Grécka záchrana si bude vyžadovať navýšenie eurovalu

Zdroj: Flickr

Ministri financií hľadajú nový smer po tom, čo sa vzdali plánu na dobrovoľné predĺženie splatnosti gréckeho suverénneho dlhu súkromným sektorom vzhľadom na obavy, že by to viedlo k defaultu a panike na trhoch.

Dôsledkom toho druhý záchranný balík pre Grécko, vrátane spätného odkupovania dlhopisov, zrejme prevýši pôvodný 110-miliardový program. Tvrdia to zdroje, ktoré si želajú ostať v anonymite.

Ratingová agentúra Standard & Poor’s odmietla francúzsky návrh na predĺženie splatnosti 70 % gréckych bodov, splatných do konca roka 2014. Standard & Poor’s tvrdí, že to bude viesť k selektívnemu defaultu, ktorému sa EÚ chce vyhnúť za každú cenu.

Nemecké banky a poisťovne tiež tvrdia, že treba zabrániť akémukoľvek čiastočnému defaultu, pretože by to viedlo k masívnym stratám. Podľa zdrojov, pod tlakom ratingových agentúr a investorov sa ministri znovu začali zaoberať otázkou spätného odkupovania gréckych bondov na sekundárnom trhu, čím bremeno opäť ostane na daňových poplatníkoch.

Dočasný euroval alebo Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) však grécke dlhopisy skupovať nemôže, a vyžadovalo by si to významné zmeny v jeho právnom základe. Grécko teda zrejme dostane osobitnú pomoc s tým, aby mohlo spätne odkúpiť svoje dlhy.

Inštitút pre medzinárodné financie, ktorý zastupuje súkromný sektor pri vyjednávaniach s predstaviteľmi eurozóny upozornil, aby sa politici príliš nespoliehali na súkromných investorov. „Prestaňte uvažovať o tom, čo chcú štáty. Potrebujete zobrať do úvahy pozíciu súkromného sektora,“ uviedol zdroj, čím naznačil, že banky, ktoré investovali do gréckych dlhopisov dozerajú na podmienky druhej pomoci.

Nemecko, Holandsko, Fínsko, Slovensko a ďalšie štáty však na účasti súkromných investorov trvajú a to na úrovni 30 miliárd eur. Slovenský minister financií Ivan Mikloš ešte pred stretnutím ministrov vyhlásil, že už ani tak nezáleži ako sa súkromný kapitál zúčastní na druhom balíčku pomoci pre Grécko, ale na výške sumy, akou je ochotný prispieť. "My sme už na začiatku hovorili, že budeme trvať na tom, aby bola účasť privátneho sektora. Už nezáleží na tom, aké budú formy tej účasti. Podstatné je, aby tá účasť bola aspoň vo výške 30 miliárd eur," povedal Mikloš.

V súvislosti s druhým balíkom sa skloňovalo aj zvýšenie úverovej kapacity dočasného eurovalu. Tieto správy osobitne rozčúlili nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubla. „Potrebujeme zvážiť, čo môžeme a čo nemôžeme. Musíme brať do úvahy ústavné zákony a ústavné súdy. Musíme myslieť na pozíciu 16 krajín eurozóny,“ poukázal minister.

Dočasný euroval by so súčasným objemom mohol ešte podporiť prípadný druhý program pre už zachraňované Írsko či Portugalsko, avšak ako upozornil diplomatický zdroj, záchrana Španielska, Talianska alebo Grécka by bola nad jeho sily a preto treba jeho kapacitu posilniť.