Eurostat: Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku zaznamenala najväčší prepad za 25 rokov

Eurokomisár pre hospodárske záležitosti. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Veľkosť recesie sa bude medzi členskými štátmi výrazne líšiť. Eurokomisár pre hospodárske záležitosti preto volá po čo najväčšej spoločnej odpovedi na ekonomické škody spôsobené epidémiou.

Ekonomika eurozóny na začiatku roka rekordne klesla. Dôvodom prudkého zníženia ekonomickej aktivity boli obmedzenia, ktoré v marci prijali vlády na zastavenie pandémie nového koronavírusu.

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa na sezónne upravenej báze v 1. štvrťroku medzikvartálne znížil o 3,8 percenta, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom prvom odhade. Ekonomika celej Európskej únie (EÚ) padla o 3,5 percenta. Na porovnanie, v posledných troch mesiacoch vlaňajška HDP eurozóny vzrástol o 0,1 percenta a EÚ o 0,2 percenta.

„Ide o najväčší pokles od začiatku časového radu v roku 1995,“ píše sa v oznámení štatistického úradu, ktorý dodáva, že pokles je spôsobený plošným prijímaním reštrikčných opatrení členskými štátmi v priebehu marca.

Ako ukazuje Eurostat, kontrakcia bola dokonca prudšia než na vrchole minulej finančnej krízy v 1. štvrťroku 2009.

V medziročnom porovnaní HDP eurozóny v prvom kvartáli padol o 3,3 percenta a EÚ o 2,7 percenta po expanzii o 1 percento, respektíve o 1,3 percenta vo štvrtom štvrťroku 2019. To boli najprudšie poklesy od 3. kvartála 2009, keď HDP eurozóny padol o 4,5 percent a celej EÚ o 4,4 percenta

Nezamestnanosť naproti tomu v sledovanom období rástla iba mierne. Oproti februárovej 6,5-percentnej miere vo februári sa v Únii zvýšila o desatinu percentuálneho bodu na 6,6 percenta. Eurostat odhaduje, že v marci 2020 bolo v EÚ bez práce 14,141 milióna mužov a žien. V porovnaní s februárom 2020 sa počet nezamestnaných zvýšil o 241 tisíc.

Koordinovaný postup

Zverejnené čísla tak potvrdzujú predpovede ekonómov, podľa ktorých súčasná hospodárska recesia bude silnejšia ako tá v roku 2009. Eurokomisár pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni v utorok (28. apríla) povedal, že exekutíva EÚ v roku 2020 očakáva ekonomický prepad Únie na úrovni 7,5 percent. „Zasiahnuté budú členské štáty, ale budú medzi nimi rozdiely. V niektorých krajinách očakávame prepad o šesť percent, v iných až o desať percent,“ uviedol taliansky eurokomisár. Európska komisia svoj výhľad pre tento rok predstaví 7. mája.

Gentiloni upozornil, že okrem dĺžky trvania a rozsahu obmedzení, konečné hospodárske škody závisia hlavne od fiškálnych stimulov zo strany únijných vlád. Výška rozpočtovej podpory sa  v krajinách značne líši. Obmedzené fiškálne možnosti majú pritom krajiny ako Taliansko, či Španielsko, ktoré epidémia postihla najviac. Európska komisia preto volá po koordinovanom postupe Únie pri ozdravných opatreniach.

„Potrebujeme silnú spoločnú odpoveď všetkých členských štátov a inštitúcií EÚ, inak tieto rozdiely budú po epidémii ešte ďalej narastať,“ apeluje bývalý minister zahraničia Talianska.

Pôžičky či dotácie? Lídri štátov EÚ posunuli plán hospodárskej obnovy na plecia Európskej komisie

Základom nového Fondu obnovy bude Viacročný finančný rámec EÚ. Budúci sedemročný rozpočet sa oproti súčasnosti môže až zdvojnásobiť. Finančná pomoc pre postihnuté štáty podľa von der Leyen bude kombinovať granty a pôžičky. 

Dvadsaťsedmička sa už dohodla na vytvorení nového Fondu obnovy. Jeho prípravou poverili Európsku komisiu. Očakáva sa, že detaily o fonde a Viacročnom finančnom rámci po roku 2020, do ktorého bude zapojený, Komisia predstaví v prvej polovici mája. Otázna je zatiaľ jeho veľkosť a spôsob, akým si členské štáty prerozdelia jeho prostriedky.

„Ak chceme, aby mal skutočný makroekonomický vplyv, mal by dosiahnuť hodnotu približne 1,5 bilióna eur,“ dodal Gentiloni.

Únia sa už skôr dohodla na záchrannom balíčku v hodnote 540 miliárd eur. Ten má hlavne pomôcť s nedostatkom likvidity malých a stredných podnikov a tiež udržaním zamestnanosti v EÚ.