Farmári stále čakajú na reformu agropolitiky, pripravuje sa prechodné obdobie

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Nová európska stratégia Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F) úplne zatienila predošlú debatu o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európsky agrárny sektor sa tak pripravuje na prechodné obdobie.

Hlavným pilierom Spoločnej poľnohospodárskej politiky EU sú priame platby poľnohospodárom a dotácie na rozvoj vidieka. Ich objem by mal byť v nasledujúcich rokoch nižší. Dohodli sa na tom premiéri krajín EÚ na júlovom summite.

Lídri EÚ chcú vyčleniť pre poľnohospodársku politiku v nasledujúcom rozpočtovom období 2021 až 2027 celkom 336,5 miliardy eur, čo je zhruba o 46 miliárd eur menej, ako v súčasnom sedemročnom období. Na druhej strane je to o 20 miliárd eur viac, ako pôvodne vyhradila Európska komisia vo svojom návrhu rozpočtu EÚ z roku 2018.

O dohode premiérov teraz diskutuje Európsky parlament a Rada EÚ. Práve europoslanci totiž musia dlhodobý rozpočet EÚ, a s ním aj výdavky určené na poľnohospodársku politiku, schváliť. Očakáva sa, že hlasovať o rozpočtovej legislatíve by mohli v druhej polovici októbra.

Europoslanci a Rada EÚ majú naviac konečne možnosť doladiť reformu spoločnej agropolitiky. Doteraz totiž nebolo jasné, s akým veľkým rozpočtom bude môcť európsky agrárny sektor počítať. Slovensko dlhodobo presadzovalo, aby obálka určená pre poľnohospodárstvo bola spolu s kohéznou politikou, teda eurofondami, čo najväčšia.

Nová agropolitika Únie by však nemala byť iba o dotáciách, ale aj o plnení spoločných cieľov. Členské štáty budú musieť predkladať Európskej komisii plány, ako sa vysporiadajú s výzvami, akou je napríklad generačná obmena v sektore.

Mičovský: Z ekologických cieľov potravinovej stratégie EÚ nebudeme chcieť vykľučkovať

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský hovorí, že agrorezort pod jeho vedením spraví všetko pre to, aby znížil zaťaženie pôdy pesticídmi, ako to eurokomisia navrhuje v potravinovej stratégii Z farmy na stôl. Stratégia navrhuje znížiť ich spotrebu do roku 2030 o polovicu. 

Spory o klimatické opatrenia

Európska komisia zverejnila návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky už v júni 2018. Od tej doby sa medzi členskými štátmi vedú diskusie o tom, akú podoby mala mať. Ďalšia debata sa vedie na pôde Európskeho parlamentu.

Kameňom sporu sú napríklad klimatické opatrenia vo farmárskom sektore a prepojenie poľnohospodárskej politiky s novou stratégiou Z farmy na stôl. S tou prišla Európska komisia v máji 2020 v rámci Zelené dohody pre Európu. Ako už napovedá názov, jej cieľom je podporiť regionálnych farmárov, skrátiť dodávateľské reťazce a podporiť ekologické poľnohospodárstvo.

Otázkou však je, ako zaistiť, že sa farmári budú skutočne podieľať na zlepšovaní stavu európskej krajiny. Obmedzovanie pesticídov, či umelých hnojív a ďalšie vhodné opatrenia totiž nie sú pre poľnohospodárov často ekonomicky výhodné. EÚ by ich preto za také kroky mohla odmeňovať zvláštnymi dotáciami, prípadne im dotácie vziať, ak nebudú hospodáriť v súlade s ochranou životného prostredia.

Prechodné obdobie

Kým rozpočet EÚ pre obdobie 2021 až 2027 by mohol byť schválený ešte tento rok, reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky sa ale do konca roku odhlasovať nestihne. Počíta sa teda so zavedením prechodného obdobia, vďaka ktorému budú môcť európski farmári čerpať peniaze z EÚ aj bez schválenej legislatívy. Vytvorenie prechodného obdobia presadzovalo na európskej úrovni aj Slovensko.

Europoslanci a členské štáty sa teraz prikláňajú k dvojročnému prechodnému obdobiu, Európska komisia ale trvá na jednom roku. Podľa únijnej exekutívy tak bude možné poľnohospodársku politiku lepšie skĺbiť s potravinovou stratégiou F2F a tiež s novovznikajúcim fondom obnovy, ktorý má pomôcť európskej ekonomike zvládnuť koronavírovú krízu.

Útok na poľnohospodárstvo? Nie je to ďaleko od pravdy, hodnotia novú potravinovú stratégiu EÚ farmári

Slovenskí poľnohospodári a potravinári Komisii vyčítajú, že do novej potravinovej stratégie Z farmy na stôl začlenila veľa ambicióznych cieľov bez konzultácií so zástupcami agropotravinárskeho sektora a tiež bez posúdenia ich socioekonomických dopadov. 

Priority nemeckého predsedníctva

Rade EÚ bude do konca roka predsedať Nemecko. Práve od neho sa očakáva tak vyriešenie rozpočtovej otázky, ako aj posun v reforme agropolitiky. Podľa nemeckej ministerky poľnohospodárstva Julie Klöcknerovej sa predsedníctvo zameria okrem samotnej reformy tiež na zlepšovanie životných podmienok zvierat, označovanie poľnohospodárskych produktov, či na digitalizáciu vidieckych oblastí.

Klöcknerová ďalej potvrdila, že sa Nemecko bude usilovať o previazanie priamych platieb s klimatickými opatreniami.

„Potravinová politika bude stáť v čele našej agendy v nasledujúcich mesiacoch. Príkladom je rozšírené nutričné označovanie, ktoré poskytne spotrebiteľom návod počas ich nákupov, alebo ďalšie opatrenia zamerané na obmedzovanie potravinového odpadu,“ dodala Klöcknerová.

Biopoľnohospodárstvo si na nové pravidlá počká

V januári 2021 by mala začať platiť nová európska legislatíva pre biofarmy. Nové nariadenie by malo zaistiť férové konkurenčné prostredie na európskom trhu a zároveň zamedziť podvodom.

Europoslanci však vyzvali, aby sa platnosť nariadení posunula o rok, pretože farmári, dodávatelia, či kontrolné úrady ešte nie sú na nové pravidlá pripravení.

Podľa informácií serveru EURACTIV.com sa o posunutí legislatívy rozhodne zrejme až na jeseň. Po letnej pauze by sa takisto mala otvoriť verejná konzultácia o novom akčnom pláne. Ľudia sa budú môcť vyjadriť k tomu, ako môže ekologické poľnohospodárstvo posilniť udržateľnosť dodávateľských reťazcov.