G20: Menová vojna nebude

„Zdržíme sa konkurenčnej devalvácie. Nebudeme zasahovať do našich kurzov s účelom získať konkurenčnú výhodu,“ uviedli finanční lídri krajín skupiny G20 v záverečnom vyhlásení po rokovaní v piatok a sobotu.

Zároveň zopakovali svoj záväzok, že budú rešpektovať výmenné kurzy stanovené trhom. „V tomto ohľade budeme viac spolupracovať, aby sme mohli spoločne rásť,“ píšu lídri.

„Všetci sme sa zhodli na tom, že odmietame vstúpiť do akejkoľvek menovej vojny,“ uviedol francúzsky minister financií Pierre Moscovici. Práve Francúzsko sa v uplynulých týždňoch medzi ostatnými štátmi eurozóny snažilo nájsť podporu možnosti politického zásahu do výmenného kurzu a vyzývalo ku stanoveniu strednodobého cieľa pre hodnotu eura.

Išlo o reakciu na nedávne posilnenie spoločnej meny. Paríž sa obáva, že silné euro negatívne ovplyvní krehkú hospodársku obnovu v Európe. Podporu medzi ministrami financií eurozóny však nenašiel. Podľa nich má byť hodnota meny rozhodnutím trhov. Proti intervencii sa postavila aj Európska centrálna banka.

Oficiálnej kritike v záveroch sa vyhlo Japonsko, ktorého expanzívna politika v snahe o stimulovanie ekonomiky oslabuje jen. Po zverejnení stanoviska japonská mena voči doláru dosiahla 33-mesačné minimum. Nespomenutie krajiny analytici kritizujú a tvrdia, že jen bude napriek deklarácii aj ďalej slabnúť.

Bez nových fiškálnych cieľov

Text záverov obsahuje aj záväzok k strednodobej fiškálnej stratégii. Konkrétne ciele však neboli stanovené. Dohoda na znižovaní dlhu uzavretá v Toronte v roku 2010 tento rok vyprší, ak sa lídri na summite G20 v septembri v Rusku nedohodnú na jej predĺžení.

V centre pozornosti sú v súčasnosti Spojené štáty. Podporu rastu a zamestnanosti cez masívne menové stimuly a zadlžovanie zablokoval tlak z Európy, aby sa USA zaviazali k znižovaniu deficitu.

Ruský minister financií Anton Siluanov uviedol, že krajiny sa síce teraz na cieľoch nedohodli, no podľa očakávaní by do apríla mali dosiahnuť pokrok v snahe o stanovenie nových rozpočtových indikátorov tak na strane vládneho dlhu ako deficitu.

Rusko je tohtoročnou predsedníckou krajinou skupiny G20, ktorej súčasťou sú vyspelé a rozvíjajúce sa štáty, ktoré predstavujú 90 % svetovej ekonomiky.

Britsko-francúzsko-nemecká iniciatíva

Britská, francúzska a nemecká vláda počas rokovania ministrov informovali o pláne spolupráce na spoločnej iniciatíve, ktorá má nadnárodných firmám zabrániť, aby sa vyhýbali plateniu daní. Zverejniť by ju mali v júli.

Reagujú tak na správu OECD podľa ktorej nadnárodné firmy presúvajú svoje sídla do krajín, kde svoje zisky zdania najnižšie. Organizácia vyzvala k vytvoreniu medzinárodných pravidiel, ktoré by im v tom zabránili. Ako uviedol nemecký minister financií budú hľadať spôsoby ako zaplátať diery umožňujúce firmám vybrať si štát, kde budú platiť dane. Argumentujú najmä tým, že systém treba prispôsobiť súčasnej dobe a globalizácii.

„Je neuveriteľné, že naše daňové predpisy boli vytvorené pred sto rokmi ešte za čias Spoločnosti národov, medzitým sa v medzinárodnej ekonomike už udialo veľa,“ vysvetlil britský minister financií George Osborne.

Práve v Británii sa vyhýbanie plateniu daní dostalo na vrchné priečky politickej agendy po tom, čo sa ukázalo, že firmy ako Starbucks, Apple, Google či Amazon využívajú komplexné vnútrofiremné transakcie na zníženie daní.

„Ekonomický kontext v súčasnosti tvorí globalizovaný svet, kde sú vyššie investície a kapitálový tok a rozvíjajú sa nové druhy podnikov, najmä v digitálnej ekonomike,“ poukázal Moscovici. „Musíme zaistiť, že aj tieto nové formy podnikov zaplatia svoj spravodlivý podiel,“ dodal.

(EurActiv/Reuters)