Experti o eurofondoch na Slovensku: Pri čerpaní zlyháva systém aj ľudský faktor

Diskusné fórum Efektívne a férové manažovanie eurofondov, ktoré zorganizovalo občianske združenie Babrubylon v spolupráci s nadáciou Konrad-Adenauer-Stiftung. [Zdroj: o.z. Babrubylon.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy pred voľbami a po voľbách

Problémy s nedostatočnými personálnymi kapacitami pri čerpaní eurofondov nemajú iba samosprávy. Odborníci poukazujú aj na neuspokojivé odborné znalosti a praktické skúsenosti ministerských úradníkov, ktorí o eurofondoch rozhodujú.

Či už ide o zástupcov súkromného sektora, samospráv, alebo štátu, na jedno majú rovnaký názor: Slovensku na viacerých úrovniach chýbajú odborné kapacity na lepšie čerpanie eurofondov. Taký bol aspoň záver jedného z panelov diskusného fóra Efektívne a férové manažovanie eurofondov, ktoré zorganizovalo občianske združenie Babrubylon v spolupráci s nadáciou Konrad-Adenauer-Stiftung.

Odborníci z oblasti eurofondov poukázali aj na systémové nedostatky v riadení eurofondov, predovšetkým vo verejnom obstarávaní, či sankčnom mechanizme pri nezrovnalostiach v eurofondových projektoch. Riešenia očakávajú od novej vlády.

Radšej úvery

Súčasný stav čerpania fondov EÚ je podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Kaliňáka daňou za to, že Slovensku 20 rokov chýba reálna agenda v oblasti verejnej správy. Samosprávy sú najväčšou skupinou oprávnených žiadateľov eurofondov na Slovensku. Mestám a obciam ale podľa Kaliňáka chýbajú kapacity na zvládnutie byrokraticky náročného eurofondového procesu.

„Občas ľudia majú pocit, že dokážu napísať a implementovať projekt, ale roztrasú sa hneď pri prvej žiadosti o platbu,“ vysvetľuje Kaliňák. Starostovia, ako hovorí, majú strach z toho, že pre pochybenia v projektoch prídu o peniaze alebo budú „na konci dňa kriminalizovaní“. Namiesto eurofondov preto siahajú po iných spôsoboch financovania, napríklad výhodných úveroch od Európskej investičnej banky (EIB).

Denisa Žiláková, šéfka Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ktorý dohliada na eurofondy, za náročnými pravidlami čerpania vidí čoraz väčší tlak médií a občianskej spoločnosti na transparentnosť v eurofondoch. „To je celkom v rozpore so zjednodušovaním. Transparentné procesy sú náročnejšie a dlhšie,“ vysvetľuje.

Za zlé čerpanie eurofondov dnes nikto nenesie zodpovednosť, strany to chcú zmeniť

VOĽBY 2020 | Politické strany pred štartom nového programového obdobia zdôrazňujú potrebu zjednodušiť, zefektívniť a spriehľadniť proces čerpania eurofondov. Konkrétne opatrenia, ako to chcú dosiahnuť, vo volebných programoch až na niekoľko výnimiek chýbajú.

Žiláková priznáva, že problémy s administratívnymi kapacitami sa netýkajú iba samospráv. Príklad Operačného programu výskum a inovácie (OP VaI), ktorý sa dlhodobo trápi s čerpaním, podľa nej ukazuje, že „všetko je o ľuďoch“. „Ľudia z riadiacich orgánov často sedia doma a nechodia sa radiť do Bruselu, čo je veľký problém,“ hovorí Žiláková. V prípadoch zlyhávajúcich operačných programov je preto nevyhnutné krízové riadenie. Jedným z takýchto opatrení bolo aj zlúčenie OP VaI a Operačného programu integrované infraštruktúra, vďaka ktorému sa Slovensko zatiaľ vyhlo prepadu ďalších desiatok miliónov eur v roku 2019.

Na problémový ľudský faktor v eurofondoch poukazuje aj Katarína Rochovská, ktorá v minulosti s eurofondami pracovala na viacerých ministerstvách a dnes sa im venuje v súkromnom sektore, ale aj externe pre trnavský samosprávny kraj. Úradníkom, ktorí rozhodujú o dotáciách podľa nej chýbajú praktické skúsenosti s implementáciou eurofondových projektov. „Kapacity sú obrovské. No je to mašinéria, ktorá nemá kontakt s realitou a nie je dostatočne odborne zdatná,“ hovorí Rochovská.

Napriek tomu si myslí, že hlavným problémom eurofondov na Slovensku zostáva systém ich manažmentu.  Ako dodáva, krízové opatrenie nepotrebujú len niektoré operačné programy, ale celé riadenie eurofondov. Od budúcej vlády očakáva, že uchopí problém čerpania minimálne na úrovni splnomocnenca vlády a spraví kroky, ktoré zjednodušia implementáciu a riadenie eurofondov na všetkých úrovniach.

Problémové verejné obstarávanie

Ako ukážkový príklad systémového zlyhania uvádza spôsob kontrol verejného obstarávania. Ak chce samospráva vyhlásiť súťaž na schválený eurofondový projekt, musí riadiaci orgán požiadať o kontrolu verejného obstarávania ešte pred súťažou (takzvané ex-ante kontroly). Na rozhodnutie príslušného ministerstva podľa nej často čaká dvanásť mesiacov, pričom obstarávanie v celom procese prechádza ešte ďalšími kontrolami. „Keď si to spočítate dohromady, len proces verejného obstarávania zaberie bežne rok aj pol, niekedy aj dva roky,“ popisuje svoje výhrady Rochovská.

Ako vysvetľuje Martin Jakubek z ministerstva školstva, ex-ante kontroly sa zaviedli ako preventívny mechanizmus, aby zabránil situáciám, kedy v pokročilej fáze na riadiace orgány prichádzali verejné súťaže, ktoré boli od začiatku pripravené chybne. Tvrdí, že úradníci na ministerstve sa vďaka prvým ex-ante kontrolám začali na verejné súťaže pozerať „očami obstarávateľa“.

„Systém sankcií za verejné obstarávanie je nastavený tak, že je jedno, či v ňom máte jednu alebo viac chýb. Korekcia je na konci vždy rovnaká,“ hovorí úradník, ktorý má na rezorte v gescii posudzovanie verejných obstarávaní. Preto sa prihovára, aby sa sankčný mechanizmus pri príprave nových európskych smerníc zracionalizoval.

Eurofondy po roku 2020: Ako je do prípravy dotačného obdobia zapojená občianska spoločnosť?

Podľa Centrálneho koordinačného orgánu je slovenské nastavenie eurofondov „silno participatívne“. Ochranár Daniel Lešinský ale poukazuje na to, že zástupcovia tretieho sektora štátu s eurofondami pomáhajú zadarmo. 

Na Slovensku vidí „obrovský problém“ práve s kvalitnou prípravou verejného obstarávania. Rezort školstva rieši zákazky od malých škôl, cez občianske združenia až po veľké univerzity. „Častokrát som sám v šoku, že pri obrovských zákazkách príde dokumentácia, ku ktorej máme niekedy 10 až 15 strán pripomienok,“ popisuje.

Aj on ako veľkú komplikáciu vníma nedostatočné obstarávacie kapacity. Vo verejných obstarávaniach sa podľa Jakubeka systémovo objavujú problémy, ktoré tlačia ministerstvá k sprísňovaniu kontrolných mechanizmov. To vytvára nové administratívne nároky na prijímateľov. Celý proces sa tak dostáva do „začarovaného kruhu“, v ktorom sa najlepšie zorientovali súkromné konzultačné firmy. „Starosta alebo riaditeľ školy na to nestačí. Preto za ním prídu firmy s tým, že mu projekt zmanažujú. Problémom ale je, že to nie je vždy v jeho prospech. Zodpovednosť za prípadné korekcie pritom ale nenesie firma ale prijímateľ,“ približuje svoje výhrady voči konzultačným firmám Jakubek.

Sami prijímatelia, ako dodáva, neprikladajú verejnému obstarávaniu vážnosť a nemajú záujem o odborné vzdelanie v tomto ohľade. Ako dobrý krok preto vníma systém profesionalizácie verejného obstarávania, ktorý v súčasnosti plánuje Úradu pre verejné obstarávanie.

Poradenské firmy: problém alebo záchrana?

Združenie miest a obcí Slovenska vďaka eurofondom v roku 2018 spustilo sériu prieskumov, v ktorých mapuje rôzne oblasti činnosti miestnej územnej samosprávy. V rámci nich sa zaujímal aj o názory starostov a primátorov na eurofondy. Jedno z hlavných zistení je, že samosprávy potrebujú väčšiu pomoc od štátu pri eurofondových projektoch. Ďalším záverom, ako pripomína Michal Kaliňák, je, že starostovia nemajú dobré skúsenosti s poradenstvom súkromných firiem.

Cestu ako pomôcť regiónom s eurofondami podľa Denisy Žilákovej ukazuje sieť siedmich regionálnych centier, ktoré Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu spustil v tomto programovom období. Pracujú v ňom odborníci priamo z regiónov, ktorí samosprávam pomáhajú s prípravou žiadostí o dotácie a verejným obstarávaním. „Stretlo sa to s obrovským úspechom. Zatiaľ voči tomu nezaznela žiadna kritika zo strany občianskej spoločnosti, alebo médií. A štát to nestojí ani euro,“ uviedla na diskusii šéfka CKO.

V novom programovom období budú o regionálnych eurofondoch rozhodovať samosprávy

Rozhodovanie o eurofondoch má byť jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k občanom. 

Budúca vláda by podľa Denisy Žilákovej v budúcom programovom období mala vyčleniť špeciálne prostriedky pre obce a mestá, ktoré by im pomohli vybudovať profesionálny personál na prípravu kvalitných projektov. „Starostovia a primátori si nezaslúžia, aby si dodatočne sami platili firmy na prípravu projektov. Mali by to mať k dispozícii zadarmo z technickej asistencie operačného programu,“ ďodáva Žiláková.

Podľa Kataríny Rochovskej sú tieto firmy boli veľakrát pre obce a mestá „jedinou záchranou“, pretože zamestnanci obecných úradov niekedy nemajú odborné schopnosti na zvládnutie byrokratickej práce spojenej s eurofondovým projektom. V súčasnom dotačnom období samosprávy preto začali na dohodu prijímať pradovníkov na pomoc s eurofondami.

„Firmy ale stále garantujú väčšiu skúsenosť, profesionalizáciu a komplexnosť – vrátane právnych služieb -, ako dohodár, hoci je lacnejší,“ obhajuje zapojenie súkromných firiem Rochovská.