Euroskupina schválila detaily pomoci Cypru

Rehn, Dijsselbloem, Draghi počas Euroskupiny, Zdroj: TASR/AP Photo/Peter Morrison

Euroskupina v piatok (12. apríla 2013) v Dubline schválila program medzinárodnej pomoci Cypru. Jeho výška je stanovená maximálne na 10 miliárd eur. Medzinárodný menový fond sa bude podieľať miliardou eur, zvyšných 9 miliárd pôjde z trvalého eurovalu (ESM). Pôžička teda nebude mať negatívny vplyv na deficit verejných financií ani dlh krajín.

Cyprus bude musieť pristúpiť k privatizácii majetku, zvýšeniu daní z príjmu právnických osôb, spotrebných daní z pohonných látok, dodatočne zdaniť majetok či o 100 % zvýšiť daň z kapitálu. Zredukujú sa podpora bývania, počet učiteľov či výhody štátnych zamestnancov. Dôjde tiež k zdaneniu dôchodkov a zvýšeniu dôchodkového veku.

Slovensko v memorande o porozumení presadilo klauzulu, ktorá Cyprus zaväzuje k plneniu záväzkov pri výmene informácií v daňovej oblasti. „To bolo pre nás kľúčové už od minulého roku a podarilo sa nám to dosiahnuť," zdôraznil podľa TASR minister financií Peter Kažimír. „Biznis model, založený na nízkych daniach, umožňujúci podnikanie cez schránkové firmy a prebujnenom bankovom sektore, skončil,“ zhodnotil.

Krajiny ako Nemecko či Fínsko teraz môžu spustiť schvaľovací proces pomoci v národných parlamentoch. Podpis dohody s Nikóziou by mal prebehnúť okolo 24. apríla. Uvolnenie prvej tranže pomoci sa odhaduje na prvú polovicu mája.

Pôžička krajine pomôže pokryť finančné potreby počas troch rokov. Samotný Cyprus však bude musieť prispieť 13 miliardami eur, ktoré chce získať najmä z uzavretia banky Laiki a reštrukturalizácie Bank of Cyprus. Dlh krajiny by mal vrchol na úrovni 126 % dosiahnuť v roku 2015, do roku 2020 by potom mal klesnúť na 104 % HDP.

„Euroskupina je presvedčená, že rozhodné konanie v súlade s reformnými opatreniami uloženými v memorande o porozumení umožnia cyperskej ekonomike vrátiť sa na udržateľnú dráhu založenú na zdravých verejných financiách, vyváženom raste a finančnej stabilite,“ píše sa v stanovisku Euroskupiny.

Podľa odhadov cyperská ekonomika tento rok poklesne o 9 % a budúci rok o 4 %. K rastu by sa mala vrátiť opäť v roku 2015 a 2016. Prezident Nikos Anastasiades preto apeloval na predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, aby urobili viac na podporu rastu na Cypre a to prostredníctvom štrukturálnych fondov.

„Budeme sa snažiť o realokáciu štrukturálnych fondov, tak aby sme ich mohli použiť čo najefektívnejšie na podporu takých hospodárskych činností na Cypre, ktoré mu pomôžu vrátiť sa k obnove,“ uviedol komisár pre hospodárske záležitosti Olli Rehn.

Ministri sa tiež dohodli, že o sedem rokov predĺžia Írsku a Portugalsku splatnosť úverov, ktoré im eurozóna poskytla v rokoch 2010 a 2011.Rehn toto rozhodnutie uvítal a označil ho za „veľmi dôležitý krok“ smerom k návratu oboch krajín späť na finančné trhy. Predĺženie splatnosti úveru zmierni totiž tlak na ich verejné financie.

(EurActiv/Reuters/TASR)