Euroval sa ukázal ako dobrá vec, bilancuje ministerstvo financií

euroval

Peter Kažimír, šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem a grécky minister financií Euclid Tsakalotos na výročnom stretnutí Rady guvernérov ESM. Foto: Rada EÚ

Slovenské ministerstvo financií bilancuje sedem rokov od vzniku tzv. eurovalu, záchranného mechanizmu pre krajiny eurozóny.

Novinársky žargón ho nazval „euroval“ a vznikal za dramatických okolností, v ktorých sa v Grécku pravdepodobne rozhodovalo o osude eurozóny.

Úlohou prvého, alebo tzv. dočasného eurovalu (EFSF) bolo zlepšiť akútnu finančnú situáciu krajín v problémoch a donútiť ich k reformám.

Nešlo iba o solidaritu

„Zo strany EÚ však nešlo iba o solidaritu. Hlavným cieľom eurovalu bolo zachovať finančnú stabilitu eurozóny,“ píše slovenské ministerstvo financií vo svojom komentári z dielne odboru európskych politík rezortu.

Reformy, ktorými boli pôžičky podmienené, mali zase zvýšiť konvergenciu členských štátov v menovej únii.

EFSF fungoval tri roky a počas nich poskytol finančnú pomoc trom členským krajinám eurozóny – Grécku, Írsku a Portugalsku – v celkovej sume viac ako 174 miliárd eur.

Na otázke schvaľovania posilnenia jeho úverovej kapacity padla vláda Ivety Radičovej, keďže koaličná strana Sloboda a solidarita za tento krok nezahlasovala hoci ho premiérka spojila s vyslovením dôvery svojej vláde.

Trvalý nástroj

Dočasný euroval, právnou formou luxemburskú akciovku, nahradil v roku 2013 tzv. trvalý euroval (ESM), medzinárodná organizácia, s úverovou kapacitou 500 mld eur.

Výhodne si požičiava na finančných trhoch, pričom získané prostriedky následne poskytne štátom v ťažkostiach. Nejde však o priame finančné transfery z národných rozpočtov, pripomína slovenský rezort financií.

Krajiny z tejto pôžičky platia úroky.

Z trvalého eurovalu išla pomoc Španielsku, Cypru a Grécku v sume 77,3 miliardy eur.

„Po siedmich rokoch je možné povedať, že euroval bol úspešný. Všetky krajiny, s výnimkou Grécka, ktorým bola poskytnutá pomoc, postupne získali prístup na finančné trhy a vystúpili zo stabilizačných programov,“ konštatuje rezort financií.

Tieto krajiny aj po ukončení programu podliehajú monitorovaniu zo strany Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, a to až dovtedy, kým nesplatia aspoň 75 % poskytnutej pomoci.

Grécko ako špecifický prípad

Grécko dosiahlo čiastočný návrat na finančné trhy koncom roka 2014, kedy uskutočnilo dve emisie 5-ročných dlhopisov. Kvôli politickej kríze v roku 2015 však dôveru trhov opäť stratilo a zostáva aj naďalej špecifickým problémom, najmä preto, že vstupovalo do programu v oveľa horšej kondícii ako iné krajiny, upozorňuje MF.

„Napriek enormnému reformnému úsiliu sa Grécku zatiaľ nepodarilo ukončiť stabilizačný program. Avšak aj Grécko postupne dostáva verejné financie pod kontrolu a v najbližších týždňoch sa očakáva jeho vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu,“ avizuje ministerstvo.

Najväčší reformátori

Programové krajiny dosiahli v období rokov 2009 až 2016 najvýraznejšie zlepšenie fiškálnej pozície spomedzi hodnotených krajín EÚ.

Aby dostali svoje rozpočty pod kontrolu, museli pristúpiť k rozsiahlym úsporným opatreniam, pripomína MF. Zvyšovali preto dane, znižovali sociálne dávky, vo verejnom sektore sa prepúšťalo a znižovali sa platy, a to v období vysokej nezamestnanosti.

Na druhej strane, od roku 2014 vo všetkých krajinách, ktoré dostali pomoc, dochádza k postupnému spomaľovaniu reformného úsilia. „Verejná a politická podpora reformám opadla, akonáhle krajiny získali prístup na finačné trhy,“ píše rezort.

Írsko, Španielsko a Cyprus ale pokračujú podľa ministerstva v stabilnom ozdravovaní a nezamestnanosť v týchto krajinách klesá. Cypru, Írsku a Portugalsku sa v roku 2016 podarilo udržať rozpočtový deficit pod úrovňou 2%.

„Finančná pomoc z eurovalu, podmienená účasťou v stabilizačnom programe, sa tak javí ako účinný prostriedok na presadzovanie nevyhnutných reforiem,“ dodáva rezort financií vo svojom komentári.