Euroskupina rozhodne o podmienkach vystúpenia Grécka zo záchranného programu v júni

ortugalský minister financií Mário Centeno (vpravo) a slovenský minister financií Peter Kažimír na zasadnutí ministrov financií eurozóny. [AP Photo/Geert Vanden Wijngaert)]

Podľa slovenského ministra financií Petra Kažimíra je Grécko pripravené stáť na vlastných nohách. Atény však nesmú poľaviť v presadzovaní dohodnutých reforiem, na ktorých sa dohodli s medzinárodnými veriteľmi.

Ministri financií eurozóny sa vo štvrtok (24. mája) v Bruseli stretli s veriteľmi Grécka, ktorí im spolu s gréckym ministrom financií Euklidom Tsakalotosom predstavili prebiehajúce preskúmanie prispôsobovania sa Grécka tretiemu záchrannému programu EÚ.

Krajina z Peloponézskeho polostrova plánuje opustiť záchranný program – tretí od roku 2010 – do konca augusta. Ostatné členské štáty si však chcú byť isté, že eurozóny avizovali, že sú ochotné Aténam poskytnúť potrebnú pomoc, vrátane dlhových úľav.

Hlavne nepoľaviť v reformách

Krajiny eurozóny sa chcú uistiť, že odchod Grécka z eurovalu neohrozí jeho finančnú udržateľnosť ani stabilitu eurozóny.

„Prijmeme všetky rozhodnutia potrebné k tomu, aby Grécko úspešne opustilo program do konca augusta. Je to naša najväčšia priorita,“ uviedol Centeno, šéf euroskupiny, na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Ministri financií eurozóny budú o budúcnosti Grécka diskutovať opäť 21. júna. Kľúčovou podmienkou pre ich úspešný výsledok bude úspešné dokončenie gréckych reforiem.

Minulý týždeň sa Atény dohodli so zástupcami medzinárodných veriteľov na technickej dohode ohľadne reforiem požadovaných pre dokončenie štvrtej revízie záchranného programu.

Grécko chce "čisté vystúpenie" zo záchranného programu. Pokračujú diskusie s veriteľmi

Atény chcú do 24. mája uzavrieť revíziu plnenia tretieho záchranného programu. V lete Grécko plánuje z neho definitívne vystúpiť.

Ak sa Grécku skutočne podarí dokončiť poslednú várku reforiem, eurozóna mu bude môcť poskytnúť nové pôžičky. Okrem toho, že zafinancujú najdôležitejšie grécke politiky a potreby, Aténam tiež pomôžu vytvoriť potrebné hotovostné rezervy.

Štáty eurozóny sa zatiaľ nedohodli na výške poslednej pôžičky. Európski veritelia však chcú, aby finančná podpora trvala ďalších 12 až 18 mesiacov. To by malo Grécku po ôsmich rokoch uľahčiť návrat na trhy so štátnymi dlhopismi.

V júni by tiež malo padnúť rozhodnutie o možných opatreniach, ktoré by po gréckom vystúpení zo záchranného programu pomohli zmierniť jeho dlhovú záťaž.

Financmajstri eurozóny ďalej poverili Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, tzv. trvalý euroval), Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku, aby vykonali analýzu udržateľnosti gréckeho dlhu.

„Udržateľnosť gréckeho dlhu je našim spoločným cieľom,“ vyhlásil portugalský minister financií Centeno.

Prísľub úľav ako motivácia

Ponuka zníženia dlhu má slúžiť ako motivačný prvok pre Grécko, aby pokračovalo v nastúpenej reformnej ceste a obozretnej fiškálnej politike. Jedna časť dlhových úľav by sa uskutočnila pred koncom záchranného programu, zvyšné opatrenia by prišli na rad postupom času.

Ako sa dohodli ministri financií, splácanie gréckych záväzkov by malo byť naviazané na ukazovateľ HDP – čím rýchlejšie bude grécke hospodárstvo rásť, tým budú splátky vyššie.

Grécka vláda zrejme nevyužije všetky peniaze z posledného záchranného balíka. Časť z približne 27 miliárd eur by tak eurozóna Grécku poskytnúť ako lacné úvery, ktoré by nahradili nákladnejšie pôžičky od Medzinárodného menového fondu.

V diskusiách zatiaľ nezaznela možnosť zníženia nominálnej hodnoty gréckeho dlhu. Atény by však mohli získať naspäť zisky národných centrálnych bánk eurozóny vyplývajúcich z držby gréckych dlhopisov v ich investičných portfóliách a požadovať predĺženie doby splatnosti a odkladu pôžičiek od eurozóny.

Kažimír: Grécko je pripravené

Podľa šéfa slovenského rezortu financií Petra Kažimíra je Grécko pripravené opustiť záchranný program a financovať sa na trhu.

Po príchode na zasadnutie Euroskupiny uviedol, že Grécko je autonómna krajina s vlastnou vládou a predstavami o budúcnosti, zároveň však zdôraznil, že všetky záchranné programy EÚ boli robené preto, aby Grécko vedelo stáť na svojich nohách.

„Všetky tie nepopulárne receptúry predpísané gréckej vláde boli, dúfam, založené na dobrej viere a na najlepších skúsenostiach zo sveta v oblasti trhu práce, privatizácie, právneho štátu a pravidiel pre správu vecí verejných. Verím, že Gréci si vedia sami spravovať veci aj v ekonomickej oblasti,” zhodnotil situáciu.

Podľa jeho slov bude veľmi dôležité, aby Gréci aj naďalej vysielali signály dôveryhodnosti, že nemajú v úmysle strhnúť kormidlo na inú stranu, ako sú reformy, že sami uverili, že to je správna cesta.

A to aj v prípade, že po voľbách sa k moci dostane celkom iná vláda. Spresnil, že ktokoľvek bude riadiť krajinu, bude mať zodpovednosť plniť dané záväzky, pretože to v praxi znamená zabezpečiť funkčnosť štátu.

Kažimír upozornil, že kým Grécko definitívne opustí euroval, ešte sa uskutoční niekoľko technických rokovaní a možno dôjde aj k stretnutiu na ministerskej úrovni. Euroskupina má však podľa jeho mienky skutočný úmysel v júni uzavrieť pomocný program pre Grécko.