Eurozóna by mohla mať vlastný rozpočet už v roku 2021

Ministri financií Francúzska a Nemecka Bruno Le Maire a Olaf Scholz. [EPA-EFE/JULIEN WARNAND]

Rozpočet pre eurozónu by podľa francúzsko-nemeckého návrhu mal byť súčasťou rozpočtu EÚ. Jeho hlavnou funkciou bude podpora zbližovania národných ekonomík eurozóny. Slovensko návrh Paríža a Berlína privítalo.

Eurozóna by do roku 2021 mala mať svoj vlastný rozpočet, zhodli sa po pondelkovom stretnutí Euroskupiny ministri financií Francúzska a Nemecka Bruno Le Maire a Olaf Scholz.

Tí svojim kolegom z ostatných členských krajín predstavili spoločný návrh, ktorý bližšie popisuje, ako by mala vyzerať architektúra nového fiškálneho nástroja.

Paríž a Berlín sa na texte dvojstránkového dokumentu dohodli na konci minulého týždňa. Nadväzuje na meseberskú deklaráciu Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona z uplynulého leta, v ktorej sa lídri dohodli na vytvorení samostatného rozpočtu pre 19 krajín menovej únie.

Iniciatíva, za ktorou stojí predovšetkým francúzsky prezident Emmanuel Macron, sa u ostatných financmajstrov eurozóny podľa ich slov stretla s pozitívnou odozvou.

Francúzsko-nemecký návrh privítal aj slovenský rezort financií.

Funkciou

Hlavnou funkciou rozpočtu pre eurozónu má byť podpora konvergencie a konkurencieschopnosti eurozóny. Nový balík peňazí by tak mal predovšetkým spolufinancovať „verejné výdavky podporujúce rast ako investície do vedy a výskumu, inovácií, a ľudského kapitálu.“

„Nedostatok zbližovania medzi národnými ekonomikami robí menovú úniu z dlhodobého hľadiska ekonomicky neudržateľnou,“ vysvetľoval Bruno Le Maire.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Vybudovanie samostatného rozpočtu pre krajiny s jednotnou menou je jednou z kľučových tém európskej agendy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Ako ale píše denník Financial Times, spoločný návrh je z pohľadu šéfa Elyzejského paláca sklamaním. Jeho pôvodným zámerom bolo vytvorenie stabilizačného nástroja, ktorý bude schopný pomáhať krajinám eurozóny v čase hospodárskych výkyvov. V návrhu sa ale o priamej pomoci štátom v problémoch nepíše.

Podľa Bruna Le Maira by však rozpočet pre eurozónu mal mať aj stabilizačnú funkciu. Ako uviedol na tlačovej konferencii po Euroskupine, expertné tímy obidvoch krajín v tomto ohľade pripravili viacero návrhov. „Plne sme sa zaviazali, že zaistíme aj túto funkciu rozpočtu eurozóny,“ doplnil Le Maire.

Jednou z možností je vytvorenie európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti. Takýto fond by poskytoval výhodné pôžičky krajinám, ktorých sociálne systémy budú čeliť vysokému tlaku v dôsledku skokového nárastu nezamestnanosti.

Vytvorenie fiškálnej kapacity pre eurozónu, „ktorá by mala predovšetkým makroekonomickú stabilizačnú funkciu“ dlhodobo podporuje aj Slovensko.

„Európsky stabilizačný nástroj na tlmenie šokov má vysokú pridanú hodnotu predovšetkým pre členské štáty eurozóny so spoločnou monetárnou politikou,“ vysvetľuje rezort financií.

Veľkosť rozpočtu závisí od jeho funkcií

S tým, aké úlohy bude plniť samostatný rozpočet eurozóny, súvisí aj jeho veľkosť. Kým Macron dávnejšie hovoril o rozpočte na úrovni niekoľkých percent HDP eurozóny, nemecká kancelárka bola vo vyjadreniach zdržanlivejšia. Podľa nej by mal disponovať rozpočtovými prostriedkami v hodnote desiatok miliárd eur, čo by bolo hlboko pod jedným percentom HDP devätnástky krajín platiacich spoločnou menou.

Francúzsko-nemecký návrh ale konkrétne čísla neprináša a tvrdí, že veľkosť rozpočtu bude závisieť od dohody lídrov členských štátov.

V podobnom duchu sa k objemu rozpočtu eurozóny vyjadril aj slovenský rezort financií.

„Veľkosť rozpočtu by mala závisieť od jeho funkcie. Cieľom Ministerstva financií Slovenskej republiky je vytvorenie efektívnej a kredibilnej stabilizačnej funkcie v rámci rozpočtu,“ odpísal rezort Petra Kažimíra na otázku redakcie portálu EURACTIV.sk

Zdieľané riadenie

Fracúzsko-nemecký návrh poskytol aj odpoveď na otázku, či pôjde o samostatný rozpočet alebo bude súčasťou sedemročného rozpočtu celej EÚ. Francúzsko uprednostňovalo prvú možnosť, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa ale vyjadril proti vytváraniu paralelných štruktúr pre eurozónu.

Paríž a Berlín preto zvolili cestu, ktorá spája obidva prístupy.

„Návrh predstavuje kombináciu oboch prvkov, keďže spadá pod rozpočet EÚ a zároveň predpokladá využitie inštitútu medzivládnej dohody členských štátov eurozóny na zadefinovanie parametrov fungovania rozpočtu pre eurozónu,“ napísalo tlačové oddelenie rezortu financií.

To znamená, že na riadení rozpočtu by sa mali podieľať členské štáty menovej únie spolu s Európskou komisiou. „Členské štáty eurozóny budú pripravovať programy pre plnenie rozpočtových úloh…Komisia bude programy schvaľovať,“ píse sa v návrhu.

 

Anketa: Potrebuje eurozóna svoj vlastný rozpočet?

Odpovedá slovenský europoslanec Richard Sulík, český europoslanec Tomáš Zdechovský a Vedúci zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Ladislav Miko. 

Pokiaľ samostatný rozpočet bude spadať pod rozpočet EÚ, bude ho musieť odsúhlasiť všetkých 27 krajín EÚ. Prístup k jeho finančným prostriedkom ale budú mať len členské štáty eurozóny.

Rozpočet by mal byť financovaný z národných príspevkov členských krajín eurozóny, ale aj novozavedených európskych daní. V návrhu sa ako jeden z možných zdrojov explicitne spoímna len daň z finančných transakcií.

O tejto možnosti sa v EÚ bezvýsledne diskutuje už od roku 2010. Slovensko je členom skupiny desiatich členských štátov, ktoré v rámci posilnenej spolupráce pracujú na vytvorení tejto dane.  „Zavedenie a využitie dane z finančných transakcií ako zdroj rozpočtu eurozóny by si však vyžadovalo zapojenie všetkých ČŠ eurozóny,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo financií.