Farmári o záväzku znižovať produkciu metánu: Poľnohospodárstvo dopláca na emisie v iných sektoroch

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Záväzok znížiť emisie metánu v poľnohospodárstve, ku ktorému sa v Glasgowe prihlásilo 103 krajín, sa zameriava hlavne na technologické postupy v chovoch a nie na znižovanie spotreby živočíšnych produktov.

Poľnohospodársky sektor, ktorý je jedným z najvýznamnejších svetových producentov metánu, bude priamo ovplyvnený prvým globálnym záväzkom znížiť emisie metánu do roku 2030 aspoň o 30 percent pod úroveň z roku 2020.

Nový globálny záväzok na zníženie metánových emisií oznámili svetoví lídri počas prvých dní kľúčovej klimatickej konferencie OSN COP26 v škótskom Glasgowe.

Podľa odhadov Európskej komisie by prisľúbených 30 percent mohlo do roku 2050 znížiť predpokladané otepľovanie Zeme aspoň o 0,2 stupňa Celzia.

Metán je totiž skleníkovým plynom (GHG) s nižšou životnosťou ako oxid uhličitý, no zároveň má väčšiu schopnosť zachytávať teplo – v priebehu 20 rokov až 84 krát viac.

Najviac metánu vzniká prirodzeným spôsobom – napríklad v mokradiach alebo močiaroch. Keď sa ale ne jeho uvoľňovanie pozrieme z hľadiska ľudskej činnosti, najväčším producentom je poľnohospodárstvo.

V poľnohospodárstve najväčším zdrojom metánu – priamo súvisiacim s ľudskou činnosťou – je enterická fermentácia, čiže plyny vytvorené trávením hospodárskych zvierat – hlavne kráv, ktoré sa chovajú na mäso a mlieko. K tomu treba prirátať plyn uvoľnený z hnoja a hnojovice. Predpokladá sa, že v bachoroch prežúvavcov vzniká vyše 80 percent poľnohospodárskeho metánu. Celkovo chov zvierat zodpovedá za 30 percent emisií metánu.

V agrosektore je druhým hlavným zdrojom metánu produkcia ryže. Na svedomí ho majú mikroorganizmy žijúce pod vodou ryžových polí.

Lídrami iniciatívy boli od začiatku Spojené štáty a Európska únia, ktoré sa na záväzku dohodli ešte v septembri. Na summite sa im do dohody podarilo zapojiť ďalších 103 krajín. Tie spolu vytvárajú 46 percent globálnych emisií metánu a predstavujú 70 percent svetovej ekonomiky. Do dohody sa pridalo aj niekoľko krajín s veľkou tradíciou chovu dobytka ako Brazília, Kanada, Argentína a Nový Zéland.

Niektoré krajiny s vysokými emisiami metánu sa však rozhodli záväzok nepodpísať, vrátane Číny, Indie, Austrálie a Ruska.

Inovácie a spotreba

Ak chce svet znižovať emisie metánu v poľnohospodárstve mal by sa zamerať živočíšnu výrobu. Tu existujú dve možnosti: efektívne obmedzovať emisie vo výrobe, alebo znížiť spotrebu živočíšnych produktov.

Dohoda z OSN ide prvou cestou.

Podpísaný globálny prísľub sa zameriava hlavne na technické opatrenia, ktoré majú pomôcť znižovať emisie metánu.

Veda a technológia môžu pomôcť znížiť produkciu metánu podporou inovatívnych zložiek v krmivách, ktoré minimalizujú emisie metánu z enterickej fermentácie. Podľa OSN sa takto do roku 2030 dajú znížiť emisie v sektore každý rok o 20 percent. V posledných rokoch sa objavujú stále nové metodológie na kvantifikáciu alebo odhad emisií metánu zo zažívacieho traktu dobytka.

Ako podporiť rastlinné stravovanie na Slovensku (VIDEO)

Slovák v priemere ročne skonzumuje 69 kíl mäsa a len dve kilá strukovín. Medzi receptúrami, ktoré školským jedálňam predpisuje vyhláška rezortu školstva, je iba 10 hlavných jedál zo strukovín a zároveň vyše 230 receptúr na jedál z mäsa.

Odporúčania ponúkajú aj závery poradných skupín OSN, ktoré sa venujú poľnohospodárstvu.

„Práca s pôdou a živinami a ich optimálne využívanie, vrátane organických hnojív a lepšieho hospodárenia s maštaľným hnojom sú základom trvalo udržateľných systémov výroby potravín odolných voči zmene klímy a môžu prispieť ku globálnej potravinovej bezpečnosti,“ píše v dokumente.

Hoci environmentálni aktivisti iniciatívu privítali, vyjadrili tiež sklamanie, že sa v nej skoro vôbec neodkazuje na opatrenia upravujúce vzťah ľudí k potravinám. Medzi ne patrí zmena stravovania alebo boj proti plytvaniu potravinami, ktoré môžu podľa niekoľkých mimovládnych organizácií priniesť až 57 percentné zníženie v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí.

Podľa Harriet Bradley z Inštitútu pre európsku politiku životného prostredia (IEEP) záväzok síce zahŕňa zníženie poľnohospodárskych emisií, ale len na strane výroby.

„Veľmi sa zameriavame na zlepšenie efektivity produkcie, ako napríklad na kŕmne prísady na zníženie metánu,“ uviedla pre portál EURACTIV a dodala, že sa nehovorí o znížení spotreby mäsa alebo prechode na rastlinnú stravu, najmä v bohatých krajinách.

Znižovanie metánu v Európskej únii

Únia podniká kroky na zníženie produkcie metánu už od roku 1996, kedy Komisia plánovala znížiť emisie zo skládok takmer o polovicu.

Koncom októbra však Európsky parlament v správe k Stratégii EÚ na zníženie emisií metánu po prvý raz vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh so záväznými cieľmi pre zníženie metánu, ako súčasť Európska zelená dohoda.

Zelení aktivisti túto správu privítali, pričom organizácie Humane Society International uviedla, že europoslanci odolali „cynickým pokusom“ oslabiť jazyk o význame emisií spojených s chovom zvierat.

Najväčšie agropotravinárske združenie v EÚ COPA-COGECA uviedlo, že dohodu v zásade podporuje, no nepáčia sa mu výzvy na prijímanie ďalších záväzných cieľov, ktoré smerujú na Európsku komisiu.

„Poľnohospodári by mali mať možnosť sami rozhodovať, ktoré postupy znižovania produkcie metánu sú pre nich najlepšie, namiesto toho, aby sa pred nich opäť kládli nedosiahnuteľné ciele, ktoré ich nakoniec odradia od ich dobrovoľného úsilia,“ píše zväz.

Zastupuje reťazce na Slovensku: Ponuku mäsa regulovať netreba, trh sa zreguluje sám

Kým pred piatimi rokmi rastlinné alternatívy v regáloch obchodov neboli, teraz sa predávajú na najlepších miestach, tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu MARTIN KRAJČOVIČ. „No žiadny obchodník si nemôže dovoliť skrachovať len preto, že niektoré potraviny prestane ponúkať, kým konkurencia nie,“ hovorí.

Zároveň ale chváli europarlament za to, že vyzýva k čo najrýchlejšiemu zavedeniu moderných technológií a postupov, ktoré sú podľa Copa-Cogeca pre potenciál znižovať emisie metánu v agrosektore najkľúčovejšie.

Poľnohospodársky sektor potrebuje finančné a technické nástroje na implementáciu postupov znižovania metánu, ktoré nebudú ohrozovať produkciu potravín,“ dodáva.

Podobne to vidí aj Miroslava Artimová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Úsilie o znižovanie emisií je podľa nej na mieste, no pripomína, že sa pridáva k množiacim sa európskym iniciatívam, ktoré vytvárajú tlak na prácu poľnohospodárov, využitie pôdy v EÚ, no aj na cenu potravín. Myslí si, že poľnohospodárstvo sa stáva „obetným baránkom“ pomalého znižovania emisií v iných sektoroch.

„Už totiž nejde len o znižovanie emisií, ale aj o ich zachytávanie – preto takáto revízia LULUCF, výsadba 3 miliárd stromov, 25 percentné ekologické obhospodarovanie, 10 percentné vyňatie pôdy z obhospodarovania, ale aj znižovanie pesticídov, hnojív, antimikrobiálnych látok, nárast chránených území, a podobne. Hospodárenie na pôde ťahá v dosahovaní klimatickej neutrality za kratší koniec,“ píše Artimová.