Expert MMF: Slovenské poľnohospodárstvo je príliš závislé od verejných zdrojov

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Slovensko má šancu, aby sa po revízii výdavkov výrazne lepšie pripravilo na nové programové obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky, hovorí expert Medzinárodného menového fondu HANS KORDIK.

Po roku práce finišuje analytický Útvar Hodnota za peniaze na ministerstve financií v spolupráci s rezortom pôdohospodárstva priebežnú správu o revízii verejných výdavkov v poľnohospodárstve. Podobné revízie už robil pre iné rezorty a témy, napríklad pre dopravu, životné prostredie, školstvo či zdravotníctvo.

Zmyslom revízie výdavkov pre poľnohospodárstvo je zmapovať efektívnosť míňania peňazí zoči-voči plneniu oficiálne nastavených cieľov v rezorte ako sú produktivita, udržateľnosť, kvalita života na vidieku a podobne.

Priebežná správa by mala byť zverejnená v nabližších týždňoch. Pokrýva dáta, ktoré „diagnostikujú“ slovenský sektor poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a lesného hospodárstva a to aj v kontexte porovnania s inými členskými štátmi EÚ.

Expertná spätná väzba

Priebežnú správu konzultujú slovenskí analytici aj s medzinárodnými expertmi. Jedným z nich je aj expert na ekonomiku poľnohospodárstva Medzinárodného menového fondu (MMF) Hans Kordik.

Podľa neho je význam revízie zásadný, nakoľko analýza, ktorú bude obsahovať by Slovensku mohla pomôcť sa výrazne lepšie pripraviť na nové programové obdobie EÚ (2021 až 2027). Inými slovami, môže pomôcť nastaviť si národnú podobu spoločnej poľnohospodárskej politiky  (SPP) tak, aby priniesla vyššiu pridanú hodnotu.

S dôkladnou analýzou by sa už nemalo stávať, ako býva bežné, že záujmové združenia, „ktoré najhlasnejšie kričia, dostanú najväčší diel koláča“, hovorí Kordik.

Slovenskí poľnohospodári nie sú s rozpočtovým návrhom Komisie spokojní

Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.

„Odporúčania z tejto analýzy sa dajú použiť v Bruseli a podporiť jasnú pozíciu v Rade alebo v Parlamente, keďže o reforme (spoločnej poľnohospodárskej politiky, pozn. red.)  sa bude hovoriť ešte aj v roku 2019,“ dodáva. V tíme, ktorý revíziu pripravuje, vidí ekonóm MFF, ktorý v minulosti pracoval pre Svetovú banku aj ako poradca pre rakúsku vládu, „veľa odhodlania“.

Kordik hovorí, že slovenské poľnohospodárstvo má oproti iným krajinám priaznivú štruktúru fariem. Od vstupu do EÚ sa na Slovensku zvýšil príjem fariem aj produktivita. Hoci by štruktúra fariem mohla naznačovať, že produktivita nebude problém, dáta hovoria opak. Slovensko v produktivite poľnohospodárstva zaostáva za priemerom EÚ.

Veľkú časť diskusie na Slovensku bude preto podľa Hansa Kordika tvoriť téma, ako túto produktivitu zvýšiť. Jedným z faktorov nízkej produktivity môže byť podľa neho aj nízka cena pôdy.

Slovenské farmy sú veľmi veľké – 20 % veľkých fariem obhospodaruje 94 % pôdy. Veľké farmy pri relatívne nízkej produktivite zároveň „skonzumujú“ veľkú väčšinu verejných zdrojov. Pri priamych platbách sa tak otvára otázka rovnosti. Veľký počet prijímateľov, okolo 75 %, dostáva len malé percento priamych platieb.

Malí farmári čelia podobným problémom ako všade na svete, sú to problémy s kapitálom, politicky sú marginalizovaní, keďže nemajú vyjednávaciu silu, a majú tiež horší prístup k technológiám alebo k novým riešeniam pre zavlažovanie.

Závislosť vedie k „závisti“

Pokiaľ ide o príjem fariem, Slovensko sa v jeho výške blíži k priemeru EÚ. Podiel verejnej podpory v príjmoch v poľnohospodárstve je v európskej 28čke najvyšší práve na Slovensku, hovorí Kordik.

To môže byť aj dôvod, prečo v diskusii dominuje porovnávanie výšky priamych platieb s inými krajinami, kde sú vyššie.

„Preto je tu aj veľká závislosť (na verejných zdrojoch), čo následne vedie aj k tomu, že sa pozeráme za hranice koľko dostávajú iní“, hovorí Kordik. Iné štáty sa podľa neho správne viac zaoberajú otázkou, ako zvýšiť príjem v sektore bez verejnej podpory. „Jeden zo spôsobov je pridaná hodnota. Vieme, že slovenské poľnohospodárstvo má potenciál.“ Veľkou výhodou Slovenska je, že 1/3 pôdy je veľmi úrodná černozem.

Vhodnou cestou je diverzifikácia príjmu fariem. V iných krajinách je to napríklad agroturistika alebo bioenergetika, teda obnoviteľné zdroje na základe organických substancií. V mnohých členských štátoch farmári investujú do verejných mlynov alebo do biospaľovní. Takisto je tu možnosť preorientovať skladbu plodín viac na potreby trhu. Ovocie a zelenina napríklad zaznamenávajú nárast spotreby.

„Organické farmárstvo môže tiež priniesť pridanú hodnotu, pričom úspech organického farmárstva neleží vo verejnej podpore, potrebuje to trh. Musíte na to mať stratégiu.“

Ekonóm spomína aj ďalší dôvod, prečo je potreba znižovania závislosti na verejných zdrojoch akútna. „Nestaval by som veľmi na dlhodobú dostupnosť európskeho rozpočtu pre účely verejnej podpory. Treba sa pozerať na alternatívy ako zvýšiť príjem fariem.“

Aké je miesto strednej a východnej Európy v ďalšom rozpočte EÚ?

Krajinám strednej a východnej Európy sa otvára viacero možností, ako získať nové finančné prostriedky z nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. V rokovaniach o jeho budúcej podobe musia zabudnúť na vzájomné nezhody, píše VLADISLAVA GUBALOVÁ.  

Pre budúce obdobie je aktuálna aj téma zastropovania platieb pre veľké farmy. „Keďže na Slovensku prevažujú veľké farmy, vláda sa môže ocitnúť pod značným tlakom práve od nich. Dnes je ale veľa farmárov, ktorí vypadli z rámca podpory z EÚ.“ Tieto zdroje by sa podľa neho mohli presunúť k sociálne zraniteľnejším farmárom, ktorí sa združia v organizáciách výrobcov.

Kordik je spoluautorom štúdie dopadu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na inkluzívny rast. Štúdia sa silne prihovára za význam a využitie druhého piliera SPP, teda rozvoj vidieka. Slovensko v minulosti presúvalo peniaze z piliera rozvoja vidieka do priamych platieb, ktoré sú administratívne omnoho jednoduchšie na čerpanie.

Naopak, investície z regionálneho rozvoja sú náročnejšie na absorpciu. „Sú mnohé členské krajiny, ktoré uspeli v administrovaní programu rozvoja vidieka. Som z Rakúska, ktoré je jednou z týchto krajín, máme absorpciu na úrovni 99 %, dávame do toho veľa prostriedkov. Verím, že Slovensko je to tiež schopné urobiť.“

Rozvoj vidieka je schopný podporiť mnoho opatrení, ktoré prinášajú pridanú hodnotu, čo je jedna z priorít slovenského pôdohospodárstva definovaná v oficiálnych dokumentoch.

Jednoduchšia s väčším slovom pre členské štáty. Takú agropolitiku sľubuje Komisia

Debata o podobe poľnohospodárskej politiky EÚ a jej podporných schém po roku 2020 odštartovala aj na Slovensku. Splnomocnenec vlády Anton Marcinčin vidí v správne nastavenej poľnopolitike na národnej úrovni veľkú príležitosť pre najmenej rozvinuté okresy.

„Diverzifikácia príjmov, investície, modernizácia farmárčenia, toto všetko môže viesť k zvyšovaniu produktivity. Voda je tiež jedným z jej faktorov, čo sa dá riešiť napríklad opatreniami v podpore kvalitnej závlahovej infraštruktúry. Ďalšími sú digitálne technológie, ktoré znižujú transakčné náklady, znižujú emisie a produktivite pomáhajú cez precízne farmárstvo.“

Revízia funkčnosti administratívy?

Kordik si myslí, že revízia výdavkov v poľnohospodárstve by mala viesť aj k otvoreniu otázky efektívnosti administratívy v sektore. Sám má skúsenosti aj s nastavovaní administratívneho a kontrolného systému pre rôzne druhy priamych poľnohospodárskych platieb.

„Do budúcnosti by stálo za to zvážiť aj funkčnú revíziu, ktorá by pokrývala aj všetky orgány, agentúry a štátne podniky v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva,“ hovorí.

Environmentálne ciele v agropolitike budú v revízii výdavkov pokrytý len čiastočne. „Niekedy je veľmi zložité z dát, ktoré existujú to skutočne zhodnotiť. Environmentálna udržateľnosť sa dá vyhodnocovať rôznym spôsobom, hodnotením kvality pôdy, uhlíkovou stopou a podobne. V mnohých krajinách, kde sme robili uhlíkovú analýzu, vidíte priamu súvislosť medzi zmenami v počte hospodárskych zvierat a objeme emisií. Na Slovensku je produkcia z 61 % v rastlinnej výrobe a 39 % v živočíšnej.“

Konzultácie s medzinárodnými expertami pri revízii verejných výdavkov sú súčasťou programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý financuje Európska komisia a realizuje sa v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom. Program beží od roku 2017 a jeho hlavným cieľom je prispieť k inštitucionálnym, administratívnym a štrukturálnym reformám v členských štátoch formou technickej asistencie.