Je nemysliteľné, aby sa v čase, keď Únia hľadá spôsoby ako posilniť hospodárske riadenie, nediskutovalo aj o rozpočte EÚ. Tvrdí to zakladateľ parížskeho think-tanku Confrontation Europe – Philippe Herzog, ktorý hostil konferenciu zameranú na reformu rozpočtu.
Snaha o reformu rozpočtu prebieha už od roku 2007. Komisia však ani po ukončení konzultačného procesu stále nepredložila dokument s návrhmi, ako lepšie prispôsobiť finančné zdroje napĺňaniu strategických cieľov. Očakáva sa, že ho zverejní do konca tohto roka.
Nejde však o najšťastnejšie načasovanie. Národné rozpočty sú pod tlakom a preto je veľmi naivné očakávať, že Únia bude mať šancu na zvýšenie vlastných zdrojov, či už prostredníctvom európskej dane vyberanej z DPH, emisií alebo finančných transakcií.
Podľa francúzskeho stredo-pravého europoslanca Alaina Lamassoura, predsedu výboru EP pre rozpočet, vytvorenie novej európskej dane je z dlhodobého hľadiska veľmi dôležité, no v súčasnosti vylúčené. „Žiaden parlament nie je pripravený ju prijať.“
Správna cesta – znižovanie výdavkov a spolupráca s parlamentmi
Podľa expertov je v súčasnosti jedinou správnou voľbou cesta škrtania výdavkov a konsolidácie financií. Socialistický europoslanec Göran Färm kritizoval plytvanie európskych peňazí – najmä na administratívu rozvojovej pomoci. Podľa neho napríklad v oblasti európskej služby pre vonkajšiu činnosť, by si členské štáty mohli ponechať diplomatické misie v kľúčových krajinách ako USA či Čína, no v menej kritických krajinách by sa mali stiahnuť pod ambasádu EÚ.
Experti okrem toho tvrdia, že na to, aby došlo k všeobecnému pochopeniu konsolidácie rozpočtov a znižovaniu výdavkov je potrebné, aby boli do diskusií aktívne zapojené aj národné parlamenty. Lamassoure ako možný spôsob uviedol spoločné rokovanie medzi rozpočtovými výbormi parlamentov všetkých členských štátov s príslušným výborom Európskeho parlamentu.
Súčasná rozpočtová koordinácia je obmedzená len na prehodnocovanie nezrovnalostí a na stretnutia ministrov. Podľa štúdie Európskeho parlamentu, desaťročná lisabonská stratégia z roku 2000 zlyhala, pretože jej európske ciele záviseli od národného financovania a legislatívy, ktoré sa však vo viacerých bodoch nezhodli.
„Členské štáty majú svoje problémy a chcú znížiť európsky rozpočet, no stále dávajú Európskej únii nové úlohy,“ dodal Färm, ktorý zdôraznil, že Európsky parlament bude presadzovať, aby boli nové úlohy adekvátne financované.
Bez zmien v Zmluve
Europoslanci tvrdia, že nové vlastné zdroje Únie by sa mali vytvárať v rámci možností platnej Lisabonskej zmluvy. „Nové dane z finančných transakcií by mohli byť presmerované do EÚ cez členské štáty a to si nevyžaduje zmenu Zmluvy.“ Samotný komisár pre rozpočet Janusz Lewandowski počas svojho vypočutia v Európskom parlamente vyzýval k realizmu. „Nemôžeme očakávať signifikantné zvýšenie európskeho rozpočtu.“
Podľa profesora Iaina Begga z London School of Economics EÚ potrebuje rovnováhu medzi svojimi vlastnými zdrojmi založenými na priamych príspevkoch občanov a financovaní od členských štátov.