšenie výdavkových stropov rozpočtu EÚ na 1,3 percenta HND. Komisia v máji navrhla rozpočtové výdavky na úrovni 1,11 percenta. Europoslanci preto neskrývali sklamanie.

„Európsky parlament zdôrazňuje, že táto celková úroveň z hľadiska percentuálneho podielu HND je v reálnych hodnotách nižšia ako úroveň súčasného VFR napriek potrebe ďalších finančných prostriedkov na nové politické priority a vznikajúce výzvy Únie,“ píše sa vo včerajšom uznesení.

„Nemôžeme prijať žiadne znižovanie spoločného rozpočtu,“ vyjadruje obavy nemecká europoslankyňa Constanze Krehlová.

Europarlament mmá iné čísla

Parlament vyjadril tiež obavy v súvislosti s tým, že komparatívne údaje Európskej komisie neodrážajú skutočný rozsah navrhovaných rozpočtových škrtov pre regióny a poľnohospodárov v EÚ.

Začiatkom mája európska exekutíva avizovala sedempercentné rozpočtové škrty pre politiku súdržnosti a päťpercentné škrty pre spoločnú poľnohospodársku politiku.

Kým detaily k podobe budúcnosti poľnohospodárskej politiky zatiaľ nie sú známe, návrh ku kohézii predstavil Brusel už tento týžden. Rozpočet politiky, ktorá ma stierať rozdiely medzi európskymi regiónmi, má byť 373 miliárd eur.

Podľa výpočtov rozpočtového výboru Parlamentu však návrh eurokomisie znamená zníženie financovania kohéznej politiky o 10 percent, čo je podľa volených zástupcov členských krajín príliš veľa.

Dlhodobý rozpočet Únie: Komisia chce Slovensku zoškrtať eurofondy o vyše tri miliardy eur

Škrty v kohéznej politike po roku 2020 by sa podľa Európskej komisie mali najviac dotknúť krajín Vyšehradskej štvorky. Môže za to ich hospodársky rast, ale aj presun peňazí z fondov EÚ do regiónov postihnutých migračnou a finančnou krízou. 

„Myslím si, že je veľmi dôležité predísť akýmkoľvek škrtom v kohéznej politike,“ uviedol Dimities Papdimoulis (GUE/NGL), podpredseda Európskeho parlamentu s dodatkom, že v opačnom prípade hrozí ďalší nárast euroskepticizmu.

„Škrty sú nižšie ako sme sa obávali,“ ale súčasne „sú vyššie, ako Komisia avizovala,“ dodala talianska eurpslankyňa a bývalá predsedníčka Európskeho výboru regiónov Mercedes Bressová (S&D).

Poslanci preto zopakovali svoju požiadavku zachovať financovanie oboch politík aspoň na úrovni vynaložených zdrojov pre súčasné programovacie obdobie (2014 až 2020).

Slovensko vo štvrtok ústami podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho škrty v eurofondoch pre Slovensko označilo za „štedré“.

Väčšie ambície ako Brusel

Podobne sú na tom podľa europoslancov aj navrhované navýšenia výdavkov v kľúčových oblastiach týkajúcich sa výskumu či programu Erasmus+, ktoré sú nižšie, než tvrdila exekutíva EÚ.

Parlament vyzval na strojnásobenie rozpočtu programu Erasmus+ (eurokomisia navrhla dvojnásobok), zdvojnásobenie prostriedkov na podporu malých a stredných podnikov a na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a zvýšenie rozpočtov na výskum a inovácie aspoň o 50 percent.

Dobrá správa pre študentov: Komisia navrhuje dvojnásobný rozpočet pre program Erasmus

Vďaka navrhovanému navýšeniu rozpočtu pre populárny výmenný program Európskej únie by do zahraničia mohlo vycestovať ďalších 12 miliónov ľudí.

Ďalšie prostriedky sú podľa poslancov potrebné aj na financovanie opatrení v oblasti bezpečnosti, migrácie a vonkajších vzťahov.

Čo sa týka navrhovaného mechanizmu pre podmieňovanie čerpania prostriedkov z európskej pokladnice, europoslanci ho podporujú.

Návrh Komisie ale ešte podrobí vlastnému prieskumu, „aby koneční príjemcovia prostriedkov nemohli byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední“.

Nové vlastné zdroje sú vítané, niektoré ale chýbajú

Poslanci europarlamentu však privítali navrhovanú reformu systému vlastného financovania Únie, kde sa hovorí o troch nových zdrojoch – nový systém zdaňovania právnických osôb, príjmy zo systému obchodovania s emisiami (ETS) a dane z plastových odpadov.

V marcovej rezolúcii, ktorá predchádzala návrhu Komisie, europoslanci vyzývali aj k zavedeniu dane z finančných transakcií a zdaňovanie spoločností v digitálnom sektore. Návrh Bruselu s týmito novými zdrojmi nepočíta. Poslanci sa v najnovšom uznesení Komisie pýtajú na dôvody.

Vlastné zdroje financovania EÚ by mali znížiť príspevky členských štátov vypočítavané na základe hrubého národného dôchodku.

Budúci dlhodobý rozpočet Únie: Aké riziká pre Slovensko vidí slovenská vláda?

Slovenský rezort diplomacie očakáva, že zmena pravidiel pre prerozdeľovanie peňazí z fondov EÚ bude pre Slovensko disproporčne vysoká. V rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci sa to bude snažiť zvrátiť. 

Parlament tiež zdôraznil, že dlhodobý rozpočet EÚ (jeho výdavková časť) a návrhy v oblasti vlastných zdrojov financovania Únie (príjmová časť) by sa mali počas rokovaní medzi EP a Radou EÚ vnímať ako jeden celok. Poslanci v tejto súvislosti upozornili, že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov pre eurorozpočet nebude možné dosiahnuť žiadnu dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci.

Ako sa k navrhovaným vlastným zdrojom postaví slovenská vláda zatiaľ nie je jasné. Z doterajších vyjadrení jej predstaviteľov vyplýva, že ich Slovensko, tak ako pred rokom 2014, a priori neodmieta. Rezort diplomacie však v predbežnom stanovisku k návrhu Európskej komisie pripomína, že zmeny týkajúce sa najmä nových vlastných zdrojov, by mohli „zhoršiť finančnú pozíciu Slovenska“.