Eurozónu ani Slovensko by zatiaľ turecká kríza nemala ovplyvniť

Zmenáreň v Istanbule. [EPA-EFE/SEDAT SUNA]

Turecká finančná kríza sa postupne prelieva aj na starý kontinent, a to najmä v sektore bankovníctva. Vláda v Ankare sa ale s opatreniami neponáhľa.

Eurozónu ani Slovensko by zatiaľ turecká kríza nemala priamo ovplyvniť. Môže však zasiahnuť hospodárstvo Európy prostredníctvom európskych bánk, najmä španielskych, talianskych a francúzskych, uviedli pre TASR analytici.

Turecká líra v súčasnosti zažíva voľný pád, ktorý mierne zabrzdila utorková korekcia, priblížila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Spresnila, že od štvrtka minulého týždňa (9.8.) turecká mena stratila oproti americkému doláru 24 percent a oproti euru je slabšia o 21 percent.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Európske banky s podielmi v Turecku

Kríza v Turecku môže ovplyvniť hospodárstvo eurozóny a Európskej únie prostredníctvom európskych bánk. Ide najmä o španielske, talianske či francúzske inštitúcie, ktoré majú v tejto krajine relatívne vysoké pohľadávky. Myslí si to menový stratég Saxo Bank John J. Hardy s tým, že nateraz to vyzerá, že tieto pohľadávky splatené nebudú.

Muchová potvrdila, že turecká nákaza sa prelieva aj na meny, akcie a dlhopisy iných rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré oslabujú.

„Avšak na kurze eura to cítiť tiež, keďže majetkové účasti niektorých európskych bánk (hlavne španielskych, talianskych a francúzskych) v Turecku trhy rozrušili. Zatiaľ by však eurozóna ani Slovensko nemali pocítiť priamy dosah tureckej krízy,“ uistila s tým, že dôležitý je vývoj situácie v nasledujúcich dňoch.

Erdoğan prevzal nový úrad a menoval svoj kabinet

Hoci sa to nezdá, Turecko je oficiálne prezidentskou republikou ešte len od včera.

Euro v poslednom čase podľa Hardyho oslabuje a dôvodom je aj politické rozdelenie Únie v otázke potenciálnej ďalšej pomoci bankám.

Pokles môže pokračovať, analytici však nepredpokladajú, že to bude o viac ako pár percent.

„Obchodné expozície voči Turecku totiž síce v absolútnych hodnotách predstavujú relatívne vysoké číslo – približne 90 miliárd eur, no ide len o malé percento z celkového exportu do krajín mimo EÚ,“ ozrejmi Hardy.

Balíček opatrení

Stabilizovať líru by malo byť podľa Muchovej hlavnou snahou tureckej centrálnej banky.

„Turecká centrálna banka v týchto dňoch pripravila balíček opatrení, ktoré by mali hlavne zvýšiť prísun likvidity tureckým bankám – ozrejmila požiadavky na kolaterál pre banky, ktoré si od nej chcú požičať, a znížila požiadavky na kapitálové rezervy komerčných bánk,“ skonštatovala, pričom o zvýšení sadzieb sa podľa nej nehovorilo.

Turecké banky budú musieť zároveň reštrukturalizovať svoje pôžičky, ktoré si vzali od európskych bánk, čo môže situáciu zhoršiť.

„To spôsobí, že úverová kríza bude ešte horšia a Turecko sa z nej bude dlho spamätávať. Zahraniční veritelia totiž nebudú chcieť na určitý čas tureckým bankám znovu požičať,“ podotkol Hardy, podľa ktorého je záchrana od Medzinárodného menového fondu pre postoje tureckého prezidenta nepravdepodobná.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Obrovské sumy peňazí, ktoré si turecká vláda a predovšetkým turecký súkromný sektor vypožičali v cudzej mene, podľa analytika spôsobili v krajine veľký deficit bežného účtu platobnej bilancie. To vytvorilo predpoklad pre možný budúci vznik krízy, doplnil Hardy.

„Táto situácia určite slúži ako výstražné znamenie, že úvery v cudzích menách sú rizikom,“ upozornil.