Francúzsky premiér schladil nádeje na skoré uzatvorenie dohody Mercosur

Na snímke nový francúzsky premiér Michel Barnier (vpravo) a odchádzajúci francúzsky premiér Gabriel Attal poèas ceremoniálu 5. septembra 2024 v Paríži. [FOTO/TASR/Stephane de Sakutin/via AP]

Francúzsky premiér Michel Barnier zopakoval nesúhlas Francúzska s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a blokom Mercosur. Potvrdil, že bude hľadať „blokujúcu menšinu“, čím zmaril nádeje na dokončenie dohody na nadchádzajúcom summite G20 v Brazílii.

Informáciu priniesli bruselský portál EURACTIV.com

Európske médiá pritom v ostatných týždňoch prinášali správy z diplomatického prostredia, podľa ktorých bola veľká nádej, že Únia s juhoamerickým blokom uzatvorí dohodu na summite G20 v Brazílii. Summit sa koná 18. novembra.

Postoj nového francúzskeho premiéra ale úplne mení situáciu. Francúzsko je podľa Michela Barniera proti dohode, aspoň v jej súčasnej podobe.

Rozhovory o dohode o voľnom obchode Mercosuru sa začali medzi EÚ a krajinami Mercosuru – Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom – v roku 1999 a v zásade boli dohodnuté v roku 2019, hoci neboli nikdy ratifikované.

Dohoda zahŕňajúca viac ako 780 miliónov ľudí by odstránila približne 93 percent ciel EÚ, čím by sa stala doteraz najväčšou obchodnou dohodou EÚ týkajúcou sa zníženia ciel.

Francúzsky poslanec Pascal Lecamp pre EURACTIV uviedol, že Barnier a Macron „sú za nájdenie blokujúcej menšiny, ktorá zabráni podpisu zmluvy“. Povedal to na základe svojich stredajších (11. septembra) rozhovorov s Barnierom.

Nájsť spôsob, ako zablokovať podpis, je údajne pre Barniera „prioritou“. Premiér podľa Lecampa „veľmi lipne na zrkadlových doložkách“, ktoré majú zabezpečiť, aby producenti z juhoamerických krajín museli spĺňať rovnaké štandardy výroby. Ide hlavne o požiadavku farmárov, ktorým sa nepáči, že ich konkurenti spoza oceána nemusia plniť také prísne environmentálne požiadavky.

S blokujúcou menšinou by podľa ekonóma a lídra francúzskej iniciatívy Maxima Combesa mala Európska komisia prísť o mandát, ktorý má od členských štátov na dotiahnutie dohody.

Barnierov návrh blokujúcej menšiny je podľa neho „posunom vo francúzskom postoji, keďže Macron sa nikdy v tomto zmysle nevyjadril,“ dodal Combes.

20 rokov blokád

Francúzsko už predtým blokovalo dohodu na protest proti politike odlesňovania vtedajšieho brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara. Po zvolení socialistického prezidenta Lulu na konci roka 2022 už Paríž netrval na zrkadlových doložkách.

Situácia sa ale zmenila, keď brazílska vláda minulý týždeň oznámila „významný pokrok“ na stretnutiach so svojimi európskymi partnermi a avizovala ukončenie rokovaní „do konca roka“.

Na druhej strane, denník Financial Times priniesol informáciu, že 11 členských krajín vrátane Nemecka a Španielska zaslalo list Európskej komisii, v ktorej ju žiadajú o urýchlenie rokovaní.

To postavilo do pozoru odporcov dohody na čele s francúzskymi farmármi, ktorí odvtedy tlačia na francúzsku exekutívu, aby konala.

Slabé postavenie Francúzska

V konečnom dôsledku „otázkou nie je ani tak to, aká je pozícia Francúzska, ale či je schopná ju jeho vláda presadiť“, povedal pre Euractiv Lecamp, ktorý inicioval parlamentné uznesenie proti dohode, ktoré napokon francúzski zákonodarcovia prijali.

Zdá sa však, že vyjednávacia sila Francúzska po politickej kríze, ktorá nasledovala po júlových parlamentných voľbách, sa v EÚ a na medzinárodnej úrovni oslabila. Macronovi trvalo 60 dní, kým vymenoval do čela vlády pravicového politika Barniera.

Čo znamená blokujúca menšina?

Hoci je možná blokujúca menšina, podľa pravidiel si ratifikácia dohody o voľnom obchode, akou je dohoda medzi EÚ a Mercosurom, vyžaduje jednomyseľné hlasovanie v Rade EÚ a zelenú od národných parlamentov.

V praxi by eurokomisia mohla dohodu rozdeliť tak, aby vyňala kapitolu o obchode (95 percent dohody), vtedy by na schválenie potrebovala, aby o nej parlament EÚ a Rada hlasovali kvalifikovanou väčšinou. Ani pri tomto scenári nie je jasné, či by dohoda hlasovaním prešla.

„Zatiaľ sa 11 krajín jednoznačne vyslovilo za dohodu, čo je veľa aj málo, keďže sme ďaleko od kvalifikovanej väčšiny,“ vysvetlil Combes s odkazom na väčšinu, ktorá vyžaduje 15 členských štátov predstavujúcich 35 percent obyvateľov EÚ.

Ak bude Francúzsko naďalej stáť v ceste, ako dúfa Barnier, je pochybné, že sa na G20 koncom novembra dosiahne dohoda s rizikom „diplomatického výbuchu“, predpovedá Combes.

Barnierov postoj v každom prípade znižuje šance na uzatvorenie dohody na summite G20.

Európska komisia pre portál EURACTIV.com uviedla, že rokovania stále prebiehajú a dohoda ešte na podpis hotová nie je.