Fico: Budeme podporovať vyšší rozpočet EÚ

Rober Fico a José Manuel Barroso, Zdroj: EurActiv.sk, Zuzana Tučeková

Budúcoročný rozpočet, viacročný finančný rámec 2014 – 2020, konsolidácia verejných financií a program podpory zamestnanosti mladých dominovali včerajším rokovaniam slovenského premiéra Roberta Fica s najvyššími predstaviteľmi v EÚ v Bruseli. Po rokovaní s generálnym tajomníkom Andersom Foghom Rasmussenom (EurActiv, 24/04/2012) sa stretol s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorý je zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy.

Venovali sa najmä otázke ozdravovania verejných financií na Slovensku a snahe dosiahnuť deficit pod 3 % budúci rok. „Ubezpečil som pán podpredsedu Európskej komisie, že akékoľvek opatrenia, ktoré prijmeme na ozdravenie verejných financií  na Slovensku budeme prijímať vo veľmi hlbokom sociálnom dialógu a nebudeme stavať Európsku komisiu pred hotové veci,“ uviedol premiér. Zároveň dodal, že konsolidácia a súčasné podporovanie rastu je náročnou úlohou a bude si vyžadovať invenciu a politickú odvahu.

Európska komisia bude dnes (25. apríla) schvaľovať návrh budúcoročného rozpočtu, ktorý počíta so zvýšením o viac ako 6 % (EurActiv/25/04/2012). Komisár Šefčovič pripustil, že očakávajú podobné búrlivé reakcie ako vlani. Počas vyjednávaní o rozpočte na rok 2012 vlády odmietli plánované zvýšenie o 5 % a povolili rast o 2 %.

Poukázal však, že nedostatočné navýšenie rozpočtu viedlo k výpadkom splácania záväzkov. Samotné Slovensko stále čaká na nevyplatené prostriedky z európskych fondov, ktoré by mali prísť v máji. Premiér Fico vyjadril podporu návrhu Komisie, ktorý ráta so zvýšením výdavkov.

Včera zasadala aj Rada EÚ pre všeobecné záležitosti. Obsahom rokovaní bol viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020, najmä z pohľadu kohéznej a poľnohospodárskej politiky. Najmä čistí prispievatelia tlačia na to, aby sa biliónový návrh Komisie znížil o 100 miliárd eur. Slovensko bude podľa Fica aj v tomto prípade presadzovať vyšší rozpočet.

„Ak však majú tieto škrty v rozpočtovej perspektíve nastať, tak musia ísť primerane na úkor všetkých politík, vrátane poľnohospodárskej, nemôžu ísť len na úkor kohézie, pretože by to len poškodzovalo Slovensko,“ vysvetlil.

Podľa Šefčoviča môže mať zníženie výdavkov negatívny vplyv nielen na kohézne krajiny, ale aj celkovú situáciu EÚ. „My vidíme viacročnú finančnú perspektívu ako zdravý nástroj na investície s vysokou pridanou hodnotou,“ zdôraznil.

Prorastové škrty

Predseda slovenskej vlády sa stretol aj s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom (S&D, Nemecko). V minulosti bol na čele Strany európskych socialistov (PES), ktorej členom je aj Smer-SD. 

Podľa jeho slov s Ficom diskutovali o aktuálnej situácii v EÚ a na Slovensku, finančnom výhľade EÚ a o úlohe Európskeho parlamentu v tomto procese a o stanovisku slovenskej vlády. Poukázal, že stanoviská sa zhodujú. „Hovorili sme o vnútornej situácii na Slovensku, o výzvach, ktoré Slovensko čakajú a som rád, že Robert Fico, jeho vláda, ale aj celá krajina je proeurópska,“ vyhlásil Schulz.

Premiér sa znovu dotkol témy nesúladu výdavkových škrtov a súčasnej podpory rastu. „Prorastové škrty nemožno robiť v krajine, kde sú priemerné mzdy a dôchodky také nízke. Kde je životná úroveň vysoká je možné pristupovať k škrtom a znižovaniu životnej úrovne a nedotýkať sa veľkých verejných investícií do vzdelávania a výskumu. Ale čo zoberiete človeku, ktorý má dôchodok 250 eur?“

Európskí lídri sa podľa Fica preto musia dohodnúť na programe na podporu rastu. „Nie je možné ozdravovať verejné financie bez zdravého hospodárskeho rastu,“ zdôraznil.

Kľúčové stretnutie s Barrosom

Premiér ešte počas cesty do Bruselu označil za kľúčové stretnutie s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom najmä z pohľadu možnosti realokovať nevyčerpané zdroje v operačných programoch na podporu zamestnávania mladých.

Ešte vo februári sa Barroso obrátil na vtedajšiu premiérku Ivetu Radičovú s návrhom na vytvorenie akčného tímu, ktorý bude skúmať možnosti presunu prostriedkov. Fico Radičovú kritizoval za to, že pôvodne hovorila o 2,3 miliarde eur. „Žiadne miliardy nie sú k dispozícii,“ vyhlásil. Podľa predbežných odhadov ide zrejme o 150 – 200 miliónov eur, ktoré by mohli budúci rok vytvoriť 25 – 30 tisíc pracovných miest.

Fico ako jeden z vhodných programov na realokáciu označil OP Informatizácia spoločnosti vzhľadom na to, že Slovensko z neho čerpá veľmi slabo. Podľa platných pravidiel však nemožno tieto prostriedky využiť na tvorbu pracovných miest pre mladých. O možnej zmene hovoril s predsedom Komisie. Konečné rozhodnutie však včera nepadlo.

„Stále nie je jasné, či bude Komisia pružnejšia v pravidlách realokácie prostriedkov v rámci operačných programov,“ povedal Fico po skončení rokovaní. Podľa jeho slov však nie je vylúčené, že Komisia povie, že to nepôjde. Slovensko však zároveň nemá plán B a na program peniaze nemá. „Ak nebude realokácia, program nebude,“ zdôraznil Fico. Konkrétny objem peňazí bude vláda schvaľovať v piatok (27. apríla).

Z pohľadu Barrosa je kľúčové, aby boli európske fondy využívané efektívne a zároveň dodal, že treba zrýchliť ich implementáciu. Pri riadení fondov je podľa neho zároveň nevyhnutné posilniť celkové riadenie, vrátane potláčania korupcie.

Predsedovi slovenskej vlády poďakoval za jeho širokú podporu návrhu viacročnej finančnej perspektívy. „Je extrémne nevyhnutné pochopiť, že tento rozpočet nie je len o výdavkoch. Ide najmä o investície a nejde o peniaze, ktoré idú do Bruselu. Tieto peniaze idú do našich regiónov, kohéznych krajín, pracovníkom a malým a stredných podnikom. Bez silnej kohéznej politiky nebudeme mať skutočnú Úniu,“ vyhlásil.

Z pohľadu finančného výhľadu na obdobie 2014 – 2020 sa zamerali aj na odstavovanie dvoch blokov atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Likvidácia bude podľa výpočtov expertov stáť viac ako 400 miliónov eur, z európskych fondov však Slovensko bude môcť rátať len so 100 miliónmi eur. Premiér Fico vzhľadom na ekonomické výzvy žiadal o vyššiu podporu.

Európsky parlament v súčasnosti pracuje na stanoviskách k návrhu Komisie na zavedenie bondov stability tzv. eurobondov. Barroso zdôraznil, že napriek nesúhlasu viacerých štátov, ide o veľmi živú tému. Premiér Fico len v skratke uviedol, že vidí viac výhod ako nevýhod spoločných európskych dlhopisov.

V prvom rade konsolidovať

Premiér Fico na záver rokovaní skonštatoval, že všetky tri stretnutia s predstaviteľmi EÚ potvrdili, že je absolútne nevyhnutné ozdravovať verejné financie na Slovensku. V priebehu najbližších 18 mesiacov treba ušetriť 1,5 miliardy eur. Ak v roku 2013 nebude deficit pod 3 %, hrozí pokuta na úrovni 140 miliónov eur.

Podľa Barrosa slovenská vláda musí vyriešiť dve hlavné výzvy – rozpočtovú konsolidáciu a plné využitie potenciálu pracovného trhu. „Je nevyhnutné, aby slovenská vláda prijímala efektívne rozhodnutia bez meškania,“ uviedol a zároveň dodal, že Komisia očakáva, že vláda nastaví verejné financie na udržateľnú dráhu a najmä pristúpi k systémovej dôchodkovej reforme.

Premiér uviedol, že po prijatí programového vyhlásenia vlády bude vytvorená rada pre solidaritu a rozvoj a ozdravnými opatreniami sa NR SR bude zaoberať už v júni. Vopred budú podľa jeho slov skonzultované s európskymi inštitúciami.

„Ozdravovanie je dôležité aj pre zdravie finančného sektora, aby Slovensko mohlo na finančných trhoch hrať svoje hry a vedelo si v prípade potreby požičať za normálnych podmienok a aby naše finančné inštitúcie mali primeranú dôveryhodnosť u partnerov,“ vysvetlil premiér.

V rámci európskeho semestra vláda pripravuje program stabilityprogram reforiem, ktoré vláda prerokuje v piatok. Zatiaľ chcú zadefinovať politiky a konkrétne opatrenia Komisii predložia v priebehu dvoch – troch týždňov.

Fico zároveň vyhlásil, že vzhľadom na nízku životnú úroveň na Slovensku nemožno konsolidovať cez zvyšovanie DPH. Miesto zdražovania chcú prehodnotiť aj iné cesty konsolidácie ako je zdaňovanie finančného a bankového sektora, reforma penzijného systému, majetkové dane, daň z dedičstva, daň z prevodu nehnuteľnosti či DPH na luxusné výrobky.

Pozície

Organizácia Greenpeace Slovensko víta vyjadrenie premiéra Fica v ktorom priznal, že vyraďovanie jadrových elektrární je mimoriadne drahé. Podľa environmentalistov by sa však nová vláda nemala zamerať len na riešenie nedostatku financií pre vyradenie elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ale komplexne riešiť nedostatok prostriedkov v Národnom jadrovom fonde.

„Slovenské elektrárne do Fondu neodvádzajú dostatok prostriedkov na budúce vyradenie súčasne využívaných reaktorov a okrem toho je vo fonde vytvorený 3-miliardový historický deficit. Riešenie tohto problému od minulého roka zvyšuje cenu elektrickej energie obyvateľom, zatiaľ čo prevádzkovateľ jadrových elektrární dosahuje obrovské zisky,“ kritizovala energetická kampanierka Greenpeace Andrea Zlatňanská. Dodala, že „podobný problém nedostatkov financií môže nastať v budúcnosti pri vyraďovaní elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Vtedy už nebude možné obviňovať Európsku komisiu, že tento kritický stav spôsobila.“