Experti: Nemecko je na prisťahovalectve silne závislé

Ilustračný obrázok. [EPA/GEORGI LICOVSKI]

Nemecká vláda sa dohodla na základných premisách nového zákona o imigrantoch. Odborníci, zástupcovia podnikov a odborové zväzy však stále vidia značný priestor na zlepšenie, píše partner portálu EURACTIV.de Der Tagesspiegel.

Pre CDU to bola dlhá cesta. V poslednom desaťročí poprední politici ako Wolfgang Schäuble trvali na tom, že Nemecko nie je prisťahovaleckou krajinou. Nezabudnuteľná je aj poznámka bývalého ministra vnútra CDU Jürgena Rüttgera, ktorý v roku 2000 vyvolal kontroverziu sloganom „Deti namiesto indiánov“ (Motto „Kinder statt Inder“ používal počas kontroverznej kampane proti zelenej karte).

Po nezhodách v Európskej únii sa miestna vláda dohodla na základných premisách nového imigračného zákona. Konečne, ako podotkli odborníci na trh práce.

„V záujme uspokojenia dopytu po pracovných miestach bude Nemecko v budúcnosti potrebovať kvalifikovaných pracovníkov – prisťahovalcov, a to v počte šesťciferného čísla,“  povedal pre Tagesspiegel predseda Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum Marcel Fratzscher. Len v júli 2018 bolo v krajine na trhu viac ako 800 tisíc voľných pracovných miest.

Nemecko, Taliansko a Rakúsko chcú v migrácii nastoliť „poriadok“

V Innsbrucku sa konalo neformálne zasadnutie európskych ministrov vnútra. Slovenská ministerka sa na ňom pýtala, ktorý tretí štát je ochotný s Európskou úniou spolupracovať v obmedzovaní migrácie.

Žiadni prisťahovalci do sociálneho systému

Najdôležitejšie body sa vošli na štyri strany: Rozhodujúcim faktorom pre povolenie pre imigranta budú profesionálna kvalifikácia, vekové a jazykové zručnosti. V centre zámeru ale nie sú len absolventi vyšších škôl či univerzít, ale aj imigranti s odborným vzdelaním.

V budúcnosti už vláda nebude trvať na takzvanej prioritnej skúške, teda na uprednostňovaní domácich žiadateľov pri obsadzovaní otvorenej pozície.

Nemecká vláda si však vyhradzuje právo opätovne zaviesť prioritný test „na ochranu“ nemeckých pracovníkov v krátkodobom horizonte, napríklad ak počet nezamestnaných narastie.

Predpokladom imigrácie by malo byť, aby si žiadatelia mohli zabezpečiť náklady na vlastný život. „Budeme brániť prisťahovalectvu do sociálnych systémov,“ píše sa v základnom dokumente, ktorý má Tagesspiegel k dispozícií.

Tisíce demonštrantov protestovali v Mníchove proti tvrdej imigračnej politike

Približne 25 tisíc demonštrantov prišlo cez víkend vyjadriť nesúhlas s tvrdou politikou bavorskej strany CSU, ktorá vládne s kancelárkou Angelou Merkelovou, a s jej „politikou strachu“ voči migrantom.

Môže ale plánovaný zákon o prisťahovalectve splniť to, čo sľubuje? Zástupcovia podnikateľskej sféry v zásade vítajú predložený dokument a tvrdia, že legislatíva sa posúva správnym smerom.

Odborové organizácie však vidia značnú potrebu zlepšenia v niekoľkých oblastiach. Výrazne je kritizovaná najmä odmietnutá „možnosť zmeniť priradenie“, teda príležitosť pre žiadateľov, ktorí majú prácu, zostať v krajine aj potom, čo im bude zamietnutý azyl.

Proti takejto regulácii je predovšetkým CSU. Časť koalície a celá SPD ju však podporuje: „Nie je možné, aby boli oddané zdravotné sestry či remeselníci odtrhnutí od svojej práce a deportovaní,“ povedal generálny tajomník SPD Lars Klingbeil.

Kompromisným riešením by mohla byť skúšobná lehota, ktorú navrhuje Nemecká krajská asociácia (DLT).

Ktokoľvek, kto žije v Nemecku až do nadobudnutia účinnosti zákona o prisťahovalectve a môže preukázať „reálne výhody v oblasti integrácie“, by mal mať možnosť prejsť z azylového systému na pravidelný trh práce, tvrdí prezident DLT Reinhard Sager.

Ak by sa to skutočne stalo, mohlo by z takéhoto riešenia ťažiť mnoho ľudí. Podľa Centrálneho registra cudzincov žilo v Nemecku koncom minulého roka viac ako 600 tisíc odmietnutých žiadateľov o azyl. Podľa Spolkovej agentúry pre zamestnanosť ale neexistujú záznamy o tom, koľko z nich bolo v skutočnosti zamestnaných.

Merkelová zažehnala vnútrokoaličný spor o migrácii

Konzervatívci nemeckej kancelárky našli riešenie, ktoré odvrátilo pád vlády. Rakúsko naznačilo, že môže obnoviť kontrolu na hraniciach s Talianskom a Slovinskom.

„Ohňostroj nejasností“

Hovorca liberálnej FDP v oblasti trhu práce Johannes Vogel za „veľký hit“ dokument nepovažuje a označuje ho ako „ohňostroj neurčitosti“. Tvrdí, že by legislatíva zaviedla len malé opravy, namiesto toho, aby priniesla „vhodný bodový systém podľa modelu úspešných prisťahovaleckých krajín“.

Vogel referuje na príklad Kanady. Kvalifikovaní pracovníci, ktorých je na trhu práce nedostatok, sa tam môžu na úroveň „prisťahovalcov“ kvalifikovať po tom, ako dosiahnu určitý počet bodov. Posudzujú sa pritom také kategórie ako vzdelanie, jazykové znalosti, vek, či prispôsobivosť.

Hovorca tiež kritizuje skutočnosť, že nemecký minister vnútra Horst Seehofer vo svojom politickom dokumente mlčí o platových obmedzeniach. Podľa Vogela sú požadované platové limity pre držiteľov „modrej karty“, ktorá už dnes umožňuje vysokokvalifikovaným profesionálov do Európskej únie emigrovať,  „nerealistické“.

Pre absolventov sú obmedzenia v súčasnosti stanovené na 52 tisíc eur ročne, v nedostatkových zamestnaniach na 40 560 eur.

Moslimovia v západnej Európe: V integrácii pokročili, spoločnosť ich ešte neprijala

Podľa prieskumu nemeckej nadácie je dnes oveľa viac moslimov vzdelaných, zamestnaných a hovorí jazykom krajiny, v ktorej žijú.

Ďalším problémom, ktorý odborníci v dokumente podľa kritikov nesprávne formulujú, je uznávanie zahraničných diplomov.

„Musí (to) ísť rýchlejšie a fungovať bez byrokracie,“ hovorí ekonóm Marcel Fratzscher. „V súčasnej dobe nemôže do Nemecka ľahko prísť ani lekár zo Španielska. Pre doktora z Indie to je ešte ťažšie.“

Predseda združenia zamestnávateľov Ingo Kramer žiada, aby sa cudzincom, ktorí majú dokončené vzdelanie, umožnil nástup do zamestnania aj v prípade, že ich kvalifikácia  „nie je stopercentne rovnocenná s nemeckým vzdelaním“.

Je tiež kontroverzné, že prisťahovalectvo sa v budúcnosti nebude obmedzovať na takzvané nedostatkové profesie, teda pracovné pozície v oblastiach ako je mechatronika, IT, či údržba a vývoj softvéru, kde je v súčasnosti nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

„Odstránenie obmedzenia, ktoré bolo predtým úzko definované ako „nedostatkové profesie“ by umožnilo, že prisťahovalectvo by sa mohlo v zásade vyskytovať vo všetkých trénovaných povolaniach a skutočné potreby na trhu práce by mohli byť pokryté odborníkmi zo zahraničia,“ hovorí Kramer.

Nemecká konfederácia odborových zväzov (DGB) to považuje za nesprávne. Domnieva sa, že potreba sa musí definovať spolu s príslušnými odvetviami. Až na jej základe by sa malo rozhodnúť, či je imigrácia v tejto oblasti nevyhnutná.

Žiadne nevýhody pre Nemcov na trhu práce

DGB tiež kritizuje, že možnosť dočasného hľadania zamestnania, ktorá je zahrnutá v základnom dokumente, nie je nová. Tento postup je už teraz k dispozícii pre zahraničných absolventov nemeckých univerzít a tiež štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí majú akademický titul a vedia preukázať potrebné finančné prostriedky a zdravotné poistenie.

Rozšírenie nariadenia na odborne spôsobilých štátnych príslušníkov tretích krajín je skôr placebo, nakoľko sa už dnes táto možnosť takmer nevyužíva.

Mnohí zástupcovia podnikov sú pozitívne naklonení najmä zrušeniu prioritnej skúšky. Ak občan krajiny mimo EÚ prejaví záujem o existujúcu pracovnú pozíciu v Nemecku, túto skúšku musí pripraviť  Zamestnanecká agentúra. Orgán následne objasní, či by na pozíciu mohol byť vhodní aj nemeckí občan alebo občan Európskej únie. Pri nedostatkových profesiách sa toto prvotné preverenie neuplatňuje.

Ak by na to bolo hospodárstvo krajiny pripravené, v budúcnosti by sa toto preverovanie mohlo z legislatívy úplne vytratiť.

Za príliš prehnané považuje ekonóm Marcel Fratzscher obavy z toho, že by v dôsledku zrušenia prioritného testu mohol byť znevýhodňovaný nemecký jazyk.

„Človek, ktorý hovorí po nemecky, žije tu a je integrovaný, má vždy obrovské výhody oproti kandidátovi, napríklad z Ázie.“ Výnimkou môžu byť ale zamestnania v spoločnostiach, ktorých obchodným jazykom je angličtina.

Utečenecké kvóty majú úspešnosť nad 90 %

Slovensko ako jeden z hlavných argumentov o nefunkčnosti kvót používa ich údajnú nízku efektivitu.

Súťaž so Spojenými štátmi a Kanadou

Medzi expertmi existuje zhoda, že imigračný zákon je potrebný.

„Nemecko je na prisťahovalectve silne závislé. Ekonomický rozmach v Nemecku by bez prisťahovalectva z iných krajín EÚ nebol možný,“ hovorí Fratzscher.

To dokazuje aj štúdia Centra pre európsky ekonomický výskum v Mannheme a Bertelsmannovej nadácie. Podľa nej cudzinci svojou pridanou hodnotou len v roku 2012 oslobodili nemecký rozpočet o 22 miliárd eur.

„V budúcnosti ale budeme čoraz viac závislí na imigrácii z krajín mimo Európy,“ tvrdí ekonóm.

Je otázne, či v budúcnosti príde do Nemecka toľko ľudí, ako si to nemecká vláda predstavuje.

„Nie je to tak, že ľudia po celom svete sedia na kufroch a čakajú na signál z Nemecka,“ hovorí Ulf Rinne z Výskumného ústavu pre budúcnosť práce v Bonne. Väčšina z nich by rada išla do Spojených štátov alebo Kanady.

Okrem toho iba niekoľko z nich skutočne spĺňa požiadavky, opísané v pláne základného dokumentu legislatívy. Napríklad len málo ľudí na celom svete hovorí po nemecky, dokonca ešte menej z nich má odbornú prípravu, ktorá spĺňa nemecké štandardy.