Firmy musia o svojom vplyve na životné prostredie informovať podrobnejšie

Firmy budú musieť mať vyššie klimatické ambície, aby sa zmestili do nových štandardov Európskej únie pre zverejňovanie údajov. K novým pravidlám sa verejnosť aj samotné spoločnosti môžu vyjadriť do 8. augusta. 

Štáty na celom svete v súčasnosti vypracúvajú pravidlá, aby zamedzili firmám zveličovať svoje zásluhy v boji proti klimatickej zmene. Investori majú totiž veľký apetít po zelených investíciách a spoločnosti, v snahe získať ich peniaze často nepravdivo informujú o svojich environmentálnych prínosoch.

Tomu by mali zabrániť jednotné štandardy, akými budú firmy o svojom vplyve na prírodu a spoločnosť informovať vo výročných správach. Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (The European Financial Reporting Advisory Group – EFRAG) predstavila svoj prvý návrh noriem udržateľnosti. Ako informoval portál EURACTIV, verejnosť ho môže pripomienkovať do 8. augusta. Komisia dostane spracované výsledky konzultácií na schválenie v novembri.

Návrh konkrétnych noriem, s ktorými prišla EFRAG, nadväzujú na kroky, ktoré vytýčila Európska komisia v návrhu smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD).

Jednotné štandardy, podľa ktorých budú firmy informácie o svojej udržateľnosti vykazovať, prinesú porovnateľné, relevantné a spoľahlivé informácie, sľubuje Európska komisia. Práve dostatok údajov má znížiť investičné riziká vo finančnom systéme a zvýhodniť spoločnosti, ktoré majú pozitívny vplyv na ľudí a životné prostredie.

Normy ohľadom toho, aké informácie majú firmy vykázať, sa budú týkať spoločností kótovaných na burze v celej Únii. Prijatím revidovanej smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov by sa mala rozšíriť povinnosť zverejňovať informácie o vplyve činnosti firmy na životné prostredie, sociálnu oblasť a správu vecí verejných (ESG) na 49 tisíc spoločností v Európe.

Nové pravidlá, ktoré definoval EFRAG, majú zabezpečiť, aby finančný sektor zohrával významnú úlohu pri dosahovaní európskych klimatických cieľov. To predpokladá lepšie údaje o rizikách ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sú firmy vystavené, ako aj o ich vlastnom vplyve na ľudí a životné prostredie.

Nedostatok informácií zvyšuje rizikovosť investícií

Minulý mesiac zákonodarcovia v Európskom parlamente prijali stanovisko k smernici o podávaní správ o udržateľnosti podnikov. Revíziu smernice musia ešte prediskutovať ministri členských štátov, ktorí zatiaľ schválili jednotnú pozíciu.

Primárnymi používateľmi informácií o udržateľnosti zverejnených vo výročných správach spoločností sú investori, mimovládne organizácie či samosprávy. Investori vrátane bánk chcú lepšie porozumieť rizikám a príležitostiam, pokiaľ ide o otázky udržateľnosti ich investícií ako aj vplyvu týchto investícií na ľudí a životné prostredie, tvrdí eurokomisia. Mimovládne organizácie, sociálni partneri a iné zainteresované strany chcú, aby podniky viac zohľadňovali vplyv svojich činností na ľudí a životné prostredie.

Komisia v dôvodovej správe k smernici konštatuje, že v uplynulých rokoch významne vzrástli informačné potreby týchto používateľov a je takmer isté, že budú rásť aj naďalej.

Investori si totiž čoraz viac uvedomujú, že nedostatočné vysporiadanie sa s klimatickými a sociálnymi rizikami môže ohroziť finančnú výkonnosť spoločností. Na trhu je tiež čoraz viac produktov, ktoré sa výslovne usilujú splniť určité zelené štandardy a ciele. K trendu prispievajú aj nové regulácie ako je nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb či nariadenia o taxonómii. V dôsledku oboch týchto nariadení potrebujú správcovia aktív a finanční poradcovia od spoločností, do ktorých investujú, viac informácií o ich environmentálnych či sociálnych vplyvoch.

V smernici Komisia tvrdí, že v súčasnosti nie sú investori schopní vo svojich investičných rozhodnutiach dostatočne zohľadniť tieto riziká. Tým je ohrozená finančná stabilita firiem aj celého finančného trhu, argumentuje Komisia.

Zároveň tento nedostatok informácií spôsobuje, že investori nemôžu nasmerovať finančné zdroje do spoločností s udržateľnými obchodnými modelmi a činnosťami. To ohrozuje dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Zároveň je tým obmedzená schopnosť zainteresovaných strán brať podniky na zodpovednosť za prípadné negatívne dôsledky, ktoré spôsobuje ich činnosť obyvateľom alebo životnému prostrediu.

Súčasná situácia je však problematická aj pre spoločnosti, ktoré musia vykazovať informácie, tvrdí Komisia v dôvodovej správe k smernici.

Nepresnosť súčasných požiadaviek a veľký počet existujúcich súkromných štandardov a rámcov sťažuje spoločnostiam presne zistiť, aké informácie by mali vykazovať. Často sa stretávajú s ťažkosťami pri získavaní informácií, ktoré potrebujú od dodávateľov, klientov a spoločností, do ktorých investujú. Okrem informácií, ktoré vykazujú s cieľom splniť súčasné právne požiadavky, dostávajú mnohé spoločnosti aj žiadosti od zainteresovaných strán týkajúce sa informácií o udržateľnosti. To všetko vytvára zbytočné náklady na podnikanie.

Práve preto prichádza EFRAG s návrhmi konkrétnych štandardov, podľa ktorých budú firmy informácie o svojej udržateľnosti vykazovať. Porovnateľné, relevantné a spoľahlivé informácie majú znížiť riziká spojených s investičnými rizikami vo finančnom systéme a zväčšiť finančné toky do spoločností, ktoré majú pozitívny vplyv na ľudí a životné prostredie. Poskytne možnosť sporiteľom a investorom, ktorí chcú investovať udržateľne.

Európska latka bude nastavená vysoko

„Štandardy EÚ na podávanie správ o udržateľnosti sú nastavené tak, aby boli celosvetovo najambicióznejšie,“ povedala riaditeľka oddelenia európskej politiky CDP Mirjam Wolfrum, ktorá na návrhu z dielne EFRAG spolupracovala. Dodala, že približne polovica hlásených emisií v Európe nie je pokrytá cieľmi.

CDP je nezisková organizácia, ktorá prevádzkuje globálny systém zverejňovania informácií pre investorov, spoločnosti, mestá, štáty a regióny s cieľom riadiť ich vplyvy na životné prostredie. Organizácia je najväčším svetovým úložiskom environmentálnych údajov, ktoré na dobrovoľnom základe predkladajú spoločnosti. Robia to, aby vyhoveli svojim akcionárom, ktorí chcú vedieť, akou mierou prispievajú jednotlivé firmy k zelenej transformácii.

CDP uviedla, že európske spoločnosti budú musieť v rámci navrhovaných noriem podávať správy o oveľa širšom rozsahu environmentálnych problémov, než ako je väčšina firiem zvyknutá.

„Len päť percent európskych spoločností oznámilo CDP v roku 2021 silné ciele týkajúce sa ich emisií, zastavenia odlesňovania a využívania vody. Štandardizácia zverejňovania informácií o prírode a biodiverzite bude kľúčová, pretože environmentálne dopady jednoznačne zostávajú slepým miestom pre mnohé spoločnosti,“ povedala Wolfrum.

Spleť dobrovoľných noriem

Nové normy majú nahradiť spleť dobrovoľných štandardov. Snaha zohľadniť nefinančné informácie pri hodnotení kondície firiem nie je len európskou záležitosťou. Objavujú sa aj ďalšie verzie podobných noriem, keďže investori požadujú jednotný súbor cezhraničných pravidiel.

Minulý mesiac nový výbor pre medzinárodné štandardy udržateľnosti podporovaný G20 zverejnil podobný návrh ako EFRAG, ale ten na rozdiel od európskych pravidiel nepokrýva priamy vplyv spoločnosti na životné prostredie.

Eelco van der Enden, výkonný riaditeľ Globálnej iniciatívy pre vykazovanie informácií (Global Reporting Initiative), ktorej dobrovoľné štandardy používajú mnohé spoločnosti na celom svete, aby preukázali svoj vplyv na životné prostredie, zdôraznil, že je potrebné vynaložiť viac úsilia na čo najväčšiu harmonizáciu návrhu pravidiel EÚ s normami GRI.

Komisia spojených štátov pre cenné papiere a burzu tiež stanovila návrh pravidiel zverejňovania.

EFRAG sa vo svojom návrhu konkrétnych európskych pravidiel snažil o súlad s týmito globálnymi verziami pravidiel vykazovania. „(Pri tvorbe návrhu – pozn. red.) sme boli v konštruktívnom dialógu s poprednými medzinárodnými iniciatívami (…) s cieľom vzájomne sa porozumieť a hľadať spôsoby, ako uľahčiť kompatibilitu a spoluprácu všade, kde je to možné,“ uviedol európsky think tank EFRAG.