Európsky výbor regiónov má nového predsedu, občanov chce viac zapojiť do rozhodovania

Nový predseda Európskeho výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas. [Philippe Buissin/European Union]

Nový predseda výboru regiónov obhajuje väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do rozhodovacieho procesu v Bruseli. Ľudia podľa neho najviac dôverujú regionálnym politikom.

Guvernér gréckeho regiónu Stredné Macedónsko Apostolos Tzitzikostas (EPP) bol zvolený za nového predsedu Európskeho výboru regiónov. Medzi jeho priority patrí aj prekonanie demokratického deficitu, ktorý je podľa neho možné dosiahnuť len sprístupnením európskych politík regionálnej a lokálnej úrovni. K politikám Únie by tak podľa neho mali mať možnosť vyjadriť sa aj ľudia v regiónoch, aby sa o nich nerozhodovalo len na úrovni Bruselu.

Občania Únie sa podľa nového prezidenta cítia vynechaní z európskej agendy. Bolo by tak užitočné priblížiť prácu európskych inštitúcií cez národné parlamenty a regionálne zastupiteľstvá. „Hlavným cieľom je priniesť Úniu bližšie ľuďom,“ povedal Tzitzikostas. Ľudia podľa neho najviac dôverujú miestnym politikom ako starostom a vrcholným predstaviteľom samospráv.

Prezident Výboru regiónov sa odvoláva na to, že veľmi dobre vie, aký vplyv môže mať rozhodovanie Únie na niektoré regióny. Sám totiž pochádza z gréckeho regiónu Stredného Macedónska, ktoré bolo najviac zasiahnuté migračnou krízou v roku 2015.

Aj z tohto dôvodu obhajuje väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do rozhodovacieho procesu v Bruseli. Pre dosiahnutie tohto cieľa chce využiť nadchádzajúcu konferenciu o budúcnosti Únie. Podľa neho Únia čelí inštitucionálnej kríze a potrebuje viac demokracie a dôveru ľudí v rozhodovacie procesy na pôde európskych inštitúcií. Tzitzikostas dodal, že ak Únia nebude pestovať demokratickú diskusiu, bude sa ďalej šíriť radikalizmus a extrémizmus.

Mnoho súčasných kríz, ako je napríklad klimatická kríza, sa podľa prezidenta odohrávajú na regionálnej úrovni. Výbor regiónov je však naďalej len poradným orgánom a priamo nezasahuje do rozhodovacích procesov Únie. „Spolupráca s inštitúciami funguje dobre, ale musí fungovať lepšie,“ uviedol Tzitzikostas.

Regionálny rozvoj nie je len o HDP: Výbor regiónov žiada viac eurofondov pre metropoly

Európsky výbor regiónov schválil stanovisko, v ktorom žiada, aby sa eurofondy nerozdeľovali iba na základe výšky HDP na obyvateľa, čo znevýhodňuje bohatšie regióny v EÚ. Za iniciatívou stojí bratislavský župan Juraj Droba. 

Nový prezident prichádza do náročného obdobia

Mandát Tzitzikostasa sa začína v mimoriadne náročnom období, kedy sa členské štáty chystajú rokovať o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ. Mestá a regióny sú pritom jedným z hlavných príjemcov finančných prostriedkov Únie prostredníctvom politiky súdržnosti. Niektoré krajiny však presadzujú celoplošné škrty v eurorozpočte, čo by sa dotklo aj eurofondov.

Podľa Tzitzikostasa je pochopiteľné, že Únia po brexite čelí škrtaniu v rozpočte, ale nemalo by to nijakým spôsobom ovplyvniť politiky s najväčším vplyvom na životy občanov Únie. „O kohézii by sme v súvislosti so škrtmi vôbec nemali ani hovoriť,“ apeluje.

Tvrdí, že namiesto toho by inštitúcie mali pracovať na posilňovaní jednotného trhu a na zlepšení európskeho hospodárstva tak, aby to pocítili všetky členské štáty.

V súčasnosti je jednou z priorít Komisie Ursuly von der Leyen Zelený dohovor, ktorého métou je aj podpora zaostávajúcich regiónov s cieľom dosiahnuť väčšiu udržateľnosť v týchto oblastiach. Komisia však navrhuje, aby kľúčové rozhodnutia ohľadom dohovoru a kohéznej poltiiky prijímali národné vlády.

Zaistiť úspešné fungovanie mechanizmu na národnej úrovni bude ale podľa Tzitzikostasa ťažké pretože v rámci klimatických otázkach má každý región iné priority. „Ak sa rozhodnutia implementujú v miestnych orgánoch, musia byť vykonané tam, kde sa problém nachádza a kde sú ľudia, ktorí sa týmito problémami zaoberajú,“ dodal.

Dôveru opäť získal Droba

Predsedu si volila aj deväťčlenná slovenská delegácia vo Výbore regiónov. Opätovne sa nim stal bratislavský župan Juraj Droba (SaS), keď za neho hlasovali všetci členovia zastupujúci slovenské kraje a mestá.

„Vážim si tú podporu. Bol som v tejto funkcii za posledné takmer dva roky a som rád, že budem v nej pokračovať. Myslím si že viem odovzdať to najlepšie zo Slovenska a naopak, tie dobré veci, ktoré sa tu naučím, viem prenášať na Slovensko a aplikovať ich v praxi,“ uviedol Droba.

Aj on je pripravený predostrieť konkrétne podnety a obavy občanov regiónu ako vklad do diskusií sprevádzajúcich Konferenciu o budúcnosti Európy.

Európska komisia chce začiatkom mája spustiť Konferenciu o budúcnosti Európy, do ktorej by sa podľa predstáv exekutívy EÚ mali zapojiť aj národné vlády a parlamenty členských krajín ako aj jednotlivé regióny. Podpredsedníčka Komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová, ktorá je poverená prípravou konferencie, v stredu o tejto téme hovorila s delegátmi plenárneho zasadnutia Výboru regiónov v Bruseli. So Šuicovou o cieľoch konferencie v stredu večer rokoval aj bratislavský župan.

Župan Droba v Bukurešti obhajoval eurofondy: Pomáhajú nám aj v boji proti extrémizmu

Kým šéf SaS Richard Sulík volá po väčších škrtoch v eurofondoch, bratislavský župan Juraj Droba na Európskom summite regiónov obhajoval politiku súdržnosti EÚ ako jeden z hlavných nástrojov v boji proti extrémizmu a euroskepticizmu.

Droba v rozhovore pre TASR pripomenul, že zastupuje metropolitný región, ktorý čelí vlastným problémom. „Je mojou úlohou, aby som bránil pozície Bratislavského kraja a pozície regiónov, ktoré sú mu podobné,“ uviedol. Dodal, že hlavnou prioritou BSK musí byť udržanie kohéznej politiky EÚ a možnosť, aby v jej rámci aj regióny ako BSK mohli čerpať eurofondy.

„Nevidím žiaden rozdiel medzi obcou Budmerice, ktorá je v Bratislavskej župe a susednou obcou v Trnavskej župe. Aj jedna, aj druhá potrebujú základnú školu. Kým Budmerice trpia tým, že sú súčasťou nášho samosprávneho kraja, bez nároku na eurofondy, susedná dedina si školu z eurofondov postaví,“ uviedol jeden z príkladov znevýhodnenia obcí a miest v BSK.

Eurokomisia chce získať v priebehu dvoch rokov trvania konferencie čo najviac podnetov od občanov, čo podľa Drobu v prípade BSK, ktorý vyznáva zásadu „otvorenej župy“, nebude problém. Na základe doteraz zozbieraných podnetov už vie, že ľudí v BSK trápi kvalita životného prostredia a to od triedenia odpadu až po ochranu zelene ohrozovanej neprimeranými výrubmi a čistotu vodných plôch, potom je to najmä školstvo. Droba okrem toho pripomenul otázku sociálnej inklúzie, ochrany životného prostredia a starnutia populácie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press