Gréci dostanú ďalšiu tranžu, no musia počítať so stratou suverenity a pracovných miest

FOTO TASR/AP/Nikolas Giakoumidis

Ministri financií počas konferenčného hovoru v sobotu rozhodli o uvoľnení piatej 12-miliardovej tranže pomoci Grécku, ktorú by Atény mali dostať 15. júla. Najprv však musí podobný krok urobiť aj Medzinárodný menový fond (MMF). Ten o uvoľnení svojho podielu rozhodne zajtra (8. júla).

Úver by mal krajine pomôcť vyhnúť sa okamžitému vyhláseniu platobnej neschopnosti, no stále potrebuje aj druhý záchranný balík. Ministri avizovali, že detaily druhého plánu zverejnia do polovice septembra, pričom sa zamerajú najmä na spôsob, ako zapojiť súkromných investorov do riešenia gréckeho dlhu. Nemci dúfajú, že sa na balíku budú podieľať na úrovni 30 miliárd eur.

Ako však po schválení druhej tranže zdôraznil grécky minister financií Evangelos Venizelos, dôležité teraz je, aby úsporné opatrenia, ktoré národný parlament schválil minulý týždeň, boli implementované precízne a včas.

Atény opakovane nesplnili rozpočtové ciele stanovené v prvom úverovom balíku, čo viedlo k šíreniu rizika, že ak sa kríza nevyrieši, bude so sebou strhávať aj ďalšie krajiny eurozóny. Druhý balík by sa mal vzťahovať na obdobie 2011 – 2014 a nadviaže na súčasný program. Schválená privatizácia by mala vyniesť 30 miliárd eur, EÚ a MMF by mali poskytnúť 50 miliárd eur (dve tretiny EÚ a tretinu MMF).

„Konkrétne modality a miera zainteresovania súkromného sektora a dodatočné financovanie z oficiálnych zdrojov spresníme v najbližších týždňoch, aby sme tak zaistili zavedenie nevyhnutného programu financovania,“ píše sa v záveroch konferenčného rozhovoru šéfov rezortov financií.

„Ministri sa dohodli, že hlavné parametre viacročného programu pre Grécko budú vychádzať z pokračujúceho silného záväzku implementovať opatrenia fiškálnej konsolidácie a konkrétne štrukturálne reformy a privatizáciu.“

Pritvrdý postup voči Grékom?

Šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker v rozhovore pre nemecký magazín Focus po rokovaní ministrov uviedol, že verí, že opatrenia pomôžu vyriešiť grécke problémy. Aténam pri ich implementácii budú pomáhať tímy expertov z celej eurozóny. „Suverenita Grécka bude masívne obmedzená,“ upozornil Juncker."Jednému treba zabrániť, aby Grékom ublížil, druhý im musí pomôcť. Povedali nám, že sú pripravení akceptovať expertízu eurozóny," dodal. 

Ako vzor pre privatizáciu uviedol transformáciu východného Nemecka, kde za ňu bola zodpovedná štátna organizácia Treuhand. Tá podnik prebrala a následne predala, pričom priestor pre politické zásahy bol minimálny. Avšak strata pracovných miest bola výrazná.

Juncker nechcel odhadnúť, ako by sa to prejavilo v prípade Grécka, no pripustil, že zrejme pôjde o „trpkú skúsenosť“. Grécky parlament vo štvrtok schválil úsporné opatrenia, vrátane vytvorenia privatizačnej agentúry. V uliciach Atén to vyvolalo násilné protesty.

Krajina už tento rok musí odpredať aktíva za 5 miliárd eur, inak sa jej opäť nepodarí splniť podmienky záchranného programu. „Súčasný balík opatrení, ku ktorým sa Atény zaviazali, prinesie riešenie gréckej otázky,“ tvrdí Juncker.

Postup eurozóny voči Grécku však má aj svojich kritikov. Otvorene proti nemu vystúpil poľský minister financií Jacek Rostowski, ktorý poukázal na to, že príliš veľký dôraz sa kladie na úspory a len málo na oživenie hospodárskeho rastu.

Opozícia za druhý balík hlasovať nebude

Hoci ministri o detailoch druhého záchranného balíka nerozhodli, grécka opozícia už avizovala, že ho nepodporí. Líder konzervatívnej strany Nová demokracia Antonis Samaras v rozhovore pre grécky týždenník Real News uviedol, že tak ako v prípade prvého balíka pomoci, nebudú ochotní pristúpiť ani na druhý. Zmeniť názor by však boli ochotní v prípade, že socialistická vláda uvoľní politiky, ktoré podľa jeho slov ubíjajú už aj tak oslabenú ekonomiku.

Zároveň zopakoval svoju výzvu, aby boli vyhlásené voľby. „Potrebujeme tri veci – alternatívny plán, inú vládu, ktorá bude mať dôveru a hladký prechod k alternatívnemu plánu od toho pôvodného, ktorý zlyhal,“ uviedol Samaras.

(EurActiv/Reuters)